Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 3. časť - Pavol Fabian - Blog

Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 3. časť

24. novembra 2025 11:45, Prečítané 249x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Na stanici metra Masjid Jamek som vyrobil prvý problém. Necítim sa však zaň úplne zodpovedný – nastúpili sme na nesprávnu linku metra a ja som si to uvedomil až na tretej zastávke. Museli sme sa vrátiť na Masjid Jamek a nastúpiť na inú trasu. Na ospravedlnenie môjho omylu však mám podstatný argument – bol som už v mnohých metrách sveta, ale dosiaľ nikdy som sa nestretol s tým, že by do rovnakej cieľovej stanice (v tomto prípade Putra Heighs) išli dve(!) rôzne linky metra. Samozrejme, každá inou trasou…

Aplikácia mapy.cz je veľmi praktická na cestovanie, zvlášť, ak si môžete stiahnuť offline mapy a nemusíte platiť za dáta. Má to však isté obmedzenia. Kuala Lumpur je trochu iné mesto, ako sme zvyknutí z európskych podmienok. Nie všade sú chodníky a ak chodníky aj sú, často končia slepo alebo vás dovedú na automobilový nájazd na diaľnicu a navigácia vás núti ísť po ňom spolu s automobilmi. Ulice v centre sú popretkávané množstvom nadjazdov, podjazdov, betónových nosníkov, na ktorých sú vedené trasy metra, či monorailu a to všetko koliduje s možnosťou vybudovať solídne chodníky. O pohodlie a komfort chodca tu až tak nejde.

V Kuala Lumpur síce jazdí desať liniek metra, ale veľké percento trás sa pohybuje práve na týchto betónových nosníkoch nad ulicami a nie pod zemou. Okrem toho tu majú aj jednu trasu monorailu. Monorail je niečo podobné, ako sme chceli vybudovať vo Vysokých Tatrách pri príležitosti majstrovstiev sveta v lyžiarskych disciplínach v roku 1970 a väčšina Slovákov v masovej zbierka prispela korunami na projekt Alweg. Projekt sa napokon nerealizoval a vyzbierané peniaze vraj zhltlo budovanie pražského metra.

Druhým handikepom offline máp aplikácie mapy.cz je skutočnosť, že v prostredí úzkych ulíc lemovaných vysokými mrakodrapmi, pričom niektoré z chodníkov sú dokonca zastrešené, aby chránili chodca pred krutým slnkom a dažďom (čo je prípad nielen Kuala Lumpuru, ale aj Singapuru), sú tieto mapy značne nepresné a modrý bod označujúci vašu polohu sa na mape motá nerozhodne ako prd v galotách. A ak je najhoršie, tak nefunguje vôbec!

Jeden zo zastrešených chodníkov v Kuala Lumpur

Problém je v tom, že na rozdiel od online máp sa offline mapy spoliehajú len na signál GPS zo satelitov a ten sa medzi vysokými budovami zhoršuje. Ide o efekt tzv. „mestského kaňona“. V uliciach s mrakodrapmi sa signál odráža od stien, takže prichádza k viacerým odrazom (multipath effect). Výsledkom je, že GPS prijímač dostáva nesprávne alebo oneskorené údaje o polohe.

Zastrešené chodníky a pasáže blokujú signál úplne. V podzemných alebo čiastočne krytých oblastiach (napr. podchod, pasáž, veľké nákupné centrá) GPS prakticky nefunguje, pretože signál zo satelitov nepreniká strechou. Offline mapy teda nemajú žiadny aktuálny polohový vstup, takže poloha sa buď zastaví, alebo sa odhaduje len z pohybu telefónu, čo nie je presné.

Problém môžete vyriešiť zakúpením domácej SIM karty. Ja som si kúpil e-SIM kartu pre Malajziu (spoločnosť StarHub) a pre Singapur (spoločnosť Edge Mobile LLC). V Malajzii karta a teda aj navigácia fungovala bez najmenších problémov, v Singapure nefungovala. Nevedel som prísť na to, prečo to tak je! Zo zúfalstva som si kúpil ďalšiu e-SIM kartu od inej spoločnosti (Airalo), ale nefungovala ani tá. Dodnes nechápem prečo…

Popoludňajšiu prehliadku Kuala Lumpur sme otvorili návštevou Thean Hou Temple. Ide o čínsky chrám posadený na vrchole kopca Robson. Je to jeden z najkrajších a najzložitejšie navrhnutých čínskych chrámov v juhovýchodnej Ázii. Dokončili ho v roku 1987 a oficiálne otvorili v roku 1989. Postavila ho hainská komunita v Malajzii na počesť bohyne mora Mazu – uctievanej v čínskom folklóre, známej svojou ochranou námorníkov a cestovateľov (začali sme teda správne!).

Thean Hou Temple

Chrám sa týči nad panorámou mesta a ponúka nádherný výhľad na Kuala Lumpur. Výhľadu samozrejme dominuje pohľad na mrakodrap Merdeka 118, ktorý vidno prakticky odvšadiaľ, pretože ide o druhú najvyššiu budovu sveta (678,9 metra).

Pohľad na Merdeka 118 Tower ponad strechy Thean Hou Temple

Chrám Thean Hou architektonicky spája prvky tradičného čínskeho remesla s modernými stavebnými technikami. Jeho veľkolepý šesťposchodový dizajn je podopretý železobetónom, zatiaľ čo jeho strechy sú korunované oranžovými dlaždicami, prepracovanými dračími motívmi a zložito vyrezávanými fénixmi, ktoré symbolizujú prosperitu a znovuzrodenie. Vstupné nádvorie strážia rady červených lampášov, ktoré kedysi jasne žiarili počas festivalov, kamenné levy, kaligrafické panely a schodiská lemované mytologickými postavami. Vo vnútri sa nachádzajú modlitebne s bohato maľovanými trámami, do detailov prepracovanými oltármi a zlatými podobizňami Mazuy, Guan Yina a Boha prosperity. To všetko je ponorené do intenzívnej vône kadidla napĺňajúcej vzduch. Vstup sem je voľný.

Od Thean Hou Temple sme sa premiestnili čudným zarasteným chodníkom plným odpadkom pomedzi bujnú vegetáciu kade sa podľa mňa pohybujú len existencie typu Jack Rozparovač (mapy.cz nás tak viedli), ku kráľovskému palácu Istana Negara (Národný palác). Ten je oficiálnym sídlom malajzijského kráľa a slúži na štátne a ceremoniálne účely. Areál je strážený a prístup verejnosti obmedzený. Mal sa tu nachádzať aj starý palác Istana Negara (teraz múzeum), prístupný verejnosti a ukazujúci históriu malajzijských kráľov, ale prišli sme príliš neskoro. Bol už zatvorený.

Keď spomínam malajských kráľov, treba povedať, že je dosť komplikované vysvetliť, akým vlastne štátnym zriadením je Malajzia.

Kráľovstvo?

Parlamentná demokracia?

Nuž, Malajzia nie je klasické jednotné kráľovstvo ako napríklad Brunej alebo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Malajzia je federálna konštitučná monarchia. Ide o federáciu skladajúcu sa z 13 štátov a 3 federálnych teritórií. Deväť z týchto štátov má vlastných dedičných panovníkov (sultánov, radžov). Sú to tzv. malajské monarchie. Patrí medzi ne Johor, Kedah, Kelantan, Negeri Sembilan, Pahang, Perak, Perlis, Selangor a Terengganu. V ostatných štyroch štátoch (Malacca, Penang, Sabah, Sarawak) a troch federálnych teritóriách (Kuala Lumpur, Putrajaya, Labuan) sú guvernéri menovaní vládou, nie panovníci.

Kto je teda malajzijským kráľom? Je to volený monarcha z týchto deviatich sultánov na funkčné obdobie trvajúce päť rokov. Sultáni sa vo funkcii kráľa striedajú podľa rotačného poradia. Kráľ má prevažne reprezentatívnu a ceremoniálnu funkciu, podobne ako britský monarcha.

Malajzia je teda Federálna konštitučná monarchia s parlamentnou demokraciou.

Mimochodom, súčasťou Malajzijskej federácie bol krátko (dva roky) aj Singapur! Malajzijská federácia vznikla 16. septembra 1963. Singapur bol jedným zo štrnástich zakladajúcich štátov. Lenže medzi federálnou vládou v Kuala Lumpure a singapurskou vládou (na čele s Leem Kuan Yewom) rýchlo vznikli spory. Singapurská vládna strana (PAP) chcela viac rovnosti a menej etnickej politiky, čo sa nepozdávalo malajským nacionalistom. Singapur mal väčšinovo čínske obyvateľstvo, Malajzia vtedy presadzovala „bumiputera“ politiku (zvýhodnenie Malajcov). Singapur chcel slobodnejší obchod, zatiaľ čo Malajzia zavádzala obmedzenia. Konflikty medzi obomi stranami vyústili do násilných nepokojov v roku 1964, v dôsledku ktorých bol Singapur 9. augusta 1965 vylúčený z Malajzie (na základe dohody oboch strán). O deň neskôr sa stal nezávislou republikou – Republikou Singapur.