Ako som (ne)cestoval do Kaliningradu – 3. časť - Pavol Fabian - Blog

Ako som (ne)cestoval do Kaliningradu – 3. časť

25. septembra 2025 12:30, Prečítané 539x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Hneď na druhý deň ráno som si v požičovni požičal bicykel a zamieril som na západ, cez Sopoty do Gdyne. Všetky tri mestá sú takmer spojené a tomuto zoskupeniu ležiacemu na východe pomoranského vojvodstva nad Gdanskou zátokou Baltického mora sa hovorí Trójmiasto (Trojmestie).

Sopot/Sopoty sú vychýrené kúpeľné mesto. Ale úprimne povedané, nebol som z neho až taký nadšený. Zaujímavá je tam v podstate len jedna hlavná, promenádna ulica. Vyzerá pekne, nachádza sa tu množstvo kaviarničiek, ale prejdete ju za tri minúty. Je len logické že sa tu sústreďuje väčšina turistov. Priamo pri mori sa rozkladá kruhovité Kúpeľné námestie, kde celú jeho juhozápadnú stranu zaberá Kúpeľný dom. Je zaujímavý a pamiatkovo chránený. Presne oproti nemu opačnú stranu námestia lemiuje kúpeľná kolonáda, z ktorej sa dá vojsť na preslávené sopotské mólo. Mólo v Sopotoch má polkilometrovú dĺžku a desaťmetrovú šírku, pričom 458 metrov jeho dĺžky sa nachádza nad morom. Vstup na mólo je na bicykli zakázaný a navyše od apríla do konca septembra aj spoplatnený. Platiť za vstup na mólo mi pripadalo absurdné a tak toto vychýrené mólo nemalo česť spoznať stupaje mojich sandálov ani vzorku dezénu pneumatík môjho bicykla. Dobre som urobil, pretože o necelých päť kilometrov ďalej do mora smeruje len o malo kratšie a len o málo menej honosné Mólo Orlowo a tam sa nijaký poplatok neplatí.

Sopotské mólo

Kúpeľné námestie v Sopotoch

Hlavná sopotská ulica s kaviarničkami

Sopoty

Kúpeľné námestie

Nespoplatnené mólo o kúsok ďalej…

Cyklochodník z Gdanska do Sopotu je asfaltový, dobre značený, dostatočne široký. Gdansk samotný je cyklistické mesto s množstvom veľkorysých cyklochodníkov podobného typu, aký sa nachádza v Bratislave na Vajanského nábreží. S tým rozdielom, že v Bratislave je Vallov cyklochodník vybudovaný jednoznačne na úkor automobilovej dopravy, pretože ani pre ňu nie je šírka Vajanského nábrežia dostatočná, ale v Gdansku podobne veľkorysý cyklochodník nikomu neprekáža, pretože sa nachádza na ulici Podwale Grodzkie, kam sa v pohodne zmestí osem dopravných pruhov pre automobily, stredový dopravný pás pre dvoje električkových koľají, široké chodníky pre chodcov a áno, ešte aj široký pás pre cyklochodník. Tu je takýto chodník logickým riešením, v Bratislave totálnou hlúposťou.

Za Sopotom však kvalita cyklochodníka smerujúceho do Gdyne klesá. Asfaltový povrch sa mení na lesnú cestu. V jednom, približne polkilometrovom úseku je značená cyklocesta vedená alternatívne buď stúpaním do kopca po lesnej ceste alebo po pláži, ktorej povrch tvorí hlboký a sypký piesok – bicykel tu teda môžete len tlačiť a aj to s veľkými ťažkosťami.

Cyklochodník do Gdyne

Za Molom Orlowo je cyklochodník opäť vedný po asfaltových cestách buď popri hlavnej ceste smerujúcej do Gdyne alebo bočnými uličkami gdynského predmestia.

Gdyňa, na rozdiel od Gdanska, nie je mesto, ktoré človeka veľmi upúta. Nie je tu nijaké historické jadro. Je to mesto, ktoré vyrástlo najmä v 20. storočí. Namiesto stredovekých pamiatok je Gdyňa zaujímavá svojou medzivojnovou architektúrou v štýle modernizmu a funkcionalizmu, ktorou je známe celé centrum (napr. ulica Świętojańska, Kościuszkovo námestie). Mesto sa preto často označuje ako „hlavné mesto poľského modernizmu“. Zaujímavé je tu v podstate len Kosciuszkovo námestie a Aleja Jana Pavla II., ktorá vybieha do mora. Pri nej sa rozprestiera gdynská marína. Tu je zakotvený Dar Pomorza – poľská plachetnica postavená v roku 1909, ktorá je zachovaná ako múzejná loď. Je súčasťou zbierky Národného námorného múzea v Gdansku. Kotví tu viacero lodí, napríklad vojenský krížnik Błyskawica, ďalšia plachetnica Dar Młodzieży, na súši je tu vystavená aj ponorka Batyskaf Nautilus, nachádza sa tu pomník Josepha Conrada.

Joseph Conrad, vlastným menom Józef Teodor Konrad Nalęcz Korzeniowski bol významný anglický spisovateľ poľského pôvodu, považovaný za jedného zo zakladateľov modernizmu. Conrad pracoval v službách najprv francúzskeho, neskôr anglického námorníctva, plavil sa takmer v celom svete. Na svojom konte ma neobvykle obsiahlu bibliografiu, najznámejšie jeho diela sú Srdce temnoty, Lord Jim, Nostromo či Tajný agent. Josephovi Conradovi je poskytnutý veľký priestor aj v gdanskom Národnom námornom múzeu nachádzajúcom sa v budove na brehy rieky Motlawa.

Gdyňa

Dar Pomorza

vojenský krížnik Błyskawica

Nautilus

Pomník Josepha Conrada

Hlavnou dopravnou tepnou Gdyne je Świętojańska ulica. Vedľa seba sa tu nachádza jedna reštaurácia, kaviareň či iné pohostinské zariadenie vedľa druhého, všetky poskytujúce aj posedenie na ulici. Všetky sú do posledného miesta zaplnené návštevníkmi. Medzi nimi púta pozornosť Ukrajinská reštaurácia nad vchodom do ktorej visí modrožltá ukrajinská zástava (mimochodom jedna jediná, ktorú som v Poľsku videl).

V ukrajinskej reštaurácii nebolo ani nohy. Ostrý kontrast v porovnaní s ostatnými pohostinskými zariadeniami.

Świętojańska ulica

Eucharistia je diaľnica do neba… v Gdyni

Ako som už spomínal, tu som videl jedinú ukrajinskú vlajku, ale v Sopote som zazrel v autokempingu na stožiari aj slovenskú vlajku. Najprv som si myslel, že si ju tam vyvesil nejaký národne zapálený slovenský karavanista, ale karavan so slovenskou ešpézetkou v okolí slovenskej vlajky neparkoval ani jeden.

Pri návrate späť do Gdanska som opäť prechádzal Sopotom, tentoraz nie po nábrežnom cyklochodníku ale hlbšie uličkami mesta. V hustom obklopení mohutných stromov sa tu nachádza množstvo honosných a rozľahlých víl.

Sopoty boli v časoch mojej mladosti známe svojim festivalom populárnej piesne. Koncertoval tu nejeden česko-slovenský pop spevák. Festival sa konal v tzv. Opere lesnej. Rozhodol som sa objekt vyhľadať, hoci som si nebol istý, či ešte jestvuje. Po troche trápenia s nie dobre fungujúcou navigáciou som ho napokon našiel. Stále úspešne funguje! Nachádza sa v sopotskom lesoparku, ale nie je voľne prístupný. Obklopuje ho vysoký plot. Zvuky vychádzajúce odtiaľ naznačovali, že tam práve nacvičovalo nejaké hudobné teleso. Spoza plota sa toho veľa nafotiť nedalo a pri hlavnom vchode bola nekompromisne spustená rampa.

Poprosil som esbéeskárov, či by som nemohol vojsť dnu a rýchlo urobiť zopár fotiek, ale boli neoblomní. Z vonku sa toho veľa vidieť nedalo, ale z toho mála čo som videl, usudzujem, že stále ide o veľkolepý a rozľahlý kultúrny stánok.

Opera Lesna

Na chodníku vedúcom k hlavnému vchodu do Opery lesnej sú namaľované podobizne okolo dvadsiatky najznámejších poľských pop hviezd, medzi ktorými nechýba Maryla Rodowicz, Ewa Demarczyk, Krzysztof Komeda, či Czeslaw Niemen. Naposledy spomínaný má v centre Gdanska dokonca svoje námestie. Voľakedy, za mojich študentských čias, som bol v Košiciach na Niemenovom koncerte, slávna bola jeho skladba Jednego serca https://www.youtube.com/watch?v=Fq7Zo3guNJs

Námestie Czeslawa Niemena v Gdansku

Po návrate do Gdanska som vrátil bicykel do požičovne a hľadal nejakú vyhovujúcu vývarovňu, kde by som si po celodennom hladovaní a bicyklovaní dal teplú večeru. Hlavné ulice v centre Gdanska sú plné pohostinských podnikov najrozličnejšieho druhu s posedením priamo na ulici. Vystavené jedálne lístky a najmä ceny na nich uvedené ma odrádzali od návštevy vychytených podnikov. Ceny dosahovali výšku, ktorú som nebol ochotný zaplatiť. Napriek tomu boli zaplnené. Dominovali v nich hluční a odporne chrochtajúci Nemci a Holanďania. Najmä Nemcov je tu neúrekom. Veď aj nečudo, historická identita mesta bola dlho spätá s nemeckou kultúrou a architektúrou.

V 16.–18. storočí bol Gdansk súčasťou Poľska, ale s veľkou nemeckou a holandskou menšinou, obchodníci a remeselníci z Nemecka mali vplyv na architektúru a kultúru.

V 19. storočí po rozdelení Poľska sa dostal Gdansk pod Prusko a neskôr do Nemeckého cisárstva, kde zostal až do roku 1919.

V rokoch 1919–1939, po prvej svetovej vojne bol vyhlásený za Slobodné mesto Gdansk (Freie Stadt Danzig) pod ochranou Spoločnosti národov, s prevažne nemeckým obyvateľstvom.

V roku 1939 ho nacistické Nemecko násilne pričlenilo k Tretej ríši. Až po roku 1945 – po druhej svetovej vojne sa stal súčasťou Poľska, nemecké obyvateľstvo bolo vysídlené a nahradené Poliakmi.

Pivo čapujú po rysku, ale absolútne bez peny (viacnásobná skúsenosť)

Gdansk

Zdroj fotografií: autor textu

(Všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)

Zároveň Ťa/Vás, vážený čitateľ môjho blogu, chcem poprosiť o podporu môjho fundraisingového projektu zameraného na vydanie mojej jedenástej knižky. Viac informácií tu:

https://www.hithit.com/cs/project/13710/podpor-vydanie-knihy-aby-moj-zivotopssst-nevisel-na-vlasku