Z Amritsaru do Péšávaru – 15. časť - Pavol Fabian - Blog

Z Amritsaru do Péšávaru – 15. časť

20. januára 2024 16:12, Prečítané 1 017x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Péšávar je šieste najľudnatejšie mesto Pakistanu s približne dvomi miliónmi obyvateľov. Je hlavným mestom provincie Khyber- Pakhtunkhwa. Bývajú v ňom najmä Paštúni, ktorí tvoria druhú najväčšiu etnickú skupinu v krajine. Je jedným z najstarších miest v južnej Ázii, pretože prvé zmienky o meste sa datujú do roku 539 pred Kristom. Bol hlavným mestom Kushanskej ríše, potom mesto ovládali Heftaliti, po nich hinduistickí šáhovia. Neskôr bol Péšávar dôležitým obchodným centrom Mughalskej ríše, ale v roku 1747 sa stalo súčasťou Durranskej ríše a o 29 rokov neskôr už bolo súčasťou Sikhskej ríše. V roku 1849 mesto ovládla Východoindická spoločnosť, takže sa stalo súčasťou Britskej Indie. Pod britskou koloniálnou správou zostal Péšávar až do rozdelenia Indie a následnej nezávislosti Pakistanu v roku 1947. Až do polovice 50. rokov 20. storočia bol Péšávar uzavretý mestskými hradbami so šestnástimi bránami.

Mimo telegraficky spomenutej histórie mal Péšávar svoje významné miesto aj v moderných dejinách a diali sa tu veci!

V 60. rokoch bol Péšávar základňou pre operácie CIA na špehovanie Sovietskeho zväzu. Mesto je spojené s jednou z najvýznamnejších epizód studenej vojny. Išlo o aféru U-2, čo je označenie pre udalosti, spojené so zostrelením amerického prieskumného lietadla Lockheed U-2. Lockheed U-2 bol v tých časoch jedným z kľúčových nástrojov americkej spravodajskej služby, ktorá ho používala na monitorovanie sovietskych aktivít nad jeho vlastným územím. Bolo schopné lietať v takých extrémnych výškach, že si s ním nevedelo poradiť nijaké vtedajšie stíhacie lietadlo. Lety U-2 nad sovietskym územím priniesli Američanom mnoho dôležitých poznatkov o sovietskom raketovom a jadrovom programe či už išlo o prelety nad Semipalatinskom, kde Sovieti skúšali jadrové zbrane, nad raketovou strelnicou Turatam alebo nad kozmodrómom Bajkonur. Sovieti boli znepokojení tým, že sú schopní síce U-2 nad svojím územím sledovať, ale nemajú prostriedky na jeho zostrelenie. Koncom 50. rokov 20. storočia však začali sovietske jednotky protivzdušnej obrany dostávať nové vybavenie. Išlo jednak o radary P-30 schopné sledovať ciele vo výškach nad 20 km, ďalej o záchytné stíhacie lietadlo Suchoj SU-9 s dostupom 18 km a nový raketový systém SA-2, ktorý mohol zasiahnuť cieľ až do výšky 25km.

Prvého mája 1960 štartoval z pakistanskej základne v Péšávare Francis Gary Powers so svojím U-2 na prieskumný let nad Sovietskym zväzom. Po prelete krajiny mal pristáť v nórskom Bodø. Lietadlo zachytili radary na Tadžikistanom. Powers sa medzitým priblížil k Sverdlovsku. Dostal sa do zóny sledovanej tamojšou raketovou batériou protivzdušnej obrany SA-2, ktorá na lietadlo vystrelila. Powers stratil kontrolu nad lietadlom a len s veľkými ťažkosťami sa mu podarilo katapultovať. Haváriu prežil, dostal sa do zajatia a neskôr ho previezli do Moskvy.

Špeciálny ruský vyšetrovací prehľadal trosky lietadla, zachránili z neho takmer všetok filmový materiál, takže vedeli nielen to, aké objekty Američania sledovali, ale zoznámili sa aj s technickými parametrami fotoaparátu. Stať sa to nemalo, pretože lietadlo bolo pre takéto prípady vybavené samodestrukčným systémom, ktorý však Powers neaktivoval.

Nasledovalo obdobie dohadovania sa a zahmlievania zo strany Američanov. Najprv tvrdili, že prišli o meteorologické lietadlo, v dôsledku pilotových problémov s kyslíkom. Ešte aj vtedy, keď Nikita Chruščov oznámil zostrelenie špionážneho lietadla, Američania odmietli, že by išlo o špionážny stroj. Američania protestovali proti zostreleniu vraj zblúdilého lietadla. Keď však Chruščov oznámil, že pilot je nažive a vypočúvajú ho, americký prezident Eisenhower na tlačovke 11. mája priznal, že špionážne prelety nad ZSSR sa naozaj diali.

Prelety nad ZSSR boli zastavené. Zostrelenie U-2 a verejné prezradenie celého výzvedného programu malo veľmi neblahé dôsledky na americko-sovietske vzťahy.

Francisa Powersa 19. augusta 1960 sovietsky súd odsúdil na desať rokov väzenia. Vo februári 1962 Rusi s Američanmi pristúpili na výmenu Powersa za Rudolfa Abela, ktorého za špionáž zatkli a odsúdili v USA. Výmena sa uskutočnila v Berlíne, na moste Glienicker Brücke.

Neskôr, počas sovietskej okupácie Afganistanu v 80. rokoch, slúžil Péšávar ako politické centrum pre CIA a Inter-Services Intelligence. Obe služby tu cvičili skupiny mudžahedínov so sídlom v táboroch afganských utečencov.

Péšávar slúžil ako primárny cieľ pre veľký počet afganistanských utečencov. Do roku 1980 prichádzalo do provincie 100 000 utečencov mesačne, pričom 25 percent všetkých utečencov žilo v okrese Péšávar. Príchod veľkého počtu afganských utečencov zaťažil infraštruktúru Péšávaru a drasticky zmenil demografiu mesta.

Péšávar bol vážne zasiahnutý násilím v dôsledku útokov teroristickej skupiny Taliban. Talibanci zaútočili na historický péšávarský kostol Všetkých svätých v roku 2013. Sú zodpovední za masaker na škole v Péšávare v roku 2014, pri ktorom militanti zabili 132 školákov. Len v roku 2010 Péšávar zažil 111 teroristických útokov. Neskôr frekvencia teroristických činov výrazne klesla, ale veľký útok na šiitskú mešitu v Péšávare sa udial aj 4. marca 2022 a zabil desiatky a zranil dvesto ľudí. A aj v januári tohto roku došlo v Péšávare k ďalšiemu teroristickému útoku, pri ktorom zahynulo 100 ľudí.

Nemožno sa teda čudovať, že prechádzajúc rušnými ulicami mesta mal človek zmiešané pocity.