Správa o ceste do Česka – 3. časť - Pavol Fabian - Blog

Správa o ceste do Česka – 3. časť

20. augusta 2024 09:31, Prečítané 1 278x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Ráno som zistil, že mám na zadnom kolese defekt. Opravil som ho a vyrazili sme na ďalšiu etapu našej cesty, ale keď sme sa asi po kilometri jazdy zastavili v akýchsi dedinských potravinách, aby sme si kúpili niečo na raňajky, zistil som, že defekt na tom istom kolese mám znovu. Napriek tomu, že som pneumatiku zodpovedne prehliadol a nevidel som nič, čo by mohlo byť zapichnuté v plášti a spôsobovať ho. Bolo však zjavné, že niečo tam musí byť, pretože fučiaca diera sa nachádzala na tom istom mieste. Čo ako dôkladne sme obaja plášť prehľadávali, nevedeli sme nič cudzorodé nájsť. Až napokon moja cyklopartnerka objavila v jednej drážke úplne drobný, azda len milimetrový špicatý kamienok, ktorý sa mi odtiaľ podarilo vydlabať len s pomocou manikúrných nožničiek.

Po oprave defektu sme zamierili do Ústí nad Labem, kde som pre istotu chcel kúpiť novú dušu. Do rezervy. Vytipovaný cykloobchod mal dovolenku. A do druhého cykloobchodu to bolo cez celé mesto. Vďaka tomu sme absolvovali neplánovanú rýchloprehliadku tohto krajského mesta zo sedla bicykla a musím povedať, že Ústí nad Labem ma ničím neohúrilo. Povedal by som, že je to taký rušnejší a viac autami zamorený Zlín.

Ak by v dohľadnom čase chcel niekto do Ústí zamieriť upozorňujem ho, že ľavobrežné nábrežie mesta je rozkopané a neprejazdné, hoci všetky navigácie vás vedú práve tadeto.

Ústí nad Labem

Na južnom okraji mesta Ústí nad Labem sa nachádza hrad Střekov. Pod hradnou skalou pretína tok Labe takzvané Masarykovo zdymadlo (teda stavidlo) Střekov s dvomi plavebnými komorami. Hoci je táto cesta značená ako cyklistická, opäť tu musíte prenášať bicykle po schodoch. Nie je to to, čo si cyklista predstavuje pod pojmom cyklochodník európskeho významu.

Masarykovo zdymadlo

Hrad Střekov stojí na trachytovej skale nad pravým brehom rieky Labe v rovnomennej mestskej štvrti. Od roku 1963 je chránený ako kultúrna pamiatka. Hrad založil pravdepodobne kráľ Ján Luxemburský. Najdlhšiu časť svojej existencie patril rodu Lobkovicov, ktorí ho vlastnili v rokoch 1563–1945 a znovu sa stali jeho majiteľmi v roku 1992. V devätnástom storočí hrad objavili romantici a došlo k jeho obnove a úpravám pre potreby turistického ruchu. Hrad navštívil Johann Wolfgang Goethe alebo Richard Wagner, ktorý tu údajne inšpirovaný hradom zložil svoju operu Tannhäuser. Maľoval tu Adrian Ludwig Richter. Z českých romantikov ho navštívil Karel Hynek Mácha.

hrad Střekov

na trase

Na trase

O pár kilometrov ďalej sa na pravom brehu Labe nachádza veľký komplex troch bazénov. Ide o termálne kúpalisko Brná.

samoobslužný pivný automat pre cyklistov

Trasa nás ďalej zaviedla okolo Žernoseckého jazera do Litoměříc. Mesto leží na sútoku Labe a Ohře. Historické jadro mesta je od roku 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou, v ktorej je zahrnutých 44 ulíc a deväť námestí. V meste sídli biskup litoměřickej diecézy.

Hoci do centra mesta je to trochu stúpak, nemohli sme ho vynechať. Najvyššie miesto v meste sa nazýva príznačne – Dómsky pahorek. Tu sa na tichom zatrávnenom námestí nachádza katedrála svatého Štěpána a biskupská rezidencia. Veľmi pekné je námestie plné starobylých domov, ktoré si zachovalo dnes veľmi aktuálny názov – Mírové náměstí.

Litoměřice

Dómsky pahorek

Dómsky pahorek v Litoměřiciach

Litoměřice

Mírové náměstí v Litoměřiciach

V jednej z bočných ulíc sme naďabili na kanceláriu europoslanca, bývalého disidenta, silného havlovca, teraz silného atlantistu a aj inak postihnutého, rodeného Litoměřičana Sašu Vondru.

Z Litoměříc sme popri Labe pokračovali do Roudnice nad Labem. Náš ciel bol cyklokemp BK Pod lipou. Nebolo úplne jednoduché ho nájsť, možno aj preto, že sme sa nechali zlákať smerovou tabuľou určenou pre motoristov a urobili sme zbytočný okruh okolo kempingu, pritom stačilo dôsledne sa držať chodníka popri Labe.

cyklokemp BK Pod lipou

Cyklo kemp je veľmi útulný, s hustou trávnatou plochou v tieni starých košatých stromov. Okrem nás tam boli len štyri stany. Všetko zázemie sa nachádza v murovanej budove. Recepčný a zároveň bufetár bol mladý muž a ako sa mi zdalo, patril do tej sorty, ktorá už slovenčine veľmi nerozumie. Ale možno pôsobil neistým dojmom aj preto, lebo, ako priznal, robil túto prácu len siedmy deň.

Kempingová plocha je od ostatného priestoru len slabo ohradená, Recepčný nás upozornil, aby sme si bajky dali do „kolárny“, pretože sa tu občas túlajú bezdomovci a sem-tam niečo zmizne. A veru mal pravdu. Podvečer som v blízkosti kempu spozoroval okúňajúceho sa pochybného chlapa, ktorého som na druhý deň videl v centre Roudnice žobrať.

Ku kempu prilieha veľké tréningové stredisko mladých futbalistov. Tu vychovávajú budúcich českých futbalových reprezentantov a o tom, že výchova je asi príliš jednostranná svedčil slovník týchto mladých mužov. Ak by som mal vypípať všetky vulgárnosti najhrubšieho zrna z ich rozhovoru, vyzeral by takto:

A: … ….. ….. …… ……… … ……

B: …… .. ….. … ………. .. …

A: ….. ….. .. . …… … … . ……….

Ráno sme prešli po moste na druhý breh Labe, kde sa rozkladá centrum Roudnice. Mostová asfaltka vedie po korune zdvíhadla a zároveň je súčasťou elektrárne. Nachádza sa tu aj kanál na tréning divokej vody. Na druhej strane dominuje mestu Lobkowický zámok a románsky hrad, ktorý ale nie je v úplne skvelom stave. Na námestí kupujem svojmu zapálenému ľavému oku ophtalmo-septonex a v ázijskom pohostinstve si dávame prvé teplé jedlo, od začiatku našej cesty.

Roudnice nad Labem

„divoká voda“ v Roudnici nad Labem

kláštor augustiniánov v Roudnici nad Labem

Roudnice nad Labem

Lobkowický zámok v Roudnici nad Labem

Roudnice nad Labem

kláštor augustiniánov v Roudnici nad Labem

cestou z Roudnice nad Labem

Po neskorých raňajkách (či skorom obede) sa ešte spustíme ku kláštoru augustiniánov a potom už pokračujeme po ľavom brehu Labe smerom na Brandýs nad Labem. Cestou míňame opustené a prázdne roudnické prístavisko nákladných lodí. Prechádzame popri malej vodnej elektrárni v Štětí a po zastávke v príjemnom bufete, kde pani bufetárka bola opäť úplne nadšená, že vidí Slovákov (akoby sme boli tapanulijské orangutány nachádzajúce sa na pokraji vyhynutia).

Ponad bufet v nízkej výške preleteli dve stíhačky a ja, ktorý som už tretí deň nesledoval vojnové správy zo všetkých frontov, som sa napoly vážne spýtal:

„Tak už to začalo?“

„To byly asi letadla z Aera Vodochody. Oni je tam vyrábějí a mají i vlastní letiště. Často tady skušebně létají.“

Po chvíli ďalšieho bicyklovania sme dorazili do Račic. Račice sú známe centrum vodných športov. Na tunajšom veslárskom kanále sa v minulosti konali veslárske majstrovstvá sveta, svetové poháry v kanoistike a svetový šampionát dračích lodí. Areál je prístupný verejnosti a aj v čase nášho príchodu sa tu konali akési preteky.

Na ľavom brehu rieky sme po cyklochodníku dorazili až do Mělníka. Po moste sme prešli na druhú stranu rieky, kde sa na vršku vypínal Mělnický zámok. Mesto je údajne centrom českej vinárskej oblasti, ale my sme v okolí mesta videli skôr chmeľnice.

Chmeľnice

Mělnický zámok

Mělník

Zo skalnej vyvýšeniny na pravom brehu Labe, niekde v miestach, kde sa nachádza tzv. Vrázova vyhlídka možno pozorovať sútok dvoch najväčších českých riek – Vltavy a Labe.

Ale pozor!

Zo samotnej Vrázovej vyhliadky, napriek jej názvu, sútok neuvidíte – je postavená na zlej strany ulice! (Pamätník je venovaný rázovitému českému cestovateľovi Enrique Stanko Vrázovi, ktorý sa odtiaľto vraj rád kochal pohľadom do krajiny.)

A ešte jedno upozornenie:

V Mělníku sa z ľavej strany do Labe vlieva aj Vraňansko-hořínsky kanál. Nepomýľte si ho s prítokom Vltavy! Ak idete proti prúdu Labe, tak prvý vodný tok po pravej strane je spomínaný kanál a až druhý tok, vzdialený cca sto metrov je Vltava!