Prvý výlet zo základnej školy, na ktorý sa pamätám, sme absolvovali do Brna. Navštívili sme hrad Špilberk. Postavil ho okolo roku 1270 kráľ Přemysl Otakar II. ako kráľovský hrad a mal slúžiť na ochranu mesta. Neskôr tu žil vo svojich mladších časoch aj neskorší kráľ a cisár Karel IV. so svojou manželkou Blankou z Valois. V polovici 18. storočia sa z hradu stalo štátne väzenie Rakúskej ríše a získal povesť žalára národov.
Pamätám sa, ako nám – deťúrencom sprievodca podzemnými kazematami rozprával v temných vlhkých priestoroch, že tam zamurovávali nešťastníkov a nechali im pomaly kvapkať vodu na hlavu, až kým sa nezbláznili. Hovorili tomu „mokré lôžka“, to znamená, že okrem vody sa v obmurovke okolo nešťastníka hromadili aj jeho telesné výlučky. Väzeň sa v nich doslova kúpal…
Novodobí sprievodcovia po hrade dnes tvrdia, že to bol len mýtus, legenda, že sa nič také na Špilberku nedialo.
Nech je ako chce, odvtedy kedykoľvek navštívim Brno a uzriem siluetu katedrály Petra a Pavla nad mestom, vždy si spomeniem aj na zamurovaných nešťastníkov na Špilberku a na to neustále kvapkanie na hlavu. Muselo to byť strašné, ale dnes sa viem čoraz viac do ich pocitov vžiť.
Veď aj my sme vlastne takí zamurovaní nešťastníci. Naša situácia je zlá. Stále viac sa nakláňa smerom k vojne. Globálnej vojne. Asi aj jadrovej. Ak by sme aj chceli odísť na bezpečnejšie miesto, niet kam. Akoby sme boli zamurovaní. Hlavným dejiskom vojny bude Európa. Tak to vymysleli Amíci.
Okrem toho sa máčame vo vlastných (slovenských) sračkách, ktoré na nás a na vládnu koalíciu dennodenne vypúšťajú progresívni politici, im drukujúce médiá bývalého hlavného prúdu a naši dúhoví konzervatívci všetkými Hlinami pomazaní. Treba priznať, že zopár sračiek v posledných dňoch prekvapujúco vypúšťajú aj niektorí zhulení(?) a mignutí členovia vládnej koalície.
Dennodenne, v pravidelnom rytme, nám na hlavu zo všetkých strán kvapká progresivistická propaganda presne v duchu hesla – stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Normálny človek nemôže slobodne dýchať, v práci radšej mlčí, aby o ňu neprišiel, ak je verejne činný radšej mlčí, aby ho progresívni kádrováci nezaškatuľkovali, ak pôsobí v publikačnej oblasti, tak zistí, že vlastne niet vydavateľstva, ktoré by ho vydalo…
Pritom by sme všetci rozumní (stále je nás väčšina) mali dať jasne najavo, že stačilo tohto mentálneho väzenia! Ich moc nie je večná! Po Trumpovej výhre im začalo lepiť! Veď už slávny írsky dramatik George Bernard Shaw (1856 – 1950) povedal:
„Najväčší strach vo väzení má riaditeľ!“
Celá debata | RSS tejto debaty