V Singapure vystúpite z lietadla cez rukáv, ktorý je klimatizovaný rovnako, ako všetky objekty obrovského letiska. So skutočným singapurským podnebím sa stretnete len vtedy, keď z klimatizovaných priestorov letiska vystúpite do priestoru vyhradeného pre fajčiarov. Nachádza sa na terase, plnej tropickej zelene mimo budovy. Vlhké a horúce podnebie vás ovalí akoby vás niekto pretiahol mokrou handrou po tvári.
Fajčiarska terasa na letisku Changi v Singapure
Fajčiarska terasa na letisku Changi v Singapure
Na ďalší let sme v Singapure čakali päť hodín. Ako som už napísal, letisko je obrovské, nachádza sa tu množstvo luxusných obchodov, ale minimum miest na sedenie. Majú to tu vymyslené tak, že sedadiel je síce dosť, ale takmer všetky sa nachádzajú v presklených priestoroch pri jednotlivých gejtoch. Do tohoto priestoru sa však dostanete až tesne pred nástupom do lietadla, pretože bezpečnostné kontroly tu nemajú pri vstupe do budovy letiska, ale pri vstupe do každého jednotlivého gejtu. Čiže k sedadlám sa bez absolvovania bezpečnostnej kontroly nedostanete a kontrolu možno vykonať len vtedy, keď už je ohlásený nástup do lietadla. Inak je presklený priestor so sedadlami uzamknutý. Sedadlá sú síce voľné, ale zamknuté.
Zopár nezamknutých sedadiel mimo gejtových čakární zďaleka nepostačujú pre objem cestujúcich. A tak mnohí zo zúfalstva ležali na zemi. Asi sa to dalo vydržať, pretože podlaha celého letiska je pokrytá príjemným obrovským kobercom. Márne som hľadal spoje, kde jednotlivé kusy koberca na seba nadväzujú. Jednoducho som ich nedokázal nájsť! Jednotnosť vzorcov na koberci nikde nebola narušená. Pritom o jeden kus koberca logicky nemohlo ísť!
Odpočinok na Changi airport v Singapure
Napokon sme zopár kresielok našli trochu stranou od hlavného diania, v spojovacej časti letiska medzi gejtami C a D. Nachádzali sa pred zapnutým veľkoplošným televízorom vysielajúcom reklamy, všetky boli obrátené smerom k nemu a obsadené. Po chvíli sa však dve kresielka uvoľnili a my sme ich obsadili ako mravce kvapku malinovky. Aj tu bol na zemi natiahnutý koberec. Bol pomerne čistý, len pri vedľajšom kresielku svietilo na zemi zopár omrviniek. Po chvíli prišla uniformovaná letisková zriadenkyňa so zmetákom v ruke a s takou tou prenosnou lopatkou/schránkou na špinu umiestnenou na tyči. Orlím zrakom spozorovala omrvinky a začala ich zmetákom premiestňovať ďalej od kresielka. Neviem na čo mala ten druhý nástroj (lopatoschránku), pretože ju vôbec nepoužívala. Špecializovala sa na premiestňovanie špiny. Z nudy som venoval jej činnosti dlhšiu pozornosť a musím povedať, že „upratovačka“ dosahovala obdivuhodné výkony, čo sa týka presunu špiny na určitú vzdialenosť. Nadobudol som dojem, že jej ide o dĺžkový rekord z hľadiska trasy, na ktorú niekto dokáže premiestniť špinu zmetákom. Neviem, či jej cieľom bol zápis do Guinessovej knihy rekordov, kde by bola uvedená ako osoba, ktorá zmetákom premiestnila špinu na najväčšiu vzdialenosť, ale ak to robila len tak mimovoľne a bez ambiciózneho cieľa, ľutujem, že som jej neporadil, aby svoj výkon zdokumentovala a poslala do redakcie spomínanej knihy. Rekord s názvom „najďalej premiestnená špina pomocou zmetáka“ tam zatiaľ ešte nie je (na rozdiel od „Najviac ľudí zametajúcich tú istú plochu“ alebo na rozdiel od „Najväčšia (kontinentálna) metla“ (dlhá 32,65 m).
V tejto časti letiska sa nachádza východ na fajčiarsku terasu a na hornom poschodí aj tzv. Cactus garden (malá botanická záhrada). Tá však bola v tomto neskorom nočnom čase zatvorená.
Cactus garden na letisku Changi v Singapure
Cactus garden na letisku Changi v Singapure
Cactus garden na letisku Changi v Singapure
Cactus garden na letisku Changi v Singapure
Cactus garden na letisku Changi v Singapure
Singapurské letisko Changi Airport je známe tým, že je veľmi moderné a veľmi ekologické. Niektorí dokonca tvrdia, že je to najlepšie letisko na svete. Jeho pozoruhodnosť spočíva v kombinácii architektúry, služieb a zážitkov, ktoré poskytuje cestujúcim. Niekde sa tu nachádza hlavná atrakcia – Jewel Changi – ikonická sklenená kupola s vnútorným vodopádom Rain Vortex, najvyšším vnútorným vodopádom na svete (viac ako 40 metrov).
Pri spiatočnej ceste som chcel túto atrakciu nájsť, ale akosi sa mi to nepodarilo. Smerové tabule s takýmto označením chýbali a keď som sa opýtal zamestnankyne letiska, ako sa k Jewel Changi dostanem, odpovedala mi protiotázkou:
„Koľko času máte do odletu vášho lietadla?“
„Vyše dve hodiny.“
„Tak to potom nemôžete stihnúť!“
Jej odpoveď ma prekvapila a dodnes v tom nemám jasno. Buď sme sa vzájomne nepochopili alebo je Jewel Changi naozaj úplne mimo bežnej dostupnosti cestujúcich.
Singapurské letisko okrem Jewel Changi obzvláštňujú aj motýlia, kaktusová a orchideová záhrada a sunflower garden – relaxačné priestory uprostred terminálov.
Policajná trojkolka na Changi airport v Singapure
Zákaz predaja alkoholu medzi 22,30 – 7,00 na singapurskom letisku Changi
V lietadle z Viedne do Singapuru letel pomerne veľký počet Slovákov aj Čechov, ale na letisku Changi sa rozriedili v množstve cestujúcich ako džús, keď ti príde nečakaná šesťčlenná návšteva a ty ho „upravíš vodou“. Na palube nasledujúceho lietadla do Kuala Lumpur som nezazrel už ani jedného z nich. Asi zostali v Singapure alebo prestupovali do vychytených „kúpacích“ destinácií, najskôr do Indonézie.
Let do 350 kilometrov vzdialeného Kuala Lumpur trvá menej ako všetka tá príprava na nastúpenie do lietadla a vystúpenie z neho. Počas 35 minútového letu menším airbusom nízkonákladovej spoločnosti Flyscoot sa pilot ani neunúva dosiahnuť obvyklú letovú výšku 10 000 metrov. Asi by to znamenalo neúmerne veľa palivových nákladov na dosiahnutie v podstate zbytočnej výšky…
Je to čudný pocit letieť vo výške len cca 5 000 metrov a po celý čas vidieť pod sebou nočné svetlá obydlí v nebezpečnej blízkosti. V takto letiacom airbuse sa cítite ako strela s plochou dráhou letu Tomahawk, ktorá dokonale kopíruje terén a o ktorý má eminentný záujem zelený mužík z Ukrajiny s cieľom eskalovať vojnu.
Pred príletom do Malajzie treba vyplniť elektronický príjazdový formulár. Samotné pasové vybavenie na letisku išlo pomerne rýchlo, ak si človek odmyslí nevyhnutné fotenie tváre a poskytnutie otlačkov oboch palcov (zatiaľ len na rukách).
Z kualalumpurského letiska sa dá do centra dostať vlakom, autobusom alebo taxíkom. Vzhľadom na neustále dopravné zápchy na hlavných kualalumpurských cestách je najvhodnejší vlak i keď nie je najlacnejší – cesta do centra vyjde na 11 euro. Jazda však trvá necelú polhodinu, na rozdiel od poldruhahodinovej cesty autobusom alebo taxíkom. Vlak navyše stojí na letiskovom termináli 1 a na termináli 2 a potom už len na ústrednej stanici v centre mesta KL Sentral.
Pre viacdňového turistu je vhodné zaobstarať si kartu Touch´n GO a nabiť si ju sumou okolo 150 ringgitov – cca 30 euro. Karta platí nielen v Kuala Lumpur, ale aj v iných malajzijských mestách, dokonca sa ňou dá nakupovať aj v určitých obchodoch. Uvedená suma pokryje (teda aspoň nám pokryla) všetky potrebné presuny hromadnými dopravami počas pobytu v Malajzii.
Z letiska sme zamierili rovno do hotela Ceylonz Suites by myKey. Odporúčam ho pre návštevu Kuala Lumpur, pretože za veľmi dobrú cenu ponúka kvalitné, čisté a pohodlné ubytovanie. Nachádza sa relatívne blízko hlavných kualalumpurských atrakcií. V rozumnej pešej dostupnosti je zastávka metra Masjid Jamek a na streche 39 poschodového mrakodrapu je od rána do polnoci k dispozícii skvelý bazén, z ktorého sú excelentné výhľady na kľúčové ikonické výškové stavby Kuala Lumpur.
Zmorení dlhou cestou sme si dali krátku sprchu. Mala asi taký význam ako brzdový pedál v aute Maxa Verstappena – občas ho použije, ale výhru mu neprinesie. Už vo výťahu smerujúcom zo 17. poschodia na prízemie som bol opäť spotený ako dvere od chlieva.
Zdroj fotografií: autor textu
(všetky fotky sa po kliknutí na ne zväčšia)
Celá debata | RSS tejto debaty