V okolí hlavného mesta sa oplatí navštíviť najväčší ťaví trh v Západnej Afrike. Zhromaždené sú tu stovky zvierat vrátane mláďat a prebieha tu čulý obchodný ruch. Ťava má v mauritánskom živote veľký význam, nie je len zvieraťom pracovným, ale aj zdrojom mäsa, mlieka, ale aj koží. Ako už bolo spomenuté, jej cena sa pohybuje medzi 500 – 1 000 eurami. Mali sme možnosť ochutnať ťavie mäso, takmer vždy v kombinácii s kuskusom alebo ryžou. Nie je to nič, po čom by sa človek pachtil, ale vrcholom bolo ochutnanie sušeného ťavieho mäsa predávaného v niektorých lepších obchodoch – arómou pripomínajúce krmivo pre akváriové rybičky. V priamom susedstve trhu sa nachádza bitúnok a v jeho okolí pracovníci napínajú a na slnku sušia vyčinené kože. Nie je to nič pre vaše zmysly – ani aromaticky, ani esteticky. Vedľa hŕby naukladaných vysušených koží sa týči hŕba ojazdených pneumatík a všade naokolo špina a plasty. Pomedzi ten bordel chodia mladí predavači občerstvenia s táckami na hlave a snažia sa urobiť aspoň nejaký biznis.
Omnoho lahodnejšie na oko pôsobí rybársky trh v Nouakchotte. Je známy stovkami pestro pomaľovaných lodí, ktoré „zaparkované“ na brehu pôsobia veľmi malebne. Medzi farebnými ornamentmi dominuje znak futbalového klubu FC Barcelona, ale nájdete tu aj vyobrazenie Ernesta Che Guevaru.
Rybári sa na svojich lodiach odvážne púšťajú na rozbúrené more a pozorovať ich zručnosť by ste dokázali celé hodiny. Sledovať môžete, ako rybári prinášajú svoj denný úlovok do prístaviska tvoreného dlhou piesočnou plážou. Hemží sa to tu ľudskou činnosťou, keď rybári vlečú svoje ťažké siete alebo privážajú úlovok v pestro maľovaných člnoch. Nosiči vykladajú úlovok z člnov, debny s rybami nakladajú na vozíky ťahané oslom alebo ich dvíhajú nad hlavu a odnášajú do stánkov, kde ich vytriedia, vypitvajú, vyfiletujú, vystavia na ďalší predaj, či súšia.
Na improvizovaných predajných pultíkoch možno vidieť najrozmanitejšie druhy rýb, ktoré predavači na mieste spracúvajú. Vo vzduchu páchne (či vonia?) rybina. V okolitých čajovniach oddychujúci rybári popíjajú silný a presladený, sto krát prelievaný berberský čaj, podávaný v malých kalíškoch. Jeho príprava je doménou tunajších mužov. S ochranou životného prostredia si tu, tak ako aj inde po celej Mauritánii, nikto ťažkú hlavu nerobí. Dokumentuje to všadeprítomný plastový odpad a v okolí dvoch púmp, v ktorých rybári čerpajú naftu do motorov svojich člnov, porozhadzované a voľne do piesku vytekajúce fľaše od motorového oleja.
Pobrežie Atlantiku disponuje širokými piesočnými plážami, ktoré sú mimo rybársky trh takmer ľudoprázdne. Napriek tomu, že vonkajšie teploty sa pohybujú medzi 30-400 C, voda je veľmi studená a atlantické vlny mohutné. Na polihovanie pri mori to teda veľmi nie je, ale kto chce zažiť exotiku, v Nouakchotte je na tom pravom mieste.
Hlavné príjmy Mauritánie predstavuje vývoz železnej rudy a od roku 2001 vďaka novoobjaveným ložiskám aj vývoz ropy. Zanedbateľnou položkou nie je ani rybolov. Hoci sú pobrežné vody nadmerne bohaté na ryby, ich intenzívny výlov v posledných rokoch ohrozuje tento významný zdroj vývozných príjmov a aj dôležitý prostriedok obživy domáceho obyvateľstva.
Zdroj fotografií: autor textu (všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)
Celá debata | RSS tejto debaty