Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Inhalácia

(V texte sú použité poznámky pod čiarou. Nachádzajú sa na konci textu)

Kašpar, Jan (43) – český inžinier, priekopník českej aviatiky, najznámejší z prvých českých leteckých konštruktérov a pilotov. Preslávil sa najmä priekopníckymi diaľkovými letmi. Vyštudoval strojné inžinierstvo na Českom vysokom učení technickom v Prahe. V roku 1908 nastúpil do zamestnania vo firme Basse & Selve v nemeckom Altene. Tu sa začal intenzívne zaujímať o letectvo. Po návrate do Čiech sa zamestnal v automobilke Laurin & Klement v Mladej Boleslavi, ale už 1. júla 1909 firmu opustil, vrátil sa do rodných Pardubíc, kde sa spolu so svojim bratrancom Ing. Evženom Čihákom venoval konštrukcii lietadiel.

Kašpar najprv skonštruoval jednoplošník. Vzorom mu bolo lietadlo Antoinette francúzskeho konštruktéra Huberta Lathama. Počas stavby lietadla ho zastihla správa, že dňa 25. júna 1909 preletel Francúz Louis Blériot Lamanšský prieliv. Kašpar svoje lietadlo dokončil, ale na dopravný prostriedok typu lietadlo malo malú chybičku – nedokázalo vzlietnuť.

Za 18 000 frankov si teda kúpil lietadlo Blériot XI. Prvý úspešný let uskutočnil 16. apríla 1910. Vo výške 20–25 metrov preletel asi dvojkilometrovú vzdialenosť. Po získaní prvých skúseností s pilotážou, zložil pred komisiou pilotnú skúšku[1]. V roku 1911 vzlietol s novopostaveným lietadlom vlastnej konštrukcie. S týmto lietadlom plánoval uskutočniť prvý diaľkový let v Čechách. Najprv si vyskúšal orientáciu v teréne pri lete na trati Pardubice – Chrudim a späť. Let vo výške 400 metrov trval 24 minút. V ten istý deň uskutočnil Kašpar aj prvý let s cestujúcim, ktorým bol jeho bratranec Evžen Čihák. Ten Čihák, s ktorým sa neskôr rozkmotril, pretože bratranec neskôr vyhlásil, že sa na svojom vlastnom lietadle vzniesol do vzduchu skôr ako Kašpar, len mal tú smolu, že ho nikto nevidel.

Nič to však nemenilo na veci, že prvý let s Čihákom Kašpara preslávil. Kašpar podnikol aj ďalšie lety, ktoré vzbudili značnú pozornosť verejnosti, ale jeho oslnivá letecká kariéra trvala len dva roky (1910-1912). Potom skromného až zakríknutého otca českej aviatiky sprevádzali skôr neúspechy. V máji 1913 Kašparovi zomrel otec, na ktorého bol citovo silne naviazaný. Schyľovalo sa k 1. svetovej vojne a rakúske úrady mu krátko po jej vyhlásení zabavili všetkých sedem jeho strojov. Kašpar si síce podal prihlášku k leteckému zboru, ale vojenská správa ho neprijala, okrem iného preto, lebo neuspel pri pilotnej skúške podľa medzinárodných pravidiel a nevlastnil medzinárodný pilotný preukaz. Po vojne sa mu už nepodarilo vrátiť do kokpitu, pretože niekoľko rokov nelietal. Kašpar venoval jedno svoje lietadlo technickému múzeu (kde je vystavené dodnes) a stiahol sa do ústrania.

Žil samotársky a v jeho živote sa pravdepodobne nevyskytla žiadna žena.

Istý čas pracoval ako úradník, neskôr sa pokúšal obchodovať s drevom. Jeho pokusy zvelebovať rodinný majetok skončili fiaskom. Nevydarený obchod na burze ho zadĺžil. V závere života žil v chudobe u sestry. Trpel údajne duševnou chorobou a problémy riešil alkoholom.

V posledný februárový deň roku 1927 Kašpar už domov nedošiel. Po poslednom pokuse predať pílu, aby mal z čoho umoriť svoje dlhy, sa zatvoril vo svojej kancelárii. Na podlahu porozlieval benzín a namočil do neho aj svoj šál, ktorý si potom omotal okolo hlavy. Ráno ho našli v bezvedomí ležať na zemi. Previezli ho do nemocnice, kde 2. marca 1927 zomrel. Lekár ako príčinu smrti určil zápal pľúc.

Jeho odchod zo života ostal nevyjasnený. Ak išlo o samovraždu, zvolil si neobvyklý spôsob. V prospech samovraždy nesvedčí skutočnosť, že nezanechal rozlúčkový list. Je možné aj to, že k úmrtiu prišlo nešťastnou náhodou v dôsledku intoxikácie. Kašpar možno hľadal únik zo svojich problémov nielen v alkohole, ale aj v čuchaní omamných látok, akou je i benzín. V tých časoch čuchanie medzi narkomanmi ešte nebolo také rozšírené, takže takáto možnosť pri zisťovaní príčiny smrti možno nikomu ani nenapadla. A ak lekár do úmrtného listu napísal „zápal pľúc“, bývalý letec ním naozaj mohol trpieť a inhalovaním benzínu sa možno pokúšal zmierniť ostrú bolesť na hrudi.

Väčšinový názor však hovorí o samovražde, preto je Jan Kašpar aj zaradený v tomto texte.

A ak pripustíme hypotézu o samovražde, treba povedať, že český aviatik nebol jediným vzduchoplavcom, ktorý si vzal život. Rovnakým spôsobom ukončil svoju pozemskú púť aj Henri Giffard (†57). Išlo o francúzskeho inžiniera, vynálezcu parného injektora a konštruktéra prvej riaditeľnej vzducholode. V roku 1851 si dal patentovať použitie parného stroja pre pohon vzducholode. O rok na to zostrojil prvú známu riaditeľnú vzducholoď a 24. septembra 1852 uskutočnil prvý úspešný riadený 27 km dlhý let z Paríža do  Élancourtu.  V roku 1863 dostal Rad čestnej légie a je jedným zo 72 významných mužov, ktorých meno je zapísané na Eiffelovej veži v Paríži. Ku koncu života Giffard oslepol a nepríjemný zdravotný hendikep sa stal hlavnou motiváciou jeho samovraždy. 15. apríla 1882 sa zabil vdychovaním chloroformu.

[1] Keďže bol prvý pilot v Čechách, ktože bol vlastne v tej komisii?