Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Eutanázia

(V texte sú použité poznámky pod čiarou. Nachádzajú sa na konci článku)

Freud, Sigmund (83) – rakúsky lekár, psychológ a psychiater, univerzitný profesor neuropatológie a zakladateľ psychoanalýzy.

Freud bol vynikajúci pozorovateľ ľudí a hoci niektoré z jeho teórií sa v súčasnosti spochybňujú, zostáva jednou z najvplyvnejších osobností psychiatrie 20. storočia.

Freud sa zaujímal aj o kokaín, ktorý bol v jeho časoch v podstate neznámou drogou. Navyše považovanou za neškodnú. Objavil povzbudzujúce účinky tejto látky a dosť s ňou experimentoval. Poskytol kokaín snúbenici aj priateľom. Raz, keď mu po jednej aplikácii zdrevenel jazyk, zistil, že má aj znecitlivujúce účinky. Neskôr si tento efekt overil na nemocničnom asistentovi, ktorého neznesiteľne boleli zuby. Vďaka podanému kokaínu bolesti prestali, čo všetkých pozorovateľov experimentu prekvapilo.

Freud potom odcestoval za svojou snúbenicou, ale dvaja lekári, ktorí experiment sledovali (Carl Koller a Leopold Königstein), začali kokaín usilovne skúmať. Keď sa Freud opäť vrátil do Viedne, dozvedel sa, že Koller založil s pomocou kokaínu základy lokálnej anestéziológie. Freud tak prišiel o možnosť presláviť sa aj na tomto poli.

Freud bol silný fajčiar cigár a ku koncu života ho postihla rakovina čeľuste a ústnej dutiny. Od roku 1923 absolvoval okolo tridsať operácií, ale napokon nádorové bujnenie prestalo byť operabilné. Stav bol mimoriadne nepríjemný, Freudov milovaný pes v psychoanalytikovej prítomnosti zavýjal kvôli pachu jeho nekrotickej čeľustnej kosti. Sigmund bol nútený nosiť ústnu protézu, aby si udržal oddelené nosné a ústnu dutinu. Nevyhnutné opatrenie mu sťažovalo nielen hovorenie, ale aj prijímanie potravy. Trpiaci psychoanalytik v tomto stave odišiel do Londýna, kde 23. septembra 1939 zomrel. Dlhé roky odmietal lieky utišujúce bolesť, aby mohol jasne myslieť a tvoriť. Keď však bolesti začali byť neúnosné, obrátil sa na svojho priateľa a ošetrujúceho lekára Maxa Schura, s ktorým predtým diskutovali o konečnej fáze zhubnej choroby:

„Max, pamätáš sa na našu dohodu, že ma nenecháš v štichu, keď nadíde ten čas? Teraz to už nie je nič iné, ako mučenie a nedáva to zmysel.“

Keď Schur potvrdil, že nezabudol, Freud sa mu poďakoval. Zároveň doktora požiadal, aby ešte konzultoval s jeho dcérou Annou. Anna Freudová chcela smrť otca odložiť, ale Schur ju presvedčil, že je zbytočné udržiavať ho pri živote.

21. a 22. septembra podal trpiacemu psychoanalytikovi dávky morfínu, ktoré 23. septembra 1939 okolo tretej hodiny ráno viedli k Freudovej smrti.

Schur neskôr napísal Freudovu biografiu, v ktorej jeho zdravotné problémy a posledné chvíle presne popísal. Podľa Schura Freud o eutanáziu požiadal po dočítaní Balzacovej novely Šagrénová koža, ktorá rozpráva o sile priania – priania, ktoré bolo aj Freudovou veľkou témou.

Sigmunda Freuda v rozpore so židovským zvykom spopolnili v londýnskom Golders Green Crematorium a jeho urnu uložili v objekte krematória. Pri smútočnom obrade prehovoril psychoanalytik Ernest Jones a prozaik Stefan Zweig (ktorý tiež ukončil svoj život samovraždou).

Zmiznutie

Crowhurst, Donald (37) – britský moreplavec a amatérsky námorník. Zomrel počas jachtárskych pretekov, ktoré vyhlásil denník The Sunday Times. Účastníci pretekov mali sólovo oboplávať zemeguľu. Crowhurstova účasť na palube trimaranu Teignmouth Electron bola od samého začiatku poznamenaná mnohými problémami a podvodmi, keď jachtár opustil preteky a udávaním falošných koordinátov vyvolával zdanie, že v nich pokračuje.

10. júla 1969 plavidlo Royal Mail Pikardia, smerujúce cez stredný Atlantik ku Karibiku naďabilo na jachtu, plaviacu sa pod jednou plachtou – bol to Crowhurstov trimaran Teignmouth Electron. Na jachte bol neporiadok, špinavý riad a znečistená posteľná bielizeň, ale po posádke (teda po Crowhurstovi) nebolo ani stopy. Nijaké známky nesvedčili ani o tom, že by loď postihla vysoká vlna, či búrka. Až z troch Crowhurstových denníkov, ktoré sa našli na palube, sa dalo usúdiť, že jachtár bol zmätený, frustrovaný, mal duševné problémy, hanbil sa, že o okolnostiach svojej plavby klamal… predpokladá sa, že spáchal samovraždu.

Víťaz pretekov Robin Knox-Johnston nakoniec venoval finančnú odmenu (5000 libier) Crowhurstovej rodine.

Neznámo ako…

Basalawarmi  (?) – mongolský štátnik z rodu kniežat z Liang, potomok mongolského veľkého chána a cisára ríše Jüan Kublaja.

Od polovice 60. rokov 14. storočia Basalawarmi v mene jüanskej vlády spravoval provinciu Jün-nan. Osídlená bola nečínskymi kmeňmi a národmi. Keď nová čínska ríša Ming v rokoch 1368–1372 ovládla Čínu, stal sa Jün-nan,  jedným z posledných stredísk mongolského odporu proti mingskej vláde.

Mingský cisár Chung-wu obrátil svoju pozornosť na Jün-nan v roku 1372, kedy do tejto provincie vyslal Wang Weja na čele diplomatickej misie. Rozhovory o podrobení sa mingskej ríši ukončila Wangova poprava v roku 1374. Ďalšieho mingského vyslanca zabili Basalawarmiho vojaci v roku 1375. Po niekoľkých rokov pokoja sa v roku 1381 cisár Chung-wu rozhodol vyriešiť jünnanský problém silou. Mingské armády mali 300 tisíc vojakov, Basalawarmi mal k dispozícii len tretinový počet bojovníkov. Útočníci vďaka početnej prevahe rozdrvili jünnanské vojská a keď sa priblížili k centru jünnanskej provincie nazývajúcemu sa Kchun-ming, Basalawarmi 6. januára 1382 utopil svoju manželku, prikázal ministrom spáchať samovraždu a sám sa zabil[1].

[1] Neznámo ako…