Ďalší deň sme už postupovali podľa pripraveného programu. Metrom sme sa prepravili do konečnej stanice fialovej linky metra Harbour Front. Ako inak, umiestnená bola zase v prízemí obrovského nákupného strediska VivoCity.
Tentoraz som mal všetko presne naštudované!
Vedel som, že sa musíme dostať na tretie poschodie tohto shopping centra, pretože odtiaľ štartuje monorail Sentosa Express na ostrov s rovnakým menom. Cesta monorailom z pevninskej časti na ostrov je spoplatnená (4 S$), ale ďalší pohyb po ostrove tou istou dopravou, ba dokonca aj minibusmi s elektrickým pohonom, je zadarmo.
Monorail Sentosa Express
Monorail Sentosa Express
Sentosa Island je najznámejší rekreačný a zábavný ostrov Singapuru. Je to miesto, kde sa pláže, luxus, adrenalín a rodinná zábava spájajú do jedného celku. Má rozlohu okolo 5 km² (približne polovica bratislavského Starého Mesta). Pôvodne bol vojenskou základňou Britov, neskôr ho rekultivovali a premenili na rekreačnú zónu. Ostrov je prepojený s mestom mostom, monorailom aj lanovkou a ročne ho navštívi viac než 20 miliónov ľudí.
Najväčšou atrakciou (aspoň podľa množstva tam smerujúcich ľudí) sú Universal Studios Singapore. Je to najväčší zábavný park v juhovýchodnej Ázii. Park je rozdelený na viaceré tematické zóny podľa populárnych filmov – napríklad „Hollywood“, „New York“, „Sci-Fi City“, „Ancient Egypt“, „The Lost World“, „Far Far Away“… Medzi atrakcie patrí napríklad dvojica horských dráh Battlestar Galactica, či tématické prechádzky – napríklad „Hollywood Boulevard“ v zóne Hollywood (prechádzka ako vo filme). Vstupné je tu poriadne mastné, ale to nebol dôvod, prečo sme sem nešli. Jednoducho, to nie je „môj šialok kávy“, ako vraví Dara…
My sme zamierili do oceanária S.E.A. Aquarium. Je jedno z najväčších na svete. Žije tu viac než 100 000 morských živočíchov. Úchvatná je obrovská panoramatická nádrž, v ktorej plávajú žraloky, manty a stovky druhov rýb.
Na jednom mieste vás vyzvú, aby ste si umyli ruky a potom ich vložili do akvária. Po chvíli čakania sa na vaše prsty prichytia čudesné živočíchy, ktorých meno som si nezapamätal. Vyzerajú ako obrovské morské komáre a začnú vám jemne ozobávať ruky. Marsé sa bála túto vec absolvovať, ale nakoniec musela uznať, že to bolo celkom príjemné.
Stredoeurópan z krajiny bez vlastného mora tu uvidí veľa zaujímavého. Zároveň je to aj skvelý útek pred vonkajšou horúčavou, lebo celé oceanárium je príjemne klimatizované. Vhodné je prísť sem hneď zrána, kým tu ešte nie je veľa návštevníkov.
video oceanárium 1: https://www.youtube.com/watch?v=tBepIBrJNQw
video oceanárium 2: https://www.youtube.com/watch?v=fyE9WsaC2aA
video oceanárium 3: https://www.youtube.com/watch?v=4_ZCqcwobFU
video oceanárium 4: https://www.youtube.com/watch?v=r07mmrhQZ9U
video oceanárium 5: https://www.youtube.com/watch?v=XTVEOzWB60g
video oceanárium 6: https://www.youtube.com/watch?v=sTShduzlFuU
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Singapore oceanarium
Z oceanária naše kroky smerovali na pláž Palawan beach, pretože som Marcele sľúbil, že sa bude môcť aspoň raz okúpať v mori. Samozrejme, zabudla si zobrať plavky. A tak sme aspoň po kolená namočení vkročili do vôd Juhočínskeho mora.
Palawan beach
Z pláže sme zamierili na západný výbežok ostrova. Nachádzajú sa tam pozostatky britskej pevnosti Fort Siloso a vedie k nej Siloso skywalk, chodník v korunách stromov, na ktorý je vstup zadarmo.
Pôvodne som sa chcel pomocou lanovky vyviezť aj na Mount Faber peak v rovnomennom parku, ktorý je jedným z najstarších a najobľúbenejších v Singapure. Nachádza sa síce na pevninskej časti Singapuru, ale z ostrova Sentosa tam vedie lanovka. Vzhľadom na včerajšiu časovú stratu kvôli meškajúcemu autobusu som však tento bod programu vypustil, rovnako ako som sa zriekol nočnej návštevy singapurskej zoologickej záhrady. Pritom zoozáhrada patrí medzi desať najlepších na svete a ponúka nezvyčajnú atrakciu – večernú/nočnú prehliadku, keď človek môže bez oddelenia od zvierat plotmi a klietkami pozorovať živočíchy charakteristické svojou nočnou aktivitou. Ani tu nie je vstupné najlacnejšie, navyše je tu limitovaný počet návštevníkov, ale bol by som ochotný to zaplatiť, veď je to záležitosť tak trochu z môjho fachu. Lenže na večer sme mali už z domova zaplatené vstupenky na plavbu po rieke Singapura.
video Fort Siloso 1: https://www.youtube.com/watch?v=MY-pLUl_kHc
video Fort Siloso 2: https://www.youtube.com/watch?v=zXCs6QCuLqw
Fort Siloso
Fort Siloso
Fort Siloso
Fort Siloso
Fort Siloso
Fort Siloso
Skywalk k Fort Siloso
Fort Siloso
Fort Siloso
Nechtiac som odfotil sám seba v elektrickom minibuse, ktorý jazdí na ostrove Sentosa zadarmo.
Zamierili sme do štvrte zvanej Little India. Blížil sa čas obeda a tak sme si hneď po výstupe z metra vyhliadli prvý sympatický „fastfood“. Ako inak – v Little India išlo o indickú kuchyňu. Pohostinské zariadenie sídlilo rovno oproti pamiatkovo chránenému poslednému zachovanému čínskemu domu rodiny Tan Teng Niah z roku 1900. (Tan Teng Niah bol počestný obchodník s cukrovou trstinou a cukrárenskými výrobkami z nej).
Čínsky dom rodiny Tan Teng Niah
Z ponuky „reštiky“ som si objednal opäť rybu a Marsé chicken. Jedlo podávali na banánovom liste, ktorý sa v týchto krajinách hojne používa ako prírodný „tanier“. Jeho použitie je jednoduché a po jedle sa dá ekologicky vyhodiť. Okrem tejto výhody má ešte jednu zvláštnosť – teplému pokrmu uloženému na banánovom liste môže jemne zmeniť chuť a pridať mu príjemnú arómu.
Pretože som mal veľké oči a moju pozornosť upútala sympatická cibuľová placka, priobjednal som hneď dve. Ku každej sa servírovali dva tégliky akýchsi omáčok. Hlavné jedlo nás však tak zasýtilo, že na placky už nezostal priestor. Marsé ich síce zbalila so sebou so slovami „dáme si ich na večeru“, ale tégliky sme bezpečne zbaliť nedokázali a nechali sme ich tam. Večer v hoteli sa ukázalo, že placka vizuálne čo ako vábna, v studenom stave nie je nič, za čím by sme sa vedeli utĺcť. Väčšia časť putovala do koša. Radšej sme nimi mohli nakŕmiť neodbytné holuby, ktoré sedeli v tej „reštike“ všade okolo nás a čakali na chvíľu našej nepozornosti, aby sa zmocnili jedla z nášho stola.
„Reštika“ svojim vzhľadom nespĺňala európske hygienické štandardy ani s prižmúrením oboch očí. Ak som si k tomu pripomenul hrôzostrašné historky niekoľkých svojich známych, u ktorých sa po konzumácii indického jedla (v Indii) dostavila týždňová tekutá defekácia s päť minútovou periodicitou, na istote mi to nepridávalo. Na druhej strane – nikdy a nikde som sa pouličnej (a ani tej najnedôveryhodnejšej) strave nevyhýbal a nikdy som nemal nijaký zažívací problém – rovnako ako ani tu žiadne problémy nenastali. Naopak, museli sme konštatovať, že jedlo bolo vynikajúce, bolo ho veľa a z celkovej sumy (okolo 10 euro) hlavnú položku tvorili dve piksle piva Tiger (6 euro).
Zdroj fotografií: autor textu
(všetky fotky sa po kliknutí na ne zväčšia)
Celá debata | RSS tejto debaty