Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Bodné, rezné poranenia

(V texte sú použité poznámky pod čiarou. Nachádzajú sa na konci textu)

Hůlka, František (51) – český obchodník, podnikateľ, letec a pilot balónu, jeden z ústredných členov Českej aeronautickej spoločnosti. V roku 1893 spolu s Ferdinandom Wandasom absolvoval dvojčlenný let balónom Ressel. Tento výkon sa registruje ako prvý samostatný let českej posádky.

Hůlka v nasledujúcich rokoch (1893-1900) vykonal s balónom Ressel ako kapitán okolo 60 samostatných letov štartovaných z Prahy. Pri približne hodinu trvajúcich letoch dosiahol vždy vzdialenosť v okruhu 20–30 kilometrov od miesta štartu. V roku 1900 založili Hůlka, Wandas a Lipan novú organizáciu – Aeronautický klub  so sídlom v hoteli U arcivévody Štěpána na Václavskom námestí.

V náročnej životnej situácii (nedostatok peňazí a morálnej podpory) sa František Hůlka 21. februára 1909 pokúsil o samovraždu. Čin vykonal svojim dlhým nožom, ktorý pochádzal z výstroja pre balónové lety. Niekoľkokrát sa ním bodol do brucha. Previezli ho do pražskej nemocnice Milosrdných bratov, kde svojim zraneniam podľahol.

Lukrecia (?) – žena rímskeho šľachtica Tarquinia Conlatina. Prebodla si srdce nožom pred štyrmi mužmi po tom, čo ju znásilnil syn posledného rímskeho kráľa etruského pôvodu Sextus Tarquinius. Udialo sa to niekedy v 5. storočí pred n. l.

Mrštík, Vilém (48) – český spisovateľ, dramatik, prekladateľ a literárny kritik. Časť svojej tvorby napísal so svojim bratom Aloisom, preto sú známi ako autorská dvojica – bratia Mrštíkovci.

Najznámejším spoločným dielom je dráma Maryša označovaná  za vrchol českej realistickej dramatickej tvorby. Posledné roky života prežil Vilém Mrštík už len v Divákoch na južnej Morave, kde jeho brat Alois bol správcom obecnej školy.

Vilém Mrštík sa už predtým necítil dobre psychicky ani fyzicky, prežíval sklamanie v tvorbe, trápilo ho, že v pražských literárnych kruhoch bol málo uznávaný. Svoj autobiografický román Zumři, na ktorom si zakladal, písal už len s veľkými ťažkosťami. Trpel predstavou, že ho postihne ťažká choroba, bál sa dlhého umierania, mával pocit, že ho ľudia v obci neustále sledujú. Tento stihomam len prehĺbil jeho dlhodobú chorobnú psychickú krízu. Záchvaty melanchólie a ťažké depresie boli stále častejšie. Dňa 2. marca 1912 si v ťažkom duševnom rozpoložení v pivnici pri svojom včelíne prerezal hrdlo a prebodol si srdce[1].

Nero, Klaudius Caesar (31) – rímsky cisár a krutovládca, piaty a posledný cisár z júliovsko-klaudiovskej dynastie. Na úteku z Ríma si dňa 9. júna roku 68 n.l. vrazil dýku do hrdla, po tom, čo ho senát vyhlásil za verejného nepriateľa a opustila ho armáda (proti jeho krutovláde, zhýralému životu a jemu samotnému vzniklo povstanie pretoriánov).

Ryba, Jakub Jan (50) – český hudobný skladateľ prelomu klasicizmu a romantizmu. Zbieral ľudové piesne a spísal ich do zborníkov českých piesní. Jeho najslávnejšia a dodnes najhranejšia skladba pre vianočné obdobie je Česká mše vánoční.

8. apríla 1815 odišiel ráno smerom k Voltuši, kde sa mal stretnúť s intelektuálom Nicholausom Riessom. Riess ho na dohodnutom mieste naozaj našiel, ale umierajúceho, s krčnými tepnami podrezanými britvou. Rybov čin mal dôvody v dlhodobej vyčerpanosti, depresiách, v ťažkej ekonomickej situácii rodiny, v trýznivom fyzickom ochorení (zlatá žila) a v neutešených vzťahoch nekonformného učiteľa k nadriadeným.

Seneca (61) – rímsky filozof, štátnik, spisovateľ, učiteľ budúceho cisára Nera – neskôr pôsobil ako jeho poradca. Keď

bolo odhalené Pisonovo sprisahanie, ktoré malo za cieľ zvrhnúť Nera, Seneca bol obvinený zo spoluúčasti. Nero mu prikázal spáchať samovraždu. Podľa historika Tacita sa Seneca pokúsil zabiť metódou v rímskej spoločnosti obvyklou – podrezaním žil. Pre jeho vysoký vek a životosprávu však bol tento spôsob bolestivý a neúčinný. Starý filozof sa pokúsil svoju smrť urýchliť požitím jedu, ale ani ten nepôsobil. Nadiktoval svoje posledné slova pisárovi a potom si dal pripraviť horúci kúpeľ, v ktorom si so sebe vlastným stoickým pokojom podrezal žily a vykrvácal. Tacitus uvádza, že nakoniec zomrel na udusenie v prehriatej nádrži s vodou.

Senecova manželka Pompeia Paulina sa rozhodla zahynúť spoločne so svojim manželom, ale cisár prikázal, aby ju zachránili. Jej preťaté žily preto podviazali a svojho muža prežila.

Seneca vo svojich filozofických úvahách vychádzal zo stoicizmu. Stoici samovraždu považovali za prejav rozumnosti a nezávislosti od vonkajších okolností života. Vychádzali zo Sokratovej myšlienky, že žiť stojí za to, len keď sa žije dobre. Známy je Senecov názor na samovraždu:

“Prestaň žiť, kde chceš, len keď záver bude dobrý.“

Seneca samovraždu neodsudzuje, ale ju ani neodporúča. Dobrovoľný odchod zo sveta pripúšťa len v prípade, ak sme presvedčení, že už nám naše telo nedovolí kvalitne žiť doterajší život:

“Silný a múdry muž nesmie zo života utiecť, smie len odísť.“

Viiding, Juhan (47) – estónsky básnik a herec. 21. februára 1995 v Raple si prerezal žily na zápästí.

[1] Isté je, že jednu z tých dvoch vecí neurobil poriadne. Lebo, ak by urobil, nedostal by sa už k tej druhej.