Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 6. časť - Pavol Fabian - Blog

Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 6. časť

7. decembra 2025 11:08, Prečítané 633x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Kúsok od mešity Masjid Jamek na rozprestiera Merdeca square (Dataran Merdeka) – Námestie nezávislosti. Svojou rozlohou okolo jedného kilometra štvorcového ide o jedno z najväčších verejných priestranstiev na svete. Väčšina plochy je zatrávnená a slúži na pikniky i zhromaždenia občanov alebo na oslavy Dňa nezávislosti.

Námestie je obklopené zaujímavými koloniálnymi budovami (Sultan Abdul Samad Building, Royal Selangor Club), ktoré však v čase našej návštevy boli v rekonštrukcii a teda do veľkej miery zahalené plachtovinou a lešením. Sídlia tu mnohé ústredné orgány a inštitúcie. Uprostred námestia sa týči vlajkový stožiar, ktorý so svojou výškou 95 metrov bol v čase jeho postavenia najvyšším vlajkovým stožiarom na svete. Presne na tomto mieste vztýčili 1. septembra 1957 prvýkrát, po ukončení britskej nadvlády malajzijskú vlajku. Vlajka, ktorá veje na Merdeca square má rozmer približne 6 × 12 metrov. Na tomto mieste len opatrne odkazujem na svoj článok o vlajkovom stožiari v čilskej Arike a o Dankovom stožiari pri budove NR SR: TU

Merdeka Square

Vlajkový stožiar na Merdeka Square

Merdeka Square

Štátne zástavy môžete nájsť v Malajzii na každom kroku. Malajzia patrí ku krajinám, ktorých obyvatelia sú na svoj štát a na svoju vlajku hrdí. Štátnu zástavu nájdete aj na tých najnemožnejších miestach. Pritom zástava do značnej miery pripomína americkú vlajku…

Malajzijskú zástavu – „Jalur Gemilang“ („Slávne pruhy“) oficiálne prijali a uzákonili v roku 1963, keď vznikla Malajzia (spojením Malajskej federácie, Sabahu a Sarawaku). Je na nej 14 červených a bielych pruhov – striedajú sa rovnako ako na americkej vlajke a v ľavom hornom rohu je modrý kantón so žltým polmesiacom a 14-cípou hviezdou (tento kantón nemá nič spoločné so Švajčiarskom. Vo vexikológii – náuke o vlajkách sa tak označuje štvorec alebo obdĺžnik v hornom rohu vlajky pri žrdi).

Vlajku navrhol Mohamed Hamzah, architekt z Johoru, ktorý mal vtedy len 29 rokov.

Oficiálne vysvetlenie podobnosti americkej a malajskej zástavy znie takto: Podoba nie je náhoda, ale nie je to napodobenina — skôr symbol federácie. Keď Malajzia tvorila svoj štátny symbol po získaní nezávislosti od Británie (1957), inšpirovala sa americkou myšlienkou jednoty viacerých štátov v jednej federácii. Na vlajke USA 13 pruhov predstavuje 13 pôvodných kolónií, na malajzijskej 14 pruhov predstavuje 13 štátov + federálna vláda. Takže dizajn mal vyjadriť rovnaký princíp — „jednota v rozmanitosti“, ale so symbolmi typickými pre Malajziu (polmesiac, hviezda, kráľovská žltá).

Z námestia Merdeca ku chrámu Sin Sze Si Ya Temple sa dá pohodlne presunúť peši. Sin Sze Si Ya Temple je najstarší taoistický chrám v meste. Nachádza sa neďaleko Centrálnej tržnice a tým aj v lokalite, ktorá je asi najviac navštevovaným srdcom Kuala Lumpur. V roku 1875 ho postavil ho Yap Ah Loy pre dve božstvá, o ktorých veril, že nad ním držali ochrannú ruku počas občianskej vojny v Selangore. V rokoch 1881 až 1883 chrám zrekonštruovali po požiari a povodniach. V roku 1938 ho opäť opravovali. Počas japonskej okupácie v 2. svetovej vojne sa chrámové aktivity zastavili a sochy boli poškodené, ale v roku 1949 miestna čínska komunita chrám obnovila, znovu posvätila sochy a pridala očistnú sálu na pamiatku obetí vojny. Malajzijská vláda v roku 2020 vyhlásila chrám Sin Sze Si Ya za národné dedičstvo podľa zákona o národnom dedičstve z roku 2005. Ako najstarší čínsky chrám v Kuala Lumpur zostáva náboženskou svätyňou a symbolom bojov a odolnosti ranej čínskej prisťahovaleckej komunity v meste.

Sin Sze Si Ya Temple

Ovplyvnený atmosférou a vôňou kadidiel som aj ja investoval tri ringgity do kúpy malej ružovej sviečky v tvare kvetu a pridal som ju k radu ostatných. Chvíľu som sa pokúšal meditovať, ale potom som spozoroval mladú dievčinu. To však nebol dôvod ukončenia mojej meditácie. Upútalo ma jej počínanie. Vonku pred chrámom v peci pálila obradné texty, ktoré predtým kúpila tam, kde ja sviečku. Ale asi to tak malo byť… nemusím všetkému rozumieť…

Pálenie svätých textov v peci

Sin Sze Si Ya Temple

Pridávam sviečku v Sin Sze Si Ya Temple

Keď som domeditoval, skonštatoval som, že mi chýba šiltovka so závojom chrániacim temeno pred pálčivým slnkom. Takáto súčiastka oblečenia je pre človeka, ktorý na svoju bohatú vlasovú pokrývku môže už len spomínať a navyše pre človeka, ktorý farbou pokožky je len krôčik od albína priam nevyhnutnou súčasťou výbavy. Bol som si istý, že do chrámu som vkročil ešte so šiltovkou, i keď pri vstupe som si ju z úcty sňal z hlavy. Šiltovka mi teda musela vypadnúť len niekde dnu v chráme. Poctivo som prešiel všetky trasy, po ktorých som sa pohyboval, prezrel všetky zákutia a miesta na podlahe, ale čiapku som nenašiel. Obrátil som sa chrámových zriadencov, či čiapku nenašli, ale odpoveď bola záporná. Do hľadania sa však ochotne zapojili aj oni. Moju čiapku zanietene hľadalo asi desať ľudí! Až potom mi zrazu Marsé položila čudnú otázku:

„A čo máš toto tu?“ prstom ukázala na moju pazuchu.

Šiltovku som si po vstupe do chrámu uložil do pravého podpazušia a tak som chodil po priestoroch. Čiapka sa z podpazušia uvoľnila a ostala visieť za mojim chrbtom na jednej z batohových praciek. Ja som ju nevidel, ale po celý čas hľadania bola čiapka so mnou – no proste dokonalý idiot! Číňania sa však úctivo usmievali a tvárili sa, že z môjho nálezu majú radosť. Čo si však mysleli naozaj, to sa môžem len dohadovať.

Kúsok od taostického chrámu Sin Sze Si Ya sa nachádza na tej istej ulici ďalšia kualalumpurská pozoruhodnosť – Sri Mahamariamman Temple. Pre zmenu ide o najstarší hinduistický chrám v meste. Do oboch spomínaných chrámov je vstup zadarmo, ale v Mahamariamman Temple sa treba vyzuť a ženy si musia nohy zakryť zlatom vyšívanou šatkou, ktorú vám tu požičajú.

Sri Mahamariamman Temple

Mahamariamman Temple bol založený v roku 1873 a nachádza sa na okraji čínskej štvrte v Jalan Bandar. V roku 1968 bola postavená nová stavba so zdobenou vežou „Raja Gopuram“ v štýle juhoindických chrámov.

Od svojho vzniku chrám poskytoval dôležité miesto uctievania pre prvých indických prisťahovalcov a dnes je dôležitým kultúrnym a národným dedičstvom. Chrám Sri Mahamariamman založil K. Thamboosamy Pillai v roku 1873 a pôvodne ho rodina Pillai používala ako súkromnú svätyňu. Rodina otvorila dvere chrámu pre verejnosť koncom 20. rokov 20. storočia a nakoniec odovzdala správu chrámu správnej rade.

Chrám nie je len najstarší, ale je považovaný aj za najbohatší hinduistický v krajine.

Sri Mahamariamman Temple

Sri Mahamariamman Temple, v pozadí Merdeka 118 Tower

Sri Mahamariamman Temple

Keďže som spomínal svätyne už troch rôznych náboženstiev, asi by bolo namieste povedať si, aké je národnostné a náboženské zloženie obyvateľov v Malajzii. Tridsaťtrimiliónová malajzijská populácia sa skladá z 69% Malajcov, pričom v Malajzii sa za Malajcov považujú aj ľudia, ktorí sú moslimovia a dodržiavajú tradičnú kultúru, 23% tvoria Číňania, 7% Indovia (väčšinou Tamilovia. Zvyšok sú domorodci – príslušníci kmeňov Orang Asli (Malajský polostrov) alebo domorodé kmene z Bornea (Sabah, Sarawak).

Z hľadiska náboženského islam vyznáva 61 percent obyvateľstva, budhizmus 20 percent, hinduizmus 6 percent, kresťanstvo 9 percent a ostatné náboženstvá (sikhizmus, taoizmus) 4 percentá obyvateľstva.

Malajzia je teda federácia štátov, v ktorých sú niektoré náboženské a kultúrne práva viazané na etnickú príslušnosť, islam a špecifický štátny status. Ale existuje tu aj veľká sloboda vierovyznania pre iné skupiny. V Malajzii ide teda o výrazne multietnickú, multikultúrnu spoločnosť a zdá sa, že dokážu spolu nažívať bez väčších nezhôd.

Aby sme si zbierku chrámov dokompletizovali, zamierili sme k Masjid Negara – najväčšiemu miestu moslimských bohoslužieb v Malajzii. Mešita sa nachádza na okraji botanickej záhrady Perdana v Kuala Lumpur. Práve tu platilo, že od Cetral marketu k mešite vás navigácia Mapy.cz nijakou príjemnou cestou nepovedie. A nie je to chyba tej aplikácie, ale jednoducho chyba mesta, ktoré nie všade myslí na ústretovosť voči chodcom. Navigácia nás viedla opustenými a zanedbanými areálmi zelene, viedla nás po okraji rušnej automobilovej cesty a nútila nás prekračovať osemprúdové dopravné tepny v miestach, kde nebola ani stopa po vyznačenom prechode. Nakoniec sme do mešity dorazili bez úrazu, hoci z kolíznych dopravných situácií vystresovaní ako banán na biofarme, keď zistí, že ho chcú spraviť na smoothie… V mešite klasika: ja bez problémov v kraťasoch, Marsé vyfasovala hrubý kaftan siahajúci až po zem, takže vyzerala ako Gandalf. A samozrejme obaja bosí… Sandále zostali na regáli a my sme len dúfali, že miestni zriadenci ako „bočák“ nemajú zavedený rýchly secondhandový predaj obuvi.

Masjid Negara

V mešite Masjid Negara sa okrem stánkov s občerstvením nachádzali aj stánky s tričkami na podporu Palestíny

Národná malajzijská mešita má kapacitu pre 15 000 ľudí a nachádza sa uprostred 53 000 m2 záhrad. Dominuje jej 73 metrov vysoký minaret a 16-cípa hviezdicová betónová hlavná strecha. V celom areáli sú rozmiestnené fontány. Mešitu dokončili v roku 1965. Je to odvážna a moderná železobetónová stavba, ktorá symbolizuje ašpirácie vtedy nového nezávislého národa. Vstup je zadarmo, denne od 9:00 do 12:00, od 15:00 do 16:00 a od 17:30 do 18:30 hod. V piatok je zatvorené.