Pavol Fabian

Robert Fico vo svojom prvom verejnom vystúpení po atentáte na Devíne výrazne kritizoval liberálne a progresívne ideológie a povedal, že je potrebné „postaviť hrádzu“ proti progresivizmu a liberalizmu, ktoré podľa neho ohrozujú Slovensko. Povedal to správne, lenže v praxi sú to viac slová ako činy. Netvrdím, že vláda niečo v tejto veci nerobí, ale ide to „ztuha“.

Na druhej strane treba vedieť, že progresivisti sú dnes rozlezení všade (mladým na školách systematicky vymývajú mozgy už 30 rokov) a boj s nimi je neľahký ako boj s metastázujúcou rakovinou.

Oceňujem preto, že skupina ľudí okolo pp. Palka a Baránka sa aktivizuje a prebúdza ľudí, aby im otvorili oči, aby lepšie pochopili nebezpečnosť sektárskeho progresivizmu, ktorého hlavným predstaviteľom na Slovensku je Šimečkovo(?) PS.

Zatiaľ sa uskutočnili dve zhromaždenia. Na oboch som bol – v Košiciach, aj v Žiline. Údaje o účasti na košickom zhromaždení organizátori trochu prepálili. O účasti na žilinskom už informovali reálnejšie.

Podľa mňa sa v Žiline zúčastnilo okolo 500 – 800 ľudí. Teda trochu menej ako v Košiciach. Treba si však uvedomiť, že podujatie malo minimálnu propagáciu – v podstate len na alternatíve. V mainstreame, ktorý rozsiahlo informuje nielen o všetkých uskutočnených, ale dlho dopredu aj o všetkých pripravovaných progresivistických protivládnych, ba nebojím sa napísať aj protislovenských aktivitách, sa bežný človek o Proteste proti progresivizmu nedozvie nič. To, spolu s mrazivým počasím sa musí zákonite prejaviť aj na účasti. Takže, z tohto pohľadu bola účasť v Košiciach aj v Žiline celkom slušná.

Horšie to bolo s kvalitou rečníkov, vrátane moderátorky. Zjavne chýba vedúca osobnosť a z tých, ktoré vystúpili, len máloktorá vie priniesť hodnotnú a argumentačne podloženú reč. Až vlezlo familiárna extrovertná moderátorka podujatia dokáže v jednej vete protirečiť sama sebe. Niektorí vystupujúci len menej presne a rečnícky nešikovne na tribúne opakujú vety z textov, ktoré si človek v omnoho lepšej kvalite a od fundovanejších ľudí môže prečítať na alternatíve na sociálnych sieťach.

Podujatie bolo, aj vzhľadom na počasie, zbytočne dlhé, ku koncu uzimení ľudia odchádzali. Skrátiť dĺžku podujatia (ďalšie by malo byť 28.2. v Nitre) by teda bolo vhodné nielen vzhľadom na chladné zimné počasie, ale kratšiu minutáž by bolo dobré využiť aj na selekciu rečníkov.

Chápem, že niektorí „nechcú byť ako oni“ a nechcú teda čítať z papiera. Lenže, nie každý je schopný súvisle a zrozumiteľne hovoriť k veci z voleja a zbytočne neopakovať len stokrát počuté/prečítané floskuly. A tiež ma prekvapilo, že niektorí rečníci, ktorí mali svoje vystúpenie pripravené na papieri, tiež neoslnili.

Aby bolo jasné, podujatie podporujem, ale chcelo by to popracovať na dramaturgii i propagácii, lebo ak to bude pokračovať v tomto duchu, množstvo účastníkov sa nemusí navyšovať.  Uvedomil som si to vo vlaku cestou domov.

Do kupé si prisadla žena okolo štyridsiatky – s batohom a spacákom. Dali sme sa s ňou (spolu s kamarátom) do reči. Pravidelne chodí prespávať/bivakovať/čundrovať do prírody. S partiou, alebo aj sama. Aj teraz v piatok vybehla vlakom z Bratislavy do Čadce, odtiaľ sa sama(!) vydala na túru zľadovateným terénom, prespala sama(!) v lese na snehu(!), načerpala z prírody silu a pokoj a na druhý deň sa spolu s nami vracala domov. Nevymýšľala si, pretože keď sme detailnejšie preberali jej bivakovanie v prírode, ukázala nám aj svoju výbavu – spacák, žďárak, hamaku, kompas, mohutnú dýka za pasom… O tom, čo sa dialo v Žiline nemala ani šajnu. A nielen o tom. Politiku vôbec nesleduje, radšej chodí do prírody. Mám pocit, že povedala, že ani nevlastní televízor… Spokojná, vyrovnaná, apolitická osoba, ktorá to má v hlave upratané…

A tak mi nevdojak na druhý deň po návrate domov v hlave skrsla myšlienka – čo je vhodnejšia cesta pre človeka? Nestarať sa, nezaujímať sa, žiť svoj, do istej miery zatiaľ slobodný život alebo sledovať politiku, stresovať sa z každého kroku smerujúceho bližšie k svetovej vojne, hnevať sa na neuveriteľné pokrytectvo, ba až vlastizradcovstvo slovenskej opozície i na ťažké chyby vládnucej koalície, ktoré ju možno budú stáť najbližšie volebné víťazstvo?

Nemám odpoveď na svoju dilemu.

Isté však je, že ak v ďalších voľbách zvíťazia na Slovensku progresívci – to sa ešte len budeme čudovať! A mnohí ľudia si budú môcť akurát tak trieskať hlavy o stenu kvôli tomu, že nechodili na Protesty proti progresivizmu, že sa nezaujímali o dianie…

Lenže to už bude neskoro…