Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 11. časť - Pavol Fabian - Blog

Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 11. časť

14. decembra 2025 13:23, Prečítané 343x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Ráno sme si zbalili veci, uložili sme si ich na hotelovej recepcii a metrom sa prepravili do stanice Farrer Park, nachádzajúcej sa neďaleko Sakya Muni Buddha Gaya Temple, ktorý sme včera stihli už len zatvorený.

Chrám bol založený v roku 1927, thajským mníchom Venerable Vutthisarom. Svätyňa patrí k theravádovému smeru budhizmu. V hlavnej sieni sa nachádza už spomínaná sediaca socha Budhu vysoká približne 15 metrov a vážiaca asi 300 ton. Je obklopená svetelným „kruhom“ z mnohých žiaroviek, čo vytvára efekt tisícich svetiel. Okolo základne sochy sa nachádzajú fresky znázorňujúce významné udalosti zo života Gautamu Buddhu. Vedľa sú malé sošky dieťaťa Bodhisattvu, pri ktorých návštevníci nechávajú sladkosti a hračky. Chrámoví činovníci tvrdia, že chrám vlastní repliku Budhovej stopy z ebenového a perleťového dreva a kúsok kôry z pôvodného Bodhi stromu.

Budha v Sakya Muni Buddha Gaya Temple

Sakya Muni Buddha Gaya Temple

Za 5 singapurských dolárov môžete nalepiť plátok zlata…

Sakya Muni Buddha Gaya Temple

Veriaci prichádzajúci sa sem pomodliť to môžu urobiť klasicky – odriekavaním modlitieb alebo fyzicky – prilepením plátku zlata na menšiu sochu Budhu. Tenučký plátok zlata si možno zakúpiť za päť singapurských dolárov a zriadenec vám predvedie ako treba pri lepení postupovať. Zlato, ako čosi čisté, nezničiteľné a hodnotné symbolizuje duchovnú čistotu a Budhov stav osvietenia. Tým, že budhistický veriaci prilepí tenučký plátok zlata na Budhovu sochu, prejavujú mu úctu a oddanosť, čo sa považuje za cenný duchovný čin. Pokrývanie sochy zlatom veriacim pripomína, že ich srdce a myseľ by mali byť čisté. Prikladanie zlata je akt vďačnosti aj prosby. Niektorí návštevníci zlato prikladajú pri prosbách o šťastie, zdravie alebo úspech. Je to fyzická forma modlitby – konkrétny čin, ktorým sa sústreďuje myseľ na duchovný cieľ. Tento rituál je typický pre thajské a laoského budhistické chrámy, ktoré inšpirovali Sakya Muni Temple v Singapure.

Oproti, na druhej strane ulice, sa nachádza Leong San See Temple, ktorý sme včera zastihli tiež už len zatvorený.

Leong San See Temple, známy aj ako Dragon Mountain Temple, je jedným z najzdobenejších budhistických chrámov v Singapure. Chrám založil v roku 1917 mních Chun Wu, ktorý prišiel do Singapuru v roku 1913 iba s jednou urnou a sochou bohyne Guanyin (Bohyňa milosrdenstva). Pôvodne sa nazýval Leong San Lodge a slúžil ako miesto, kde sa starali o chorých a núdznych. V roku 1926 postavili nový chrám s použitím stavebných materiálov dovezených z Číny a s finančnou podporou miestneho filantropa Tan Boon Liata. Leong San See Temple je známy svojou bohatou architektúrou a detailnou výzdobou. Na streche chrámu sa nachádzajú sochy drakov, fénixov a kvetov, ktoré sú vyrobené z jemne vyrezávaných keramických dlaždíc. Tieto sochy majú nielen estetickú hodnotu, ale aj symbolický význam v čínskej kultúre.

Leong San See Temple

Vracajúc sa od oboch spomínaných chrámov sme opäť kráčali aj okolo hiduistického Sri Srinivasa Perumal Temple, kde včera tabule zakazovali vstup nehinduistom. Dnes tam tie tabule už neboli. Vyzuli sme sa a vošli dnu, ale akosi sme cítili, že tam nie sme úplne vítaní. Nikto nám síce nič nepovedal, nenaznačil, dodržali sme aj zakrytie holých končatín, ale nebolo to ono. A tak sme radšej len rýchlo prebehli cez chrám a znovu na ulicu.

Sri Srinivasa Perumal Temple

Zo stanice metra Little India sme sa presunuli do Botanickej záhrady.

Singapurská botanická záhrada (Singapore Botanic Gardens) je jednou z najznámejších a najkrajších botanických záhrad na svete. Nachádza sa neďaleko významnej obchodnej Orchard Road. Záhradu v roku 1859 založila britská koloniálna správa. Jej rozloha je okolo 82 hektárov. (Pre porovnanie-bratislavská botanická záhrada má okolo 6 hektárov, singapurská je teda trinásťkrát väčšia). Od roku 2015 je zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO ako prvá a jediná botanická záhrada v juhovýchodnej Ázii.

Vchod do Botanickej záhrady

Plánik Botanickej záhrady

Návštevu možno odporúčať nielen kvôli množstvu zaujímavých a pre Európana nevšedných rastlín, ale tu je šanca, že v tieni vysokých stromov návštevník nájde aj o čosi znesiteľnejšiu klímou, ako v uliciach Singapuru. Do botanickej záhrady sa neplatí vstupné, návštevníci si môžu prezrieť jednotlivé oddelenia ako Rainforest Section (Dažďový prales) – pôvodný kúsok tropického pralesa, ktorý existoval ešte pred vznikom záhrady. Má asi 6 hektárov a rastú tu stromy staré viac než 200 rokov, Swan Lake (Labutie jazero) – jazierko s bielymi labuťami z Holandska, Jacob Ballas Children’s Garden – časť záhrady vyhradená vzdelávaniu detí, Ginger Garden (Zázvorová záhrada) zameraná na rastliny z čeľade zázvorovitých (Zingiberaceae), Symphony Lake & Shaw Foundation Symphony Stage – otvorený amfiteáter, kde sa konajú bezplatné koncerty Singapurského symfonického orchestra pod holým nebom.

Singapurská botanická záhrada

Jediným spoplatneným miestom v botanickej záhrade je tzv. National Orchid Garden (Národná orchideová záhrada). V tejto najznámejšej časti areálu sa nachádza viac než tisíc druhov a dvetisíc hybridov orchideí.

Orchidey sú národnou pýchou Singapuru a v Národnej orchideovej záhrade je vytvorená aj tzv. VIP sekcia – sú tu sústredené orchidey, ktoré boli pomenované po niektorých významných hosťoch Singapuru. Nejde o úplne nový botanický druh, ale o nový hybrid orchidey, ktorý šľachtitelia cielene vyšľachtia a pomenujú po významnej osobe ako prejav cti a priateľstva. Hybrid je teda rastlina vzniknutá krížením dvoch existujúcich druhov alebo hybridov. Každý hybrid je však unikátny a registrovaný v Royal Horticultural Society v Londýne (svetová autorita pre orchidey).

Vystavené VIP orchidey sú doplnené tabuľkou s údajmi o osobnosti, po ktorej bola nešťastná rastlina proti svojej vôli pomenovaná. Množstvo mien potentátov z oblasti juhovýchodnej Ázie našincovi nič nehovoria, ale videl som aj orchidey pomenované po pápežovi Františkovi, spevákovi Andreovi Bocellim, tenistke Serene Williamsovej, generálnom tajomníkovi OSN Antoniovi Guterresovi, bojovníkovi proti apartheidu Nelsonovi Mandelovi, bývalom poľskom prezidentovi a jeho manželke Andrzejovi a Agate Dudovcoch…

Svoju orchideu tu majú aj ľudia, po ktorých by som ja nepomenoval ani svoje staré zošliapané sandále, ktoré mi boli stálou obuvou po ceste po Malajzii a Singapure (Joe a Jill Bidenovci, Kamala Harris, Mark Rutte…)

V jednom zo skleníkov Národnej orchideovej záhrady som zažil raritu, akú som dosiaľ v inom skleníku nezažil. Každý si vie predstaviť aká klíma je v skleníku – teplo a vlhko. V singapurskej National Orchid Garden však majú skleník, ktorý naopak chladia a teplota sa tam pohybuje len kúsok nad nulou. Je určený pre severské druhy orchideí, pretože tieto rastliny sú rozšírené prakticky po celom svete a žijú aj v relatívne nehostinných chladných oblastiach.

V Botanickej záhrade sme zažili krátky dáždik, pred ktorým ani nebolo potrebné sa ukryť. Osviežil vzduch a bol priam výsmechom všetkým predpovediam počasia ešte z domova, ktoré nám prognózovali počas celého trinásťdňového pobytu len samý hustý dážď a búrky.

Singapurská botanická záhrada

V singapurskej botanickej záhrade sa dá stráviť nekonečne veľa času (miestne rodinky sem chodia piknikovať). Aj my sme sa tu zdržali dlhšie ako sme plánovali, a tak sme museli prispôsobiť náš program, aby sme sa stihli včas dostať na letisko Changi. V podstate sme sa už len vrátili do hotela Traveltine po batohy. Na autobusovej stanici vedľa hotela sme sa najprv pokúsili zahnať smäd. Nebol to úplne najlepší nápad. Mám pri cestovaní taký zvyk, ochutnať všetky dostupné domáce nápoje. Málokedy si kupujem originálnu coca colu alebo pepsi colu, skúšam rôzne domáce varianty osviežujúcich nápojov. Väčšinou to neoľutujem. V Singapure som si kúpil niečo, čo chutilo fakt odporne – ako keby dinosaurie sliny dostali druhú šancu vo forme nápoja! Najviac mi ten nápoj v plastovej fľaške pripomínal bromhexín, ktorý väčšina slovenských maródov pozná ako účinné expektorans. Názov nápoja som si, žiaľ, nezapamätal, aby som mohol varovať ďalších cestujúcich do týchto končín. Až doma som spätne pátral po sieťach a vygúglil som, že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o nápoj s názvom FM Sarsi.

Ja teda zjem a vypijem všetko, ale s týmto som mal naozaj veľký problém. Pravda je, že fľašu som po prvom hlte neodhodil „v dáli“, ako Cyrano z Bergeracu „svůj širák“. Nápoj som masochisticky dopil, ale len preto, že v trópoch zavodňovať organizmus treba a preto je potrebné na každú tekutinu pozerať ako na plus!

Na nete som našiel názor, že FM Sarsi chutí ako kola s vôňou tigrieho balzamu. Vraj ide o osviežujúci nápoj s jedinečnou chuťou, vraví reklama. Tá „chuť“ je skutočne jedinečná… „Jedinečnú“ chuť vraj spôsobuje koreň tropickej liany sarsaparilly. Dočítal som sa, že sarsaparilla sa kedysi považovala za účinný liek v boji proti syfilisu a ešte v 19. storočí figuroval jej názov na Oficiálnom zozname liečiv Spojených štátov, a to práve ako liek proti tejto pohlavnej chorobe. Je potešujúce, že z možných zdravotných ohrození v Singapure a Malajzii (horúčka Dengue, vírus Zika, Chikungunya, malária…) mi takto teda aspoň ten syfilis nehrozil…

Pokazenú chuť v ústach som si vylepšil skvelým obedom v thajskej reštaurácii na autobusovej stanici. Potom sme sa metrom s dvomi prestupmi presunuli na letisko Changi s cieľom nájsť ten „letiskový div sveta“ Jewel Changi (čo sa nám aj tak nepodarilo).