Pavol Fabian

Voľakedy dávno, pred rokmi, keď hrozilo, že Európska únia prijme zmluvu TTIP (Transatlantic Trade and Investment Partnership) – po slovensky Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo, sa mi do mailovej schránky dostala správa od nemeckej politickej občianskej a kampaňovej organizácie Campact, ktorá organizovala celoeurópsku petíciu proti prijatiu tejto zmluvy.

Zmluva TTIP medzi Európskou úniou a USA, o ktorej sa rokovalo od roku 2013 mala vraj znížiť clá, odstrániť niektoré obchodné prekážky, zjednotiť alebo vzájomne uznávať vybrané normy, uľahčiť firmám obchodovanie a investovanie…

Dohoda vyvolala veľký odpor najmä pre obavy zo znižovania európskych potravinových, zdravotných a ekologických štandardov a pre plánovaný mechanizmus, pomocou ktorého by investori mohli žalovať štáty a jednotlivým štátom zmluva nedávala prakticky žiadnu možnosť brániť sa.

Petíciu Campactu som vtedy podpísal a nakoniec, možno trochu aj vďaka 3,5 miliónu vyzbieraných podpisov, zmluva TTIP nakoniec uzavretá nebola.

Odvtedy mi Campact takmer každý týždeň posiela nejaký mail, v ktorom buď chce odo mňa finančný príspevok na činnosť alebo ma žiadajú o podpis pod ďalšie petície.

Nikdy som im už nijakú ďalšou petíciu nepodpísal, pretože Campact je jednoznačne progresívne a neoliberálne orientovaný spolok, a tak je vcelku pochopiteľné, že ma žiadna ich aktivita už neoslovila.

Dnes mi od nich prišiel nový mail:

Campact je pobúrený z víťazstva Alternatívy pre Nemecko (AfD) v Sasku-Anhaltsku, ktorá v krajinských voľbách drvivo zvíťazila.

Zacitujem z mailu pár viet:

„Drahý Pavol,

teraz je to zlá istota: Afd dosiahla 43.8 percenta v Sasku-Anhaltsku. Toto tvrdo zasialo milióny ľudí nielen v Sasku-Anhaltsku. Afd chce zrušiť základné práva, zničiť občiansku spoločnosť a obťažovať menšiny. Na ceste k federálnej politickej moci dosiahli pravicoví extrémisti veľký úspech. Mnohí včera večer plakali v úžase, zatiaľ čo pravicoví extrémisti sa posmievali.“

„Okrem toho je monštrum teraz hrozbou – hlavný kandidát Afd Ulrich Sigmund by mohol viesť prvú pravicovú extrémistickú vládu v Nemecku od konca nacistickej diktatúry.“

(Nezdá sa mi celkom fér spájať AfD s nacistickou diktatúrou. Vzostup Afd je predsa pochopiteľným dôsledkom toho, ako nemecké elity doteraz kašľali na vlastný národ, neochvejne zavádzali všetky tie progresivistické nezmysly, či už imigračné, greendílové alebo genderové a napokon aj fanaticky bubnovali do vojny s Ruskom. Takže úspech Afd považujem, za logický odpor voči tomu, čo práve elity postavili na hlavu. Mimochodom, práve spolok Campact dosť investoval do kampane proti AfD – 620 000 eur, vylepili cca 13 000 plagátov a roznášali pohľadnice s odporúčaním voliť radšej sprofanovanú SPD či ešte sprofanovanejších Zelených)

„Toto je prasknutie priehrady, ktorá veľmi zmení Nemecko!“ – píše mi Campact.

(Chápem obavy Campactu, pretože Afd chce pochopiteľne stopnúť štátne peniaze pre všetky tie neziskovky/mimovládky pretláčajúce progresivizmus alebo cudzie štátne záujmy – čiže by o peniaze prišiel aj samotný Campact)

Campact zaslaným mailom vyzýva ľudí, aby išli húfne protestovať do ulíc:

„Veľká vlna protestov je potrebná práve teraz na vidieku aj v mestách!“

Ja do nemeckých ulíc určite nevyrazím. Je síce pravda, že mám v pláne navštíviť Nemecko, ale až o mesiac a z úplne z iného dôvodu, než aby som išiel protestovať proti Afd.

Najhlúpejšia hláška z mailu, ktorý som dostal od Campactu znie:

„Afd je a zostáva protiústavná. Nie je možné s ňou utvárať koalície, spoločné väčšiny alebo dohody.“

Nuž, ak by bola Afd protiústavná, tak by jej nedovolili kandidovať vo voľbách. Ak jej to dovolili, tak Campact nemá právo písať, že je protiústavná.

Možno sa ešte dočkáme prekvapenia. Možno nemecké elity z obáv z ďalších krajinských volieb (o dva týždne) i celoštátnych volieb, nakoniec Afd narýchlo zakážu.

Ale potom si treba položiť otázku, či je v Nemecku ešte demokracia?