Pavol Fabian

Tak som sa bol včera zaočkovať. Kde, to nie je podstatné. Bol som sa zaočkovať na základe esemesky z NCZI, ktorou ma predvolali na presne vymedzený čas: 13:20.

Spočiatku to vyzeralo byť v pohode. Pred štadiónom postávalo okolo dvadsať ľudí v zodpovedných rozostupoch. Sestrička podchvíľou vyšla z dverí a pozvala dnu ľudí s termínom 12:30, 12,31, 12:32, 12.33, a 12,34. Vonku tých, čo už vošli dnu nahradilo zopár novopríchodzích. Vyzeralo to na rýchlu akciu. Pravda, vyskytol sa akýsi muž zjavne podlimitného veku, teda z kategórie, ktorá ešte musí na očkovanie počkať. Úmyselne nahlas sestričke povedal, že on je z VUC-ky a potom jej čosi menej nahlas šepkal do ucha. Dostal sa dnu mimo poradia.

To však nebol až taký problém, aby sa nedal prežrieť.

Zrazu začali prichádzať húfy ľudí a kedykoľvek vyšla sestrička z budovy, vrhali sa na ňu ako supy. My, čo sme poctivo čakali s mobilmi v rukách, na displejoch ktorých sme mali otvorenú správu s esmeskou od NCZI sme nechápali, čo sa deje. Vysvitlo, že išlo o ľudí, ktorým včera zaletefonovala nejaká pani callcentra NCZI (po slovensky z ústredne) a oznámila im, že ich termín očkovania sa prekladá na dnešný deň po trinástej. Tí ľudia si to nemohli vymyslieť, lebo všetci tvrdili zhodne to isté a bolo ich veľa. Pravda, nikto z nich o tom telefonáte nemal najmenší dôkaz.

Atmosféra razom zhustla. Bezpečnostné rozostupy prestali platiť. Všetci sa natlačili k dverám, kričali, gestikulovali… Zúfalá sestrička nevedela čo robiť. Na pomoc prišla ďalšia, rovnako bezmocná.

Nitriansky scenár visel vo vzduchu.

Potom vyšiel z budovy nejaký muž a veľmi kultúrnym spôsobom s použitím vtipu sa mu podarilo masu ľudí nadávajúcu na Matoviča a Krajčího ako-tak upokojiť. Ubezpečil nás, že vakcíny je dosť a budú dnes pracovať dovtedy, kým všetkých nezaočkujú.

Keď som sa dostal dnu, nechcene som sa stal poslucháčom viacerých rozhovorov ľudí zabezpečujúcich očkovanie so zdravotníckym personálom. Všetci bez výnimky nemali dobré slovo pre vládu a ministerstvo zdravotníctva. Doslovný citát:

„Všetko, čo príde z ministerstva len dodrbe situáciu! Keby sa radšej do ničoho nevŕtali! My by sme si to tu zvládli bez problémov sami.“

Upozorňujem, že vulgarizmy som vynechal…

Ja len, že toho neschopného uplakaného ministra netreba šanovať a ospravedlňovať, ale hnať na zodpovednosť.

A nielen politickú!

A rozhodne nielen pre toto!

Spackaná, nezvládnutá registrácia, pri ktorej si stovky ľudí lámali na klávesniciach celé hodiny prsty, ako klavírny virtuóz pri interpretácii skladby Islamyj od Milija Aleksejeviča Balakireva a chaos v očkovacích centrách je len taká odrobinka  z pecňa jeho zlyhaní.