Pavol Fabian

Slovenský rozhlas, ako verejnoprávna inštitúcia, bol voľakedy vzorom v opatere, používaní a propagácii slovenčiny. A nielen v tom, ale aj v propagácii či už hudobných alebo literárnych diel slovenských autorov.

Tak to bolo správne a tak mu to aj ukladá zákon.

Lenže veci sa už dlhodobo kazia. A dnes som vo vysielaní počul dve veci, ktoré ma pohli k napísaniu tohto príspevku.

Zlúčenie rozhlasu a televízie do jednej organizácie bolo možno dobré opatrenie z hľadiska ekonomického, lenže nešťastný je už aj názov novej inštitúcie – Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS).

Prečo nie Slovenský rozhlas a televízia?

Chápem, alebo sa aspoň usilujem pochopiť, prečo bol napokon prijatý pochybný názov RTVS. Pre tolerantný prístup k menšinám na Slovensku. Lenže kam až vedie pochybná a bezbrehá tolerancia, to sme videli najnovšie napríklad v nemeckom Kolíne.

Český rozhlas sa naďalej volá Český rozhlas. A Česká televize je naďalej Česká televize a nemám pocit, že by to tam niekomu prekážalo.

Nehovoriac o tom, že z hľadiska gramatického je názov Rozhlas a televízia Slovenska paškvil, pretože nahradzovanie privlastňovacích prídavných mien genitívmi je rusizmus! Vtipne na to poukázal už Zdeněk Svěrák:

„Až půjdu přes Most Karla do Divadla národa na Stěnu čerta, tak uznám, že jste zvítězili. Ale bude to vítězství Pyrrha!

Na to, že Slovenský rozhlas rezignoval na púšťanie slovenskej hudby poukázal na pravdistickom blogu nedávno aj Gustáv Murín vo svojom otvorenom liste dramaturgičke tejto inštitúcie. Počas vianočných a novoročných sviatkov sme vo verejnoprávnom rozhlase boli zavalení množstvo americkej a inej cudzojazyčnej hudby, pritom dostatok vianočných piesní jestvuje aj z domácej produkcie. Nehovoriac o množstve nádherných kolied, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Koledu v podaní folkloristov som počas sviatkov nepočul ani jednu, ale možno som len bol v nesprávny čas pri nesprávnom rádiu… A tak sme počúvali cez sviatky americké vianočné piesne vysielané v inštitúcii s rusistickým názvom – aký, pravdepodobne nechcený, paradox!

Nebudem sa venovať zrušeniu viacerých dlhoročných a obľúbených relácií Slovenského rozhlasu a ich vymenení neadekvátnou náhradou. Slovenský rozhlas bol dlhé roky v konkurencii súkromných staníc s veľkým náskokom prvý v rebríčkoch počúvanosti. Tento primát však už dávnejšie stratil. Obávam sa, že nielen pre rezignáciu na overené relácie, pre pokles podielu slovenskej tvorby, ale aj pre klesajúcu úroveň jazyka.

V dnešnom rannom vysielaní moderátor napríklad „len počítal kelímky, kam ich počítal…“

Pritom mal rátať tégliky!

No a v Rádiožurnále o dvanástej ma už úplne dorazila redaktorka (J.Č.) s výrazne maďarským prízvukom. Aby bolo jasné – nemám nič proti Maďarom, sám som štvrtinovým…

Ak vystupovanie redaktorky s maďarským prízvukom v hlavnej spravodajskej relácii má byť ďalšia ukážka tolerantnosti RTVS, tak potom zožeňte aj redaktora s rusínskym, českým, podkarpatskonemeckým, ukrajinským a možno onedlho aj „sýrskym“ prízvukom. Veď ani tí nesmú byť diskriminovaní. Lenže to potom zanikne aj posledná inštitúcia, kde ešte Slováci môžu počuť, ako má slovenčina znieť.

Nič proti spomínanej redaktorke, veď môže pokojne pracovať v maďarskej redakcii Slovenského rozhlasu, alebo koniec koncov aj v tej slovenskej, len prečo má ísť na mikrofón?

Znie to, ako tá stupídna televízna reklama firmy Alza hovorená českou slovenčinou.