Založ si blog

Z Amritsaru do Péšávaru – 17. časť

Ďalší deň sme mali namierené do utečeneckého tábora Shamshattoo Afgan Refugee Camp vzdialeného od Péšávaru približne 30 kilometrov. Boli sme dohodnutí, že odchádzame z hotela o desiatej, po tom, čo skonzumujeme hotelové raňajky. Hotelová reštaurácia nebola veľká, len šesť stolov zaberalo celý jej priestor a jej zariadenie bolo veľmi striedme. Za pultom sedel chlapík pri počítači a za ním bolo dvoje dverí do kuchyne. Okolo nich a toho itečkára s počítačom sa neprestajne motalo okolo desať členov obslužného personálu. Jedálny lístok mali aj v angličtine, ale personál touto rečou ani necekol. V praxi to vyzeralo tak, že ste si prečítali a vybrali anglický názov jedla a oznámili ste čašníkovi, čo chcete. On zakýval hlavou, že rozumie a odišiel. Itečkárovi za počítačom nahlásil objednávku (aspoň sme si to mysleli) a čakali sme na jedlo. Medzitým do jedálne prichádzali ďalší hostia. Keď niektorým z nich už priniesli aj tretí chod a nám stále nič, privolali sme toho istého čašníka znovu. Tváril sa, akoby nás videl prvý raz v živote. Našu objednávku sme mu zopakovali. Výraz jeho tváre naznačoval prekvapenie z toho, že chceme jesť. Pravdepodobne očakával, že sme prišli paličkovať čipku. Pochopili sme, že bude problém a pre uľahčenie čašníkovej situácie sme sa všetci zjednotili na tom istom jedle. Po ďalších desiatich minútach chlapík priniesol jedlo. Pre jedného a veľmi sa čudoval, že aj ostatní by chceli jesť. Rozhodli sme sa osloviť itečkára sediaceho za počítačom v presvedčení, že človek narábajúci s kompom bude kápo a navyše chápavejší. Kompjuterista ochotne odkýval všetko, čo sme mu povedali a za necelých desať minúť priniesol úplne iný čašník jeden čaj. Nebudem tu popisovať čo a ako sa dialo ďalej. Nechápem, prečo sme neodišli, pretože trvalo ďalšie dve hodiny (a to nepreháňam), kým sme boli ako-tak uspokojení všetci. Čašníci jedlo prinášali akoby v kuchyni žrebovali o to, kto, kedy a čo prinesie. Nerozumeli sme tomu, pretože hostí v jedálni nebolo veľa, dalo by sa povedať, že tam bola prevaha obslužného personálu, takže vo vyťaženosti personálu to nebolo. Čašníci po celý čas v pravidelných intervaloch vynášali z kuchyne taniere s jedlom a mizli za ďalšími dverami. Až neskôr sme pochopili, že jedlo si možno objednať a nechať priniesť aj na izbu a podľa všetkého, väčšina hotelových hostí túto službu intenzívne využívala. Tí, čo navštívili reštauráciu boli skrátka na vedľajšej koľaji. V hotelovej jedálni sme trikrát raňajkovali a dvakrát večerali. Ani raz to nebolo bez problémov, ani raz sa nám nepodarilo celý ceremoniál uspokojenia žalúdka absolvovať v čase pod dve hodiny.

Skrátka, vždy doniesli iný počet, iných jedál, iným ľuďom než mali. Perfektne zohratí motáci! Musím zistiť, či režisér Lubomír Beneš a karikaturista  Vladimír Jiránek neboli niekedy v Péšávare v hoteli Amin. Mám silné podozrenie, že inšpiráciu pre svoj úspešný seriál Pat a Mat získali práve tu.

Tušili sme, že s raňajkami bude problém aj v posledný deň nášho pobytu. Lietadlo nám odlietalo dopoludnia a my sme nechceli o raňajky prísť. S vedúcim kuchyne, s človekom za kompom, s hlavným čašníkom, s recepčným a azda aj s riaditeľom hotela sme deň vopred dohodli, že v deň nášho odchodu výnimočne otvoria jedáleň o hodinu skôr, aby sme stihli lietadlo.

Čo myslíte ako to dopadlo?

Jedáleň bola síce naozaj otvorená už od siedmej, aj personál sa tam v plnom počte motal od siedmej, ale ešte o trištvrte na desať nebolo jasné, či nemáme telefonicky nahlásiť riaditeľovi pešávárskeho letiska bombu, aby sme odlet nášho lietadla pozdržali.

Neviem, prečo to v tomto, inak veľmi príjemnom hoteli takto fungovalo. Bola to jediná negatívna skúsenosť s reštauračnými službami za celý náš pobyt v Pakistane. A ak vravím o jedinej negatívnej skúsenosti, tak do toho zahŕňam aj akékoľvek gastrointestinálne ťažkosti. Keď cestujete do Indie alebo Pakistanu každý vás zvykne vtipne upozorňovať – a zober si so sebou veľa toaletného papieru! Nikto z nás však nijaký problém tohto druhu nemal, a to sme skutočne hojne koštovali aj čudesné pochutiny v rôznych, nie veľmi dôveryhodne vyzerajúcich, pouličných stánkoch.

predajňa kopýtok/paprčí

predajňa hovädzích jazykov

 

Zdroj fotografií: autor textu

(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)

Progresívne Slovensko sa posilnilo o kresťanské krídlo

20.02.2024

Predvčerom (18.2. 2024) britské noviny The Times a The Telepraph uverejnili článok s nadpisom Mlieko transrodovej ženy je rovnako dobré ako materské mlieko matky, uviedol trust NHS. (NHS je Národná zdravotná služba, ktorá zastrešuje systémy zdravotnej starostlivosti financované z verejných zdrojov Spojeného kráľovstva.) [...]

Príďte v utorok podporiť Assangea!

19.02.2024

Zajtra a pozajtra bude londýnsky súd rozhodovať o osude novinára Juliana Assangea. Assangeovi hrozí v USA v horšom prípade smrť, v „lepšom“ prípade doživotné väzenie za zverejnenie tisícok tajných vojenských a diplomatických dokumentov svedčiacich o amerických vojnových zločinoch. K zverejneniu došlo v roku 2010. Hneď po zverejnení vláda Spojených štátov [...]

Ačohentizmus a dvojakometrizmus

07.02.2024

Tak sa nám tu rozmohol taký nešvár… ačohentizmus. Ačohentizmus je charakterizovaný ako spôsob diskutéra nezvládajúceho argumentovať, odkloniť pozornosť na niečo iné. Hovorí sa, že je to nástroj lenivého diskutéra. Možno by však bolo lepšie povedať, že ide o nástroj nedostatočne argumentačne fundovaného diskutéra. Klasickým a teraz aktuálnym príkladom je, [...]

SR Vrátna lyžovačka jarné prázdniny crtur ZAX

Jar vo februári. Slovensko zažíva extrémne dlhú sériu veľmi teplých dní

21.02.2024 19:12

Podľa meteorológov je vysoko pravdepodobné, že vo štvrtok padne nový rekord.

Leopard 2A4

Slovensko pomoc Ukrajine stoplo, Česko nie. Nemci ako poďakovanie ponúkli 15 Leopardov

21.02.2024 18:53

Česko už v minulosti od Nemecka dostalo 15 týchto tankov.

Netanjahu

Izraelský parlament je proti jednostrannému vyhláseniu palestínskeho štátu

21.02.2024 17:56

Organizácia Spojených národov udelila v roku 2012 Palestíne štatút pozorovateľského štátu.

SR Bratislava Kuciak Kušnírová vražda výročie zhromaždeni

V Bratislave spomínali na Kuciaka tisíce ľudí. Rodičia žiadajú od Fica meno vraha

21.02.2024 17:50, aktualizované: 19:02

V Bruseli sa zase na spomienka zišlo vyše 70 Slovákov.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 577
Celková čítanosť: 2064417x
Priemerná čítanosť článkov: 3578x

Autor blogu

Kategórie