Ráno sme z hotela zamierili na autobusovú zastávku spoja č. 101. Navštíviť sme chceli motýliu farmu Entópia. Cesta autobusom MHD opäť trvala čosi vyše hodiny, ale tentoraz neľutujeme, že sme si nezobrali taxík. Trasa lemuje severné pobrežie ostrova a poskytuje skvelé pohľady na pláže otvorené smerom k Malackému prielivu. Po ceste si všimneme penangskú pozoruhodnosť – The Floating mosque (Plávajúca mešita), ktorá je postavená na koloch zavŕtaných do dna morského zálivu a pri prílive naozaj vyzerá akoby na hladine plávala (nemali sme to šťastie, bol odliv). Náš autobus prechádzal okolo rekreačných a plážových rezortov Batu Ferringhi, kde sa údajne odohrávajú opulentné večerné žranice (dnes to tu zívalo prázdnotou).
Najlepší čas na návštevu motýlej farmy Entopia je ráno alebo večer, keď je teplota nižšia a motýle sú aktívnejšie. Prišli sme presne v takom čase. Ani návštevníkov tu ešte nebolo veľa. Vstupné nie je najmenšie (75 ringitov), ale určite sa oplatí. Na návštevu si treba rezervovať dve až tri hodiny a zanietení ľudia typu motýľkara z Winnetua aj celý deň.
Entopia je prírodný zážitkový park a najväčšia motýlia farma v Malajzii a zároveň jedna z najmodernejších na svete. Kombinuje živú expozíciu so vzdelávacím centrom o hmyze a prírode. Pôvodná Penang Butterfly Farm vznikla už v roku 1986 – bola prvou motýľou farmou v juhovýchodnej Ázii. Po rekonštrukcii v roku 2016 sa zmenila na moderný ekologický komplex Entopia. Má dve hlavné časti:
1.The Natureland – obrovský pavilón s voľne lietajúcimi motýľmi, rybníčkami, vodopádmi a rastlinami, kde nájdete viac ako 15 000 živých motýľov, vyše 200 druhov rastlín, ale aj jašterice, obojživelníky a iný drobný hmyz.
2.The Cocoon – vnútorné vzdelávacie centrum s interaktívnymi expozíciami o ekológii, metamorfóze a biodiverzite a s ukážkami kukiel, lariev a chovných procesov.
video Entopia 1: https://www.youtube.com/watch?v=9g6W6O9M2MQ
video Entopia 2: https://www.youtube.com/watch?v=leU5MnG4aUk
video Entopia 3: https://www.youtube.com/watch?v=uiAskAzZgGs
Návšteva Entopie je skutočným zážitkom. Fotografi si tu prídu na svoje, pretože motýle sa nechajú prilákať na kŕmidlá. Motýle podchvíľou pristávajú aj na vás. Zaujímavá, je aj „neživá – muzeálna časť“. Je tu koncentrované také množstvo informácií o motýľoch, že ani databáza čínskeho systému sociálnych kreditov, teda štátneho systému hodnotenia dôveryhodnosti občanov a firiem, ktorý Čína zaviedla, by sa na tunajšiu motýliu databázu nechytala.
Rozloha motýlej farmy v Penangu je približne 8 000 m². Až po návrate domov som sa dozvedel, že aj v Bratislave jestvuje na Ventúrskej ulici akási Papilonia – motýlí dom, kde tiež možno na ploche približne 240 m² sledovať voľne lietajúce motýle. Nebol som tam, nechcem Papiloniu haniť, ale už len porovnanie rozlohy oboch je výrečný.
V Entopii, kde sa po skončení prehliadky dalo kúpiť množstvo originálnych suvenírov motivovaných motýľou tematikou, sme strávili takmer tri hodiny a dalo by sa tam zostať aj dlhšie, ale čas nás súril. Ďalšou pozoruhodnosťou, ktorú sme chceli navštíviť bol najväčší budhistický chrám v Malajzii Kek Lok Si Temple.
Pomocou aplikácie Grab, čo je v podstate to isté ako Bolt, len táto je funkčná v štátoch juhovýchodnej Ázie, sme si privolali taxík. Hlavnou motiváciou bolo ušetriť čas, pretože som sa nazdával, že sa dá ku kláštoru prekľučkovať nejakou skratkou cez hory. Lenže taxikár nás vyviedol z omylu – nedalo sa. Žiadna cesta cez hornatú časť ostrova nejestvuje! Vracali sme sa opäť po severnom pobreží ostrova presne po trase autobusu, akurát sme išli plynule a nezdržiavali sme sa na zastávkach. Taxikár bol veľmi zhovorčivý, v podstate sa podujal robiť nám dobrovoľného sprievodcu. Upozorňoval nás na každú pozoruhodnosť popri ceste a snažil sa nás presvedčiť, aby sme si ho najali na celý deň a on nás bude voziť, kam len budeme chcieť a čakať tam na nás. Taxikár bol veľmi sympatický, ale obával som sa, koľko by také čakanie stálo. Taxíky sú síce v Malajzii veľmi lacné, takže sa v podstate ani neoplatí cestovať miestnou MHD, ale celodenný prenájom taxíka som nechcel riskovať už aj z toho dôvodu, že som nevedel odhadnúť a teda ani taxikárovi povedať, ako dlho sa v tej ktorej lokalite zdržíme.
Keď nás teda doviezol ku chrámu Kek Lok Si Temple, rozlúčili sme sa s ním bez uzatvorenia celodennej dohody. Ešte predtým nás varoval:
„Ak si budete objednávať ďalší taxík, dbajte na to, aby jeho poznávacia značka začínala písmenom P!. Všetci ostatní taxikári sú vidiečania, cezpoľní, motáci a netreba im veriť!“
Bral som to s rezervou, ale zanedlho som sa mal presvedčiť, že mal pravdu.
Chrám Kek Lok Si (Chrám najvyššej blaženosti alebo Temple of Supreme Bliss) je najväčší a najznámejší budhistický chrám v Malajzii. Založil ho Beaow Lean, mních z provincie Fujian (Čína). Stavať ho začali v roku 1890.
Z parkoviska k nemu vedie krátky funikulár – pozemná lanovka. V deň našej návštevy nefungoval, ale mal som také podozrenie, že išlo o dohodu medzi funikulárnikmi a miestnymi taxikármi. Veď aj náš taxikár nás teoreticky mohol zaviezť priamo pred vchod do chrámu, ale vyhodil nás na parkovisku. Zdá sa, že miestni vodiči minibusov, ktorí vás po tej kratučkej, ale pomerne strmej ceste ku vchodu do chrámu odvezú, si svoj biznis strážia.
Kek Lok Si je centrum čínskeho budhizmu v juhovýchodnej Ázii.
Je výnimočný tým, že spája tri hlavné budhistické tradície: Mahájána (čínska vetva), Théraváda (thajská, barmská tradícia) a Vajrajána (tibetský vplyv – v detailoch a symbolike). Chrám sa považuje za miesto harmónie medzi východnými kultúrami – čínskou, thajskou a barmskou.
Súčasťou chrámu je sedemposchodová Pagoda desaťtisíc Budhov (Ban Po Thar) vysoká asi 30 metrov. Spája čínsky osemuholníkový základ, thajskú strednú časť a barmský vrchol – symbol jednoty rôznych budhistických smerov. Obsahuje desaťtisíc malých sôch Budhu.
Ďalšou pozoruhodnosťou je 36,6 metra vysoká bronzová socha Kuan Jin (Guan Yin) bohyne milosrdenstva, postavená v roku 2002,
neskôr prekrytá 128-pilierovým prístreškom s osemuholníkovou strechou. Chrámový komplex obsahuje meditačné sály, knižnice, záhrady, rybníky s korytnačkami (symbol dlhovekosti). Súčasťou sú schodiská zdobené lampiónmi – počas sviatkov, napr. na Čínsky nový rok, sa chrám rozžiari tisíckami svetiel.
Chrám je otvorený celoročne, vstup je zdarma, hoci niektoré časti (napr. pagoda a výťah k soche Kuan Jin) sú prístupné len na základe vstupného a musím povedať, že dosť vysokého. Časť chrámu sa momentálne rekonštruuje, takže zriadenci to vymysleli so vstupným alternatívne: buď zaplatíte pomerne vysoké vstupné alebo vynesiete na pleci vrece cementu, či iného stavebného materiálu a vstup máte „zadarmo“ (alebo za tričko zababrané od cementu). Jednotlivé stavebné materiály sú označené cenovkou podľa váhy nákladu a podľa toho si viete vyrátať koľko vriec a akého materiálu musíte vyniesť, aby ste zaplatili vstupné pre celú rodinu.
Mám už vek na to, aby za mňa vrecia s cementom vynášal niekto mladší. A platiť vysokú sumu sa mi nechcelo. Hodnú chvíľu som to tam pozoroval, ale za ten čas sa nikto nepodujal čosi na pleci vyniesť, ale ani nikto nebol ochotný zaplatiť premrštenú cenu – všetci sa otočili a išli preč. Aj my! Ale aspoň sme mali skvelý panoramatický výhľad na celé mesto George Town a západné pobrežie Penangu.
Zdroj fotografií: autor textu
(všetky fotky sa po kliknutí na ne zväčšia)























































Celá debata | RSS tejto debaty