Pavol Fabian

Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách v noci zo 14. na 15. júna 1998 vyhorela do tla. S jej obnovou sa začalo takmer okamžite. Navštívil som provizórne priestory asi pol roka po požiari. Uprostred miestnosti pútala pozornosť priehľadná kasička z plexiskla, do ktorej mohli návštevníci vhadzovať príspevky na obnovu chaty. Skromný príspevok som dal aj ja – dve dvadsaťkorunové bankovky.

V živote som nevlastnil peňaženku. Bankovky nosím poskladané, najčastejšie v zadnom vrecku nohavíc. Aj do kasičky som dvadsaťkorunáčky vhodil v poskladanom stave. Až na stanici v Poprade som zistil, že v nich boli zabalené/ukryté aj dve tisícky. Na obnovu chaty som teda prispel sumou 2 040 korún.

Trochu ma to zarazilo, nie som predsa žiaden Rotschild, ale napokon som si povedal – nech, veď je to na dobrú vec!

A tak som sa po čase rozhodol, že sa na svoj majetok vyberiem pozrieť, za tie peniaze mi na chate iste patrí minimálne jedno okno. Po príchode som ostal rozčarovaný. Žiadne okno nemalo označenie, že je moje. Pritom svoje okno má bársaký Overton.

Jedlo z batoha, čo som si vliekol so sebou sa mi po dvoch dňoch už minulo, tak som súhlasil s večerou a raňajkami ponúkanými na chate. Človek za výčapom ma skasíroval vopred a zapísal si ma do zoznamu jedákov. Jeho predchádzajúce pôsobisko muselo byť na Štatistickom úrade SR alebo v štruktúrach tajných služieb, pretože o všetkých objednávateľoch jedla si viedol dôsledný písomný zoznam. Vydávanie večere potom vyzeralo takto:

„K okienku sa dostaví Jožo!“

„Ďalší príde Mäkýš!“

„Ďalšia večera je pre pána Pavla Fabiana!“

Niekoho vyvolával podľa prezývky, niekoho podľa krstného mena a celkom neznámych volal podľa celého mena. Div, že nie podľa adresy trvalého bydliska, rodného čísla, či aspoň čísla topánok. Ak si chcete zachovať anonymitu, neobjednávajte si na Zbojníčke večeru! Ani raňajky! A už vôbec sa táto destinácia nedá odporučiť, ak by ste sem chceli zájsť s milenkou a byť inkognito.

Inak, pre takéto zámery chata nie je vhodná aj z iných dôvodov. Samostatná izba s manželskou posteľou tu nie je. Aj v tej najmenšej izbe sa nachádza postelí až osem – takže vhodná by bola iba, ak by vaša partnerka preferovala gang bang. Mimochodom, posteľ je príliš honosný názov pre matrac položený na zemi.

Prekážkou, i keď nie nezdolateľnou, by mohla byť prítomnosť len jedného jediného umývadielka na celej chate a neprítomnosť sprchy. Ak prídete z túry páchnuci potom, je veľká pravdepodobnosť že budete páchnuť aj potom, ak k niečomu za takýchto okolností vôbec dôjde. Miestnosť s umývadlom je priechodná, nezamknuteľná, silne frekventovaná, čiže intímnejšiu hygienu sa tu podujme vykonať len človek toho zamerania, ktorý večery trávi v parkoch odhaľovaním sa pred osamelými ženami.

WC sa na rozdiel od Téryho chaty nachádza vonku. V praxi to znamená, že človek s nutkaním bojuje do poslednej chvíle, aby nemusel vyjsť do zimy. Otáľanie sa nemusí vyplatiť, zvlášť, ak sa ukáže, že latrína je už obsadená.

Pohľad do otvoru drevenej latríny zaopatrenej plastovou záchodovou doskou je uchvacujúci. Hĺbka pod sedadlom vám pripomína Mariánsku priekopu v Tichom oceáne, akurát, že všetko ostatné vám ju ani trochu nepripomína. Priepasť pod vami je taká impozantná, že nevdojak sa musíte zamyslieť, či má záchodové sedadlo dostatočnú nosnosť. Upozorniť treba aj na jeden veľmi závažný fenomén – buďte opatrný, keď hádžete do otvoru použitý papier. Ako je známe, horskí rogalisti využívajú na svoj let k výšinám vzdušné prúdy. Použitý záchodový papier ich využíva tiež! Ľahko sa môže stať, že nadnášaný spodnými prúdmi naberie celkom opačný smer než kam ste ho odhodili. A ak spomínam celkom iný smer, tak aj myslím celkom iný smer!

Všetky potraviny a nápoje vynášajú na chatu vysokohorskí nosiči. Spoznáte ich podľa toho, že na chrbte vlečú lešenie, aké sa používa pri obnove fasády troj- až päťposchodových domov. A na lešeniach majú pripevnené škatule ryže, sudy piva, či koncertný klavír značky Petrof.

V deň, keď som sa ubytoval na Zbojníčke večerné menu pozostávalo z cesnakovej polievky, šošovicovej kaše s údeninou a malej slivkovej gule. Pretlak, ktorý vyrobí vo vašich útrobách kombinácia cesnaku, šošovice a slivky by vám závidela aj kompresorová stanica zemného plynu vo Veľkých Kapušanoch. Nazdávam sa, že uvedené menu vymyslel chatár náročky, pretože koncom októbra je v týchto výškach už pomerne chladno a palivového dreva do kachieľ umiestnených uprostred jedálne je málo. Kúriť však treba…

V izbe, kde mi bol pridelený matrac so mnou bývalo päť fešných mladých báb. V mladšom veku a bez kombinácie cesnaku, šošovice a slivky by som sa možno aj nádejal, že urobím nejaké šťastie…  Dnes som však nútený svoje útroby kontrolovať dôslednejšie ako politici odpaľovacie kódy rakiet s jadrovými hlavicami. Neukontrolovaný prd je bezpečnou zárukou ukončenia akejkoľvek nádejnej komunikácie. Výsledkom vašej sebakontroly je, že ste počas celej noci natlakovaný ako vzducholoď Zeppelin a tiež to, že sa samou sebakontrolou poriadne nevyspíte.

Webová stránka Zbojníckej chaty udáva, že zariadenie poskytuje 16 miest na ubytovanie, ale v chate v ten večer (a asi nielen v ten) spalo minimálne raz toľko ľudí rozmiestnených na zemi ako Ukrajinci v telocvični.

Ak si večer, napriek vysokohorskej cene, dáte v jedálni jedno, či dve pivá, je takmer isté, že počas noci budete musieť navštíviť spomínaný vonkajší latrínový záchod.

Rozospatý prekračujete telá spoluspáčov a sem tam do niekoho kopnete s rutinou Joža Adamca zo Spartaka Trnava. Ak pritom  spáčov z oboch miestností nezobudíte, je takmer isté, že ich zobudíte v momente, keď položíte nohu na schodisko vedúce na prízemie. Neviem, kto chatu projektoval, ale strop nad schodmi sa nachádza v takej výške, že aj Snehulienkini trpaslíci by si tu museli čupnúť, aby si netreskli hlavu o brvno. Vaša dobre umiestnená hlava zaduní o brvno ako delovka od Cristiana Ronalda.

Aby bolo jasno – tento text nemá byť ani v najmenšom kritikou Zbojníčky! Na chate je fajn. Rád sa tam kedykoľvek vrátim. Akurát som ju chcel priblížiť tým, ktorí tam nikdy neboli, alebo nikdy  nenocovali..

Ráno na Zbojníčke

Zdroj fotografií: autor textu

(všetky fotografie sa kliknutí na ne zväčšia)