Pavol Fabian

Pred pár dňami sa konal 18. summit BRICS (12. – 13. septembra) v Naí Dillí pod predsedníctvom Indie. Summit BRICS vyzval na zmiernenie bojov na Blízkom východe, na ochranu civilistov a rešpektovanie zvrchovanosti štátov, kritizoval jednostranné sankcie, clá a iné obchodné obmedzenia, potvrdil pokračovanie snahy, aby štáty BRICS pri vzájomnom obchode viac používali vlastné meny.

Jedným zo zakladajúcich členov BRICS je Brazília. Brazília v BRICS všeobecne presadzuje multipolárny svet, v ktorom nemajú rozhodujúce slovo iba SŠA/USA a západné štáty. Zároveň nechce, aby sa BRICS zmenil na vyslovene protiamerický alebo protizápadný blok. Tradičná línia Brazílie je skôr „strategická autonómia“, to znamená spolupracovať s Čínou, Ruskom a globálnym Juhom, ale zároveň udržiavať obchodné a politické vzťahy so Spojenými štátmi a Európskou úniou. Bývalý brazílsky minister zahraničia Celso Amorim to vyjadril približne takto:

„Ani Západ, ani Východ – globálny Juh!“

Čiže je to čosi podobné ako Ficova politika na všetky štyri svetové strany. Z toho nezaujatému čitateľovi jasne vyplýva, kto by Slovensku mal byť bližší – EÚ, NATO alebo BRICS.

Od roku 2006, kedy Brazília, Rusko, India a Čína začali formálne spolupracovať – vtedy ešte ako BRIC – sa v Brazílii vystriedali piati prezidenti.

Terajší prezident Lula stál počas svojho prvého mandátu pri zakladaní BRIC-u a považoval BRIC/BRICS za nástroj globálneho Juhu, multipolárneho sveta a nástroj reformy medzinárodných inštitúcií.

Ďalšia brazílska prezidentka Dilma Rousseffová pokračovala v posilňovaní BRICS-u a za jej prezidentovania vznikla v roku 2014 Nová rozvojová banka, na čele ktorej teraz stojí.

Aj ďalší brazílsky prezident Michel Temer pragmaticky pokračoval v spolupráci s BRICS-om.

Nasledujúci prezident Jair Bolsonaro už taký veľký stúpenec BRICS-u nebol, hoci členstvo Brazílie v ňom zachoval. Politicky bol však bližšie k SŠA.

Po Bolsonarovi prezidentskú funkciu získal vo voľbách opäť Luiz Inácio Lula da Silva. Vo funkcii je doteraz a pokračuje v rozvoji vzťahov s BRICS-om.

Už túto nedeľu sa bude v Brazílii konať prvé kolo prezidentských volieb a zároveň volieb parlamentných a regionálnych. Luiz Inácio Lula da Silva v nich opäť kandiduje avšak súper mu nie je Trumpov priateľ – exprezident Jair Bolsonaro, pretože toho v septembri 2025 súd osdúdil na 27 rokov a 3 mesiace väzenia za účasť na príprave štátneho prevratu po prehratých voľbách v roku 2022. Lulovym súperom je pravicový senátor a Bolsonarov najstarší syn Flavio, ktorý sa takisto spolieha na otcovo priateľstvo a spoluprácu s Donaldom Trumpom a zameriava sa na spoluprácu predovšetkým so SŠA.

Z uvedeného je zrejmé, koho víťazstvo vo voľbách by bolo pre Spojené štáty príjemnejšie.

K 28. septembru 2026 vedie Lula v prieskumoch volebných preferencií pre prvé kolo, ale odhady výsledkov prípadného druhého kola vyzerajú byť veľmi tesné.

Podľa agentúry BTG/Nexus je v 1. kole odhad Lula/Flávio 42%/37%, pre prípadné 2. kolo 46%/44%.

Agentúra Quaest predpovedá tesnejší výsledok – pre 1. kolo 39%/34% a pre prípadné 2. kolo 42%/42%.

Prieskumy teda zatiaľ mierne nahrávajú doterajšiemu prezidentovi Lulovi, čo sa zjavne nemôže páčiť Spojeným štátom.

Do akcie teda nastúpil Fernando Cerimedo – argentínsky podnikateľ, politický konzultant a odborník na digitálne kampane, ktorý patrí k výrazným postavám novej latinskoamerickej pravice. Cerimedo má dokázateľne napojenie na prostredie okolo Donalda Trumpa.

Vo februári navštívil  Mar-a-Lago – súkromný rezort a klub Donalda Trumpa v meste Palm Beach na Floride, kde poďakoval bývalému manažérovi Trumpovej volebnej kampane Bradovi Parscaleovi za to, že mu „poskytol ich technológiu.“ Pomocou tejto technológie Cerimedo v roku 2023 tvrdil, že prevádzkuje viac ako 50 000 bot účtov.

V auguste 2026 Cerimeda zadržala bolívijská polícia na letisku v Santa Cruz. Vyšetrovatelia preverujú jeho možnú účasť na postrelení jeho bývalej partnerky, politickej komentátorky Nadie Bellerovej. Cerimedo je podozrivý, nie právoplatne odsúdený, a jeho konkrétna úloha sa naďalej vyšetruje.

Pri prehliadkach jeho nehnuteľností polícia podľa médií našla približne 50 000 dolárov a zariadenie označené ako „malá botia farma“ – sústavu počítačov a telefónov schopnú obsluhovať množstvo účtov na sociálnych sieťach. Aj preto sa jeho meno objavuje v súvislosti s bot účtami a koordinovaným politickým obsahom. Cerimedo samozrejme odmieta, že by sa dopúšťal nezákonného ovplyvňovania alebo šírenia falošných správ.

Fernando Cerimedo je teda profesionálny organizátor internetových politických kampaní, ktorý pomáhal viacerým pravicovým politikom, ale zároveň je obviňovaný z používania dezinformácií, falošných účtov a manipulatívnych digitálnych metód.

Cerimedo pracoval v Argentíne pre Javiera Mileiho, v Bolívii pre Rodriga Paza, v Hondurase pre Nasryho Asfuru a v Peru pre Keiko Fujimoriovú. Akoby zázrakom sa všetci štyria stali prezidentmi svojich krajín a všetci štyria majú nadštandardne blízky vzťah k SŠA a Donaldovi Trumpovi.

No ale naše progresívne denníčky budú ďalej tvrdiť, že voľby po celom svete ovplyvňujú tí zlí, zlí Rusi…

Je teda zrejmé, že Fernando Cerimedo vie ako na to, vie ako na voľby, ako s nimi vybabrať…

Pre menej zorientovaných vysvetlím, čo je to botia farma, resp. bot účet.

Bot účet je účet na sociálnej sieti alebo internetovej platforme, ktorý je úplne alebo čiastočne ovládaný automatickým počítačovým programom – botom, nie človekom. Bot môže automaticky uverejňovať príspevky a komentáre, zdieľať alebo „lajkovať“ obsah, sledovať iné účty, odpovedať na správy, opakovane propagovať určitý názor, výrobok alebo politika.

Čiže je to významný nástroj na ovplyvňovanie verejnej mienky napríklad tým, že v internetových diskusiách môže prevládať dojem, že väčšina diskutujúcich podporuje určitú politickú stranu resp. určitého politika a pritom ide o fiktívne príspevky hromadne produkované strojom a skutočná podpora danej politickej strany je výrazne nižšia až zanedbateľná.

Vo volebnej kampani k prezidentským voľbám v roku 2019 sa podarilo agentúram v priebehu pár mesiacov z úplne neznámej Zuzany Čaputovej vyrobiť prezidentku. Na jej volebnej kampani sa podieľal Aron Shaviv, izraelský politický stratég a jeho agentúra Shaviv Strategy & Campaigns.

A Aron Shaviv je čosi ako Fernando Cerimedo.

Prečo o tom píšem?

Ďalšie parlamentné voľby na Slovensku (či už predčasné, o ktorých sa stále viac hovorí alebo riadne) budú na dlhé roky rozhodujúce v tom, kam sa táto krajina bude uberať. Či budeme poslušným vykonávateľom všetkých bruselských nezmyslov hoc sú aj proti národnoštátnym záujmom Slovenska, pod čo zahŕňam aj účasť slovenských vojakov v stále pravdepodobnejšej vojne EÚ proti Ruskej federácii alebo zostanú pri moci politici, ktorí napriek všetkým výhradám sa pokúšajú zabezpečovať národnoštátny záujem bez zbytočných vojnových avantúr a ekonomického experimentovania so strategickými surovinami.

Je nepochybné, že v týchto voľbách EÚ/Západ na Slovensku nasadí nejakých podobných Shahivov či Cerimedov, ba možno aj ich osobne.

Apelujem teda na voličov, aby mali na pamäti, akým obludným spôsobom sa dá manipulovať verejná mienka a aby v prvom rade posudzovali situáciu obyčajným sedliackym rozumom a nie pod vplyvom rôznych, možno ľúbivých a citových manipulácií a najmä, aby nepodliehali umelo vyvolanému dojmu, že všetci sú za progresívcov.

Lebo pravda je taká, že nie sú!

Väčšina ľudí zatiaľ ešte stále zostáva normálna.