Pavol Fabian

To, že máme v tomto turbulentnom období pri moci vládu premiéra Roberta Fica je len dobre, i keď samozrejme, nie som a ani nemôžem byť spokojný so všetkými krokmi, ktoré robí. Respektíve, ktoré nerobí alebo robí len veľmi liknavo.

V každom prípade, v oblasti zahraničnej politiky Ficova téza o  politike na všetky štyri svetové strany je správna. Sme síce (žiaľ) členmi NATO a EÚ, ale vzhľadom na neistú prognózu ďalšieho fungovania týchto zoskupení je správne otvárať si zadné vrátka aj k iným možným spoluprácam (BRICS). Premiér Fico to vlastne možno aj nepriamo robí tým, že navštevuje popredné členské štáty BRICS (Čína), respektíve má v pláne ich ešte navštíviť (Brazília), alebo partnerské štáty BRICS (Vietnam). Som presvedčený, že aj Slovensko by sa  malo uchádzať o členstvo v BRICS lebo tieto krajiny sú už dnes v súhrne ekonomicky výkonnejšie než celá západná svetová ekonomika.

Politika robená na všetky štyri strany sa dá nazvať aj neutrálnou politikou. To, ako taká neutrálna politika má vyzerať, naznačuje aj rozhovor s rakúskym dôstojníkom a komentátorom ÖRF, podplukovníkom Christianom Wehrschützom na pôde Tereziánskej vojenskej akadémie vo Viedenskom Novom Meste. – https://www.youtube.com/watch?v=RIxr1LL5QM0

Z rozhovoru si pomôžem vtipom, ktorý  Ch. Wehrschütz použil:

„Američania chceli vedieť aká je zahranično-politická pozícia Európskej únie, tak zatelefonovali do Bruselu, kde Európska komisia zriadila Úrad spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Keď sa spojenie podarilo, ozval sa automat – ak  chcete vedieť nemeckú pozíciu stlačte klapku 1, ak chcete vedieť francúzsku pozíciu stlačte klapku 2, ak chcete vedieť holandskú pozíciu stlačte klapku 3, ak chcete vedieť pozíciu ostatných štátov, stlačte klapku 4…“

Je to len vtip, ale dúfam, že sa stále viac začne stávať realitou, resp. stále viacerým eurohujerským politikom sa začnú otvárať oči. Predsa nie je možné, aby Európska únia pôvodne vytvorená ako mierový projekt, ktorý mal zamedziť ďalším vojnám sužujúcim v minulosti európsky kontinent sa zrazu zmenila na militantné zoskupenie, ktorého jediným cieľom je vojensky poraziť Ruskú federáciu! Verím teda, že toto militantné odhodlanie sa aj pod vplyvom stále väčšieho uvedomenia sa voličstva v západných krajinách bude oslabovať a nakoniec dôjde mierovým rozhovorom. Zatiaľ to síce ešte tak nevyzerá, pretože stále sú požiadavky na väčšie a väčšie zbrojenie, ale viera a nádej mi nedovolí inak, ako veriť, že predstavitelia európskych štátov dostanú rozum. Respektíve, ak ho nedostanú, že voliči v najbližších voľbách (čo možno očakávať najbližšie minimálne v Nemecku a v ČR) privodia zmenu a do kľúčových pozícií sa dostanú realisticky uvažujúci politici.

Lenže možný je aj druhý scenár, ktorý predstavuje prechod regionálneho rusko-ukrajinského konfliktu do globálneho. Vyzeral by omnoho pochmúrnejšie, ale bol by tiež pochopiteľný.

Zelenský je v tejto chvíli už politická mŕtvola. A príde čas, keď bude mŕtvolou aj lege artis, teda studenou. Príčinou jeho smrti určite nebude staroba.

Spasiť Zelenského môže len vojna!

Spojené štáty, ak by v súboji s Ruskom prehrali, definitívne by potvrdili svoj ústup z pozície celosvetového žandára a stala by sa z nich mocnosť s obmedzeným regionálnym výtlakom.

Spasiť USA môže len vojna!

Nemecko už teraz ide hospodársky ku dnu, čiastočne vlastnou hlúposťou, resp. hlúposťou vládnych politikov, pričom priam exemplárnym príkladom zrady svojho programu je nemecká Strana zelených, ktorá je (prekvapujúco!) zo semafórovej koalície tým najmilitantnejším členom, hoci každá zelená politická strana by mala byť v prvom rade proti vojnám! Nemecko ide ku dnu aj vďaka zlikvidovaniu Nord streamu. Hoci stále nie je dokázané, kto prerušenie plynovodu spáchal, nad slnko jasnejšie je, komu to najviac vyhovuje – teda Spojeným štátom. Veľké nemecké firmy prepúšťajú, výroba odchádza preč z Nemecka…

Spasiť Nemecko môže len vojna!

Francúzi postupne prišli o pozície v Afrike (Mali, Burkina Faso, Niger, Čad…) Tieto krajiny nadviazali spoluprácu s Ruskou federáciou. Francúzska energetika je založená na jadrových elektrárňach zásobovaných uránom z Nigeru kupovaným za zdieračskú desatinovú cenu z trhovej hodnoty. Toto rabovanie sa však už skončilo! Francúzsko pôjde dolu vodou. A s ním opäť aj Nemecko, pretože to si svoje jadrové elektrárne zatvorilo a elektrinu, ktorú mohli vyrábať sami, dovážajú najmä z Francúzska.

Spasiť Francúzsko môže len vojna!

Odvetvím, ktoré belgickému štátu prináša najväčší hospodársky prínos je prekvapujúco  všetko, čo sa týka fungovania Európskej únie, komisie a aj Európskej rady. Ide najmä o predražené obslužné činnosti. V Bruseli pracujú tisícky euroúradníkov s vysokými platmi a tí všetci potrebujú bývať, stravovať sa, cestovať, kultúrne sa vyžiť… Pre Belgicko je to biznis. Pritom títo úradníci sú zväčša ľudia, ktorí už dávno stratili pocit súnaležitosti a empatie so svojou vlasťou, veď väčšina slovenských a českých úradníkov EÚ do Bruselu prišla ešte v roku 2004. Sú tam teda už takmer štvrťstoročie a to ľudí poznamená! Pritom títo úradníci sú veľmi rozhodujúci! Uvádza sa údaj, že aj keď niektorí z novozvolených poslancov europarlamentu prídu do Bruselu/Štrasburgu s tým najčistejším úmyslom poctivo pracovať, pred každým hlasovaním si všetko do detailov naštudovať, po roku pobytu v europarlamente, 80% z nich, zahádzaných stovkami, ba tisíckami stránok najrozličnejších pripravovaných dokumentov sa spoľahne na to, čo im povedia práve títo štvrťstoročie petrifikovaní úradníci plniaci ciele progresívneho smerovania a hlasujú tak, ako im oni odporučia.

Európska únia pre mnohé svoje nezmyselné genderové, migračné, gríndílové a militaristické postoje sa nachádza v kríze, mnohí analytici predpokladajú, že ak sa nič nezmení, dôjde k jej rozkladu a zániku.

Spasiť Belgicko môže len vojna!

Západ skrátka stráca pozície. Veď len v tej Afrike z 54 tam jestvujúcich štátov už 33 podpísalo dohodu o spolupráci s Ruskou federáciou – to je tá údajná izolovanosť Ruska! Nehovoriac o rovnako mohutnej, či ešte mohutnejšej ekonomickej angažovanosti Číny, či už v Afrike alebo v Latinskej Amerike. Veď aj Bolívia, napriek tomu, že socialistického prezidenta Evo Moralesa zvrhli pučom, podpísala dohodu o spolupráci v súvislosti s využívaním najväčších zásob lítia na svete (potrebného pri výrobe elektromobilov a batérií všeobecne) s čínskym konzorciom CBC, čínskou spoločnosťou Citic Guoan Group a ruskou štátnou firmou Uranium One Group. A práve v nedávnych dňoch členské štáty BRICS v Kazani odsúhlasili vstup Bolívie do tohto zoskupenia.

Skrátka, aj bývalé krajiny 3. sveta si stále viac uvedomujú, že to boli západné krajiny, kto ich vyše dvesto rokov vykorisťovali a stále by vykorisťovať chceli.

Západ teda hlási: „Houston, máme problém!“

A jediným východiskom pre Západ, ako tento problém vyriešiť je vojna s Ruskou federáciou, ktorá by v prípade ich víťazstva znamenala prístup Západu k najväčším surovinovým zdrojom veľkého Ruska, ale opätovne by obnovila aj koloniálne postavenie štátov 3. sveta v Afrike a Latinskej Amerike.

V hre je teda veľa.

Ako to dopadne nikto netuší.

Obávam sa, že ani Donald Trump nie je zárukou dohody a mieru.

Ak sa aj dožije svojej inaugurácie, len reálne činy ukážu, aké je jeho odhodlanie ukončiť vojnu a tiež aké sú jeho skutočné možnosti a vôľa vzdorovať deep state, ktorý sa – z už načrtnutých dôvodov – len tak ľahko pozícií nevzdá.