Lomničák Téryho kuloárom

Pôvodne sme mali ísť na Gánok (2 462 m. n. m.). Keď som si však na youtube pozrel zopár videí zobrazujúcich tento výstup, získal som pred ním rešpekt. Zdalo sa mi, že vrcholový hrebeň je dosť vzdušný, miestami na šírku jednej ľudskej šľapy a na obe strany hlbočina. Hoci som si uvedomoval, že všetky youtubácke zábery boli snímané go pro kamerami umiestnenými na hlavách lezcov (a také zábery do značnej miery skresľujú  skutočnosť), napriek tomu som sa trochu vyplašil a zmenil som cieľ našej túry.

Vybrali sme sa na Lomnický štít (2634 m. n. m.) hoci som tam už bol dvakrát – raz mastňácky lanovkou, ako väčšina ľudí a raz výstupom cez Jordánku.

Tentoraz sme sa rozhodli pre výstup Téryho kuloárom.

O piatej ráno sme sa zo Starého Smokovca vyviezli na Hrebienok autom. Kúsok nad osadou  nás zastavil stopár, vo veku medzi sedemdesiat a osemdesiat, oblečený starosvetsky, ale turisticky. Vysvitlo, že pán sa vybral na Slavkovský štít. Cestou nám stihol povedať, že z 25 najvyšších vrcholov Vysokých Tatier nezdolal už iba štyri. Pán sa začal dohadovať s našim vodcom, či by ho niekedy nevzal na Vidlové veže, ktoré mu chýbajú v zozname zdolaných štítov. Výstup a traverz Vidlových veží je rozhodne ťažšia túra ako Slavkovský štít – s výživnými lezeckými partiami. Vodca sa tejto ponuky nechytal s nadšením – už aj vzhľadom na vek nádejného klienta. Napokon si však na Hrebienku vymenili telefónne čísla a naše cesty sa rozišli.

Lomnický štít z Hrebienka

Svitá…

Kráčame do Malej Studenej doliny

Hrebienka sme pokračovali na Zamkovského chatu, ktorá je momentálne v rekonštrukcii, ale funguje. Personál ju práve otváral, čo sme spoznali podľa toho, že si ešte vytierali karpiny z očí a zívali ako lev na krotiteľa. Vyzunkli sme kávu a pokračovali do Malej Studenej doliny. Približne v dvoch tretinách vzdialenosti od Zamkovského po Téryho chatu sme odbočili doprava na úzky nenápadný chodník vinúci sa pomedzi kosodrevinu smerujúci k Téryho kuloáru. Po skalnato-trávnom svahu sme kráčali dohora. Sneh sa tohto roku v Tatrách drží dlho a je ho aj neobvykle veľa. Bolo potrebné dávať pozor, pretože voda pouvoľňovala mnohé kamene a terén sa ešte „neusadil“. Museli sme zvažovať na čo stúpame a čoho sa chytáme, lebo chyt, od ktorého mala závisieť naša stabilita nám mohol ostať v ruke.

Veľký hang

Veľký hang, šípkou označená Téryho chata

Téryho chata označená šípkou

 

Téryho kuloár

Prostredný hrot (Stredohrot) 2441 m. n .m.

Téryho chata označená šípkou

Trávnato-kamenistým terénom sme pretraverzovali približne do polovice Téryho kuloára. Po pravej strane sme minuli Filmársky žľab. Po snehovom mostíku sme prekonali výdatný potôčik a za ním sme sa už naviazali na lano. Postupne sme vystúpali do výškovej úrovne Téryho chaty (2015 m. n. m.). Viditeľnosť bola dobrá, svietilo slnko, ale zatiaľ nebolo teplo. Stúpajúc nahor Téryho kuloárom sme prišli k prvému snehovému poľu. Tu sme si nasadili mačky a do rúk zobrali čakany.

Snehové polia v Téryho kuloári

Snehové polia pokračovali v podstate až do Sedla pod Lomnickým. Prešliapali sme päť alebo šesť lanových dĺžok, pričom istenie spočívalo na čakane zarazenom do snehu až po hrot. V Téryho kuloári sa nám otvoril pohľad do monumentálnej západnej steny Lomnického štítu aj s legendárnou tatranskou lezeckou klasikou – Hokejkou.

Téryho kuloár

Téryho kuloár

Téryho kuloár

Sedle pod Lomnickým si dávame krátky odpočinok. Pozorujúc dvojicu lezcov doliezajúcu posledné metre pod vrcholom Pyšného štítu konzumujeme výživnú tyčinku a vodu. Mačky a čakany dávame do batoha a ďalej už lezieme po suchej skale. Pokračujeme Jordánkou, ktorú som už raz liezol. Sú tu síce naťahané reťaze, ale veľmi sa na ne nespoliehame. V jeden moment sa ozval nepríjemný zvuk zvestujúci, že zvrchu sa rúti kameň. Pritlačili sme sa ku skale a šutrisko veľkosti detskej hlavy preletel dva metre od nás, odrážajúc sa od skál nepredvídateľne ako Matovič v politike.

V Sedle pod Lomnickým

V Sedle pod Lomnickým

V Sedle pod Lomnickým

V Sedle pod Lomnickým

Jordánka

Jordánka

Jordánka

Jordánka

Jordánka

Jordánka

Jordánka

Jordánka

Jordánka

Jordánka

Jordánka

Po necelých siedmych hodinách sme na vrchole. Mračná, ktoré sa postupne naťahovali do Malej Studenej doliny, postupne dokončili dielo skazy. V momente, keď dosahujeme vrchol, nie je z neho absolútne žiaden výhľad. Žiadnym smerom. Len nekonečná biela farba. Ľudia, čo sem prišli lanovkou sa fotia na tej časti terasy, ktorá vyčnieva nad hlbinu, ale pokojne sa mohli fotiť doma v obývačke pred primalexovo bielou stenou. Výsledok by bol ten istý.

Na vrchole dávame tri Jägermeistre, dve malé pivá a kávu – to všetko v cene letenky do Londýna nízkonákladovou leteckou spoločnosťou.

Posedíme na terase a napriek tomu, že slnko nevidno, je tu sparno. Po pol hodinke, počas ktorej sa mraky ani na chvíľočku nepretrhli, sa zberáme na zostup. Zostupujeme normálkou – teda vyreťazovanou cestou do Lomnického sedla. Tu už stretávame viacero lezcov jedným alebo druhým smerom. V Lomnickom sedle sadáme na sedačku a hajdy domov.

Zostup do Lomnického sedla

Zostup do Lomnického sedla

Zostup do Lomnického sedla

Zostup do Lomnického sedla

Zostup do Lomnického sedla

Poďakovanie Jaroslavovi Michalkovi

Zdroj fotografií: autor textu

(Všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)

Ako som (ne)cestoval do Kaliningradu – 4. časť

26.09.2025

Na druhý deň som si musel nájsť novú požičovňu bicyklov pretože, v tej včerajšej mi majiteľ odmietol rezervovať bicykel, pretože vraj na druhý deň očakáva dve veľké skupiny bicyklovaniachtivých Nemcov. Hoci je Gdansk mesto veľmi priaznivé k cyklistom, požičovne bajkov som tam vypátral len dve. A tak som mal vlastne šťastie, že v tej druhej ešte pre mňa mali nejaký [...]

Ako som (ne)cestoval do Kaliningradu – 3. časť

25.09.2025

Hneď na druhý deň ráno som si v požičovni požičal bicykel a zamieril som na západ, cez Sopoty do Gdyne. Všetky tri mestá sú takmer spojené a tomuto zoskupeniu ležiacemu na východe pomoranského vojvodstva nad Gdanskou zátokou Baltického mora sa hovorí Trójmiasto (Trojmestie). Sopot/Sopoty sú vychýrené kúpeľné mesto. Ale úprimne povedané, nebol som z neho až taký [...]

Ako som (ne)cestoval do Kaliningradu – 2. časť

24.09.2025

Colníčka zdvihla telefón a niekam telefonovala. Prišiel chlapík – nadriadený, tiež sa pozrel do môjho pasu, čosi povedal colníčke a odišiel. Colníčka mi vzápätí prikázala postúpiť ďalej do budovy a absolvovať prehliadku batožiny pomocou detekčného rámu. Cestovný pas mi však nevrátila. Kontrola batožiny sa udiala bez problémov, tak som sa vrátil k jej okienku. [...]

Margarita Simonianová

Zomrel manžel hlavnej propagandistky Kremľa. Ona sama má smrteľnú chorobu

26.09.2025 15:10

Vo veku 59 rokov zomrel ruský režisér, producent a moderátor Tigran Keosajan, ktorého manželkou je šéfka štátom kontrolovanej mediálnej siete Russia Today (RT) Margarita Simonianová.

SR NRSR ústava zmena novela schválenie BAX, Igor Matovič

Matovič sa ostro pustil do PS. Poslancov hlasujúcich so Smerom nevyhodí, ale poslal im jasné odporúčanie

26.09.2025 14:55, aktualizované: 15:18

Matovič na tlačovej besede skonštatoval, že Krajčí s Krátkym zradili dohodu s ostatnými členmi klubu. „Urobili z nás somárov.

Erdogan trump

Obchod za 100 miliárd dolárov? Erdogan a Trump plánujú oživiť bilaterálne vzťahy

26.09.2025 14:45

Erdogan a Trump sa stretli po šiestich rokoch, diskutovali o vojenskej spolupráci a obchode.

SR NRSR ústava zmena novela schválenie,

O pohlavia ani nešlo. Ficovi sa podarili iné ciele: Zasiať rozkol a nadradiť slovenské právo, hovorí politológ

26.09.2025 14:29

Ako dodal, môže to predstavovať skrytý problém, o ktorom sa príliš nehovorilo, pretože je príliš odborný a prekryla ho plytká téma dvoch pohlaví.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 690
Celková čítanosť: 2560778x
Priemerná čítanosť článkov: 3711x

Autor blogu

Kategórie

Archív