Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 14. časť - Pavol Fabian - Blog

Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 14. časť

18. decembra 2025 11:46, Prečítané 393x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Po návrate na parkovisko sme si privolali opäť taxík pomocou aplikácie Grab. Za smiešnych sedem ringgitov (1,4 eura) sme sa dali odviezť k údolnej stanici pozemnej lanovky na Penang Hill.

Penang Hill je vrch a turistická atrakcia na ostrove Penang. Jeho nadmorská výška je 833 metrov nad morom. Na vrchol sa dá vyviezť tzv. funikulárom, ale je to v podstate ten typ pozemnej lanovky, ktorý vedie zo Starého Smokovca na Hrebienok. S tým rozdielom, že tu je trasa lanovky o čosi dlhšia, sklon terénu výrazne strmší a pritom rýchlosť jazdy omnoho rýchlejšia. Z tej rýchlosti som vôbec nemal dobrý pocit a už vôbec nie z náhleho, trhnutím sprevádzaného zastavenia lanovky, ktoré iste neúmerne zaťažuje oceľové nosné lano. No, priznám sa, trochu mi lepilo…

Lanovka na Penang Hill

Terasa na hornej stanici lanovky na Penang Hill

Pre porovnanie – dĺžka trate penanghillskej lanovky je 2 370 metrov (Hrebienok 1 345 metrov), sklon penanghillskej lanovky je 28% (Hrebienok 16 %) a prevádzková rýchlosť 36 km/hod (Hrebienok 15 km/hod). Trvanie jazdy je približne rovnaké, okolo 7 minút, ale vzhľadom na rozdiel v dĺžke trasy a rýchlosti jazdy si asi viete predstaviť, z čoho vyplývali moje obavy.

Seniorské cestovné stojí 30 ringgitov (6 eur).

Okolo vrcholovej stanice lanovky sa rozprestiera taký malý „lunapark“. Priamo z vyhliadkovej terasy na vrcholovej stanici je síce pekný panoramatický výhľad na George Town, more a okolitú krajinu, ale stanica je obkolesená množstvom stánkov ako na Miletičke, kde od skvelej zmrzliny a iného občerstvenia, suvenírov a oblečenia sa môžete prepracovať až k stánku, kde vás potetujú od hlavy po päty, ak by ste mali záujem.

Na vrchole sa nachádza aj David Brown’s Restaurant, podnik v koloniálnom štýle, kde si môžete dať čaj (ak chcete byť štýlový). Ale rovnako štýlová je aj whisky…

Ak sa však pustíte trochu ďalej, dostanete sa až k rezervácii The Habitat a k ekologickému parku s tzv. Canopy Walk (prechádzka v korunách stromov). Zoznámite sa tu so skutočnou malajskou džungľou, i keď v takej „železnostudničkovej“ úprave – napríklad s 230 metrovým visutých chodníkom vo výške 40 metrov nad lesom. Prejsť tu môžete takmer dva kilometre trás cez nefalšovanú džungľu, ale nie je to ozajstné predieranie sa nefalšovanou džungľou, ako som zažil napríklad v povodí rieky Cuyabene v ekvádorskom povodí Amazonky. Chodníky sú tu zväčša betónové, prechádzka po kruhovom chodníku v korunách stromov pomerne nudná, i keď odtiaľto vidno Bel Retiro Bungalow (rezidenciu penangského guvernéra). Napriek takejto „civilizovanej“ džungli, okrem čudesne škriekajúcich vtákov, stretnete takmer s istotou makaky dlhochvosté, ktoré vedia byť poriadne drzé. Jednému sa očividne nepáčilo, že ho fotím, tak na mňa zaútočil. A ak budete mať väčšie šťastie (ako sme ho mali my) uvidíte aj ďalší, krotkejší druh opice – hulmana tmavého. Seniorské vstupné do prírodnej rezervácie je 40 ringgitov (cca 8 eur).

rezervácia The Habitat

Canopy Walk (prechádzka v korunách stromov)

Bel Retiro Bungalow (rezidencia penangského guvernéra)

Hulman tmavý

Makak dlhochvostý

video hulman tmavý 1: https://www.youtube.com/watch?v=NKoIv9o-eKo

video hulman tmavý 2: https://www.youtube.com/watch?v=d2ndilG5bBM

video makak dlhochvostý 1: https://www.youtube.com/watch?v=Fnd5Rn4bnu4

video makak dlhochvostý 2: https://www.youtube.com/watch?v=YoH6DwGw5f4

video The Habitat: https://www.youtube.com/watch?v=C07JRty3FLc

Po návrate do údolnej stanice sme si opäť prostredníctvom aplikácie Grab objednali taxík. Zabudol som však na varovanie prvého taxikára, že si máme vyberať len taxikárov, ktorým poznávacia značka auta začína na P. Ten, čo po nás prišiel, mal počiatočné písmeno V. Napriek tomu sme nasadli a vyrazili k mnou zadanému cieľu – Temple Goddess Of Mercy.

Pre istotu som sledoval pohyb nášho vozidla na aplikácii mapy.cz. Spočiatku sa zdalo, že je všetko v poriadku, ale zrazu sa taxík začal vzďaľovať od nášho cieľa. Znepokojilo ma to, ale povedal som si, že taxikár iste vie, čo robí. Možno je niekde nejaká cesta dočasne uzavretá, niekde nejaká obchádzka a mapy.cz o tom nevedia. Keď sa však taxík ďalej vzďaľoval od nášho cieľa, spýtal som sa taxikára, kam vlastne ideme. Na svojom displeji mi ukázal trasu. Bola poriadne dlhá a viedla cez jeden z dvoch jestvujúcich mostom na pevninskú časť Penangu.

„To nie je dobrá trasa! Chcem ísť k Goddess Of Mercy Temple!“

Taxikár ovládal angličtinu chabo, ešte horšie, ako ja. Mocne gestikulujúc som mu naznačoval, že nejdeme kam chceme. Goddess Of Mercy Temple je jedna z najväčších penangských pamätihodností, ale taxikár ju zjavne nepoznal, pretože nereagoval ani na vyslovený názov chrámu a ani, keď som mu ho ukázal napísaný. Konečne však pochopil, že je čosi zle a povedal mi:

„Tak zmeňte v aplikácii cieľ cesty!“

Nechápal som, čo mám zmeniť, lebo som si bol stopercentne istý (a doma prezerajúc archív aplikácie sa mi to potvrdilo), že som cieľ zadal správne. Napriek tomu taxík smeroval inde.

Pustil som sa teda do skúmania aplikácie, ale nenašiel som spôsob, ktorým by sa dal cieľ zmeniť, resp. obnoviť. Strčil som teda mobil taxikárovi pod nos s tým, aby cieľ v aplikácii zmenil on. Ukázalo sa, že to nevie! Zjavne neovládal aplikáciu pomocou ktorej si zarába na živobytie! Po chvíli dohadovania, som mu povedal, nech nás teda zavezie niekde do centra George Townu. Taxikár namietol, že to bude za menej peňazí ako pôvodná trasa a on mi nebude vedieť neprejazdené peniaze vrátiť. Mávol som rukou. Pri tých cenách mi bolo vcelku jedno, či nás to bude stáť štyridsať ringgitov alebo dvadsať. Z toho už nezbohatneme…

Taxikár teda nanovo vyrazil, tentoraz do centra George Townu. Pre istotu som celý čas sledoval náš pohyb na mape a keď sa mi zdala naša pozícia najvýhodnejšia, prikázal som mu zastaviť.

Neviem, kde sa stala chyba. Zvažoval som, či som aj ja sám nezadal omylom nejaký iný cieľ našej jazdy, ale po návrate v Bratislave som si v aplikácii Grab pozrel minulé objednávky a náš cieľ – Goddess Of Mercy Temple bol zadaný správne! Pre istotu som zisťoval, či sa aj na pevninskej časti Penangu nenachádza chrám s rovnakým názvom, ale nič také tam nie je. A tak mal asi pravdu ten prvý taxikár, že taxikárčením si privyrábajú aj rôzne pochybné mimopenangské indivíduá, ktoré nepoznajú lokalitu, aplikáciu, ani jazyk. A my sme na takého, ako na potvoru, natrafili.

Z taxíka sme sa dali vysadiť neďaleko ulice Lebuh Armenian, jednej z najrušnejších ulíc koloniálnej časti George Townu. je známa svojimi pouličnými maľbami a street artom. Na tejto ulici sa nachádza aj objekt – deti na bicykli – ktorý patrí medzi najznámejšie diela malajského umelca Ernesta Zacharevica. Ide o kombináciu maľby na stenu a 3D objektu (bicykel je reálny, pripevnený k stene). Tento objekt, tzv. mural vraj zachytáva každodenný život a detskú hravosť a je súčasťou projektu „George Town Festival Street Art“, ktorý oživuje historické centrum. Medzi turistami je extrémne obľúbený. Turisti, ak sa chcú pri bicykli odfotiť, stoja tu v rade, ako pred verejným WC po litri kávy. My sme takú ambíciu nemali, kváril nás hlad, a tak sme navštívili neďalekú mega vývarovňu, kde sa pod jednou strechou nachádzalo najmenej tridsať rozličných „reštaurácii“ všetkých možných juhoázijských krajín. Skvelo sme sa najedli pričom 640 ml fľaša piva Heineken stála viac, ako obe naše jedlá.

Z veľkovývarovne sme zamierili krížom cez rušnú ulicu Pengkalan Weld k nábrežiu. Smerovali sme k tv. Clan Jetties, ktoré sú jednou z najzaujímavejších a najautentickejších častí George Townu. Ide o živé dediny postavené na drevených koloch nad morom, ktoré obývajú čínske klany. Zmrákalo sa, takže turistov tu o tomto čase bolo už menej a to bolo fajn. Väčšina stánkov so suvenírmi bola už zatvorená, takže sme Jetties videli v takej „obyčajnej, domácej“ neturistickej podobe.

Cestou k Jetties sme naďabili na Temple of Monkey God, — chrám zasvätený opičiemu Bohu, teda Sun Wukong (Monkey King). Ide o miesto uctievania Sun Wukonga a ďalších bohov/duchov viazaných na čínsku ľudovú náboženskú tradíciu. Sun Wukong, známy ako Opičí kráľ je silno prítomný v čínskej mytológii a ľudových náboženstvách. Chrám v Penangu je prejavom tejto tradície — uctieva sa tu Sun Wukong ako božstvo, čo nie je typické pre všetky chrámy, a tým sa stáva pomerne výnimočným.

video Clan Jetties: https://www.youtube.com/watch?v=27Hpq-Xcs4M

Dlho sme sa však pri chráme nezdržiavali, pretože sme si neboli istí, či na noc Clan Jetties nezatvárajú. Clan Jetties boli pôvodne obytné domy pre čínskych prístavných robotníkov z konca 19. storočia, ktorí sem prichádzali počas obchodného rozmachu Penangu. Sú postavené z dreva a betónu na koloch, nad vodou. Niektoré domy nemajú pevné základy, sú priamo nad vodou – pri prílive a odlive sa mení k nim prístup. Každé mólo má svoj chrám, vstupnú bránu a domy vtesnané vedľa seba pozdĺž móla – celé to funguje ako „malá dedina“. Každé jednotlivé mólo (jetty) patrí konkrétnemu čínskemu klanu (rodine) – odtiaľ názov „Clan Jetties“. Najznámejšie jetties sú Chew Jetty, Lim Jetty, Tan Jetty, Yeoh Jetty a Lee Jetty. Každý klan sa špecializoval na určitú prácu v prístave (nakladanie, vykladanie tovaru, doprava lodí). Dnes je najkomerčnejšie z nich Chew Jetty, takže odporúčam navštíviť v prvom rade pokojné a biznisom minimálne poškvrnené Lim Jetty. Mnohé móla sú chránenou historickou pamiatkou UNESCO. Sú stále obývané, takže počas večernej prechádzky vidíte ich obyvateľom priamo do kuchyne. Večerná návšteva sa nám osvedčila, takže ju odporúčam. V podvečernom súmraku tu už nie je veľa turistov, móla v zapadajúcom slnku nadobúdajú romantický ráz a ak zájdete na koniec móla poriadne vzdialený od brehu, naskytne sa vám pekný pohľad na vysvietený večerný George Town. Marsé sa síce v tmavších a ľudoprázdnych zákutiach necítila bezpečne, ale to, že píšem tieto riadky, svedčí o tom, že tam bezpečne bolo. Až na to, že som stúpiac na uvoľnenú dosku takmer padol do nočného mora – čo v mojom prípade je úplne jedno, či ide o denné more alebo nočné. Množstvo svetla nemá vplyv na kvalitu môjho plávania.