Pavol Fabian

Zastavím pred lekárňou, manželka vystupuje z auta. Sanitárka je v práci už o hodinu skôr a celý priestor dezinfikuje. Manželka vchádza zadným vchodom do lekárne a o chvíľu mi v igelitovej taške prináša zásielku liekov pre suseda. Štítivo si ju prezerám  (tašku!) a pre istotu ju postriekam dezinfekčným roztokom v spreji. Pred lekárňou fúka rezký vietor, aerosolové čiastočky liehovej dezinfekcie sa nám obom dostávajú do nosa. Obaja sa mocne rozkašleme. Traja okoloidúci razom prudko zmenia smer svojej chôdze, pritisnú sa ako pečiatka na úradný dokument k múru protiľahlých garáží a bleskovo miznú zo zóny ohrozenia. Preberám od ženy potenciálne infikovanú igelitku (lekáreň je predsa len iný druh služby ako predajňa potravín, je tu väčšia pravdepodobnosť, že zákazníci, ktorí ju navštívia, sú chorí a zároveň nevedomí distribútori covidov). K autu igelitku nesiem v ruke, ktorú držím ďaleko od tela. Z pradávnych hodín telesnej výchovy viem, že ak tento cvik urobíte obomi rukami, volá sa to rozpaženie. Ak to však urobím len jednou rukou má to nejaký odborný/telocvikársky/slovníkový názov?

Odpaženie?

Polpaženie?

Odpaženie to asi nebude, pretože na internete som našiel pre tento výraz celkom iný zmysel: Odpaženie vrtov pre pilóty pažené manipulačnou pažnicou… (pre tých, ktorí sa stále nezorientovali malé upozornenie – pilóty nie sú tí chladnokrvní a dôkladne vycvičení muži v slušivých modrých uniformách, ktorí dokážu riadiť nesmierne zložité boeingy a airbusy obyčajným ťuknutím na tlačidlo s označením AUTOPILOT!)

Ale späť k môjmu karanténnemu dňu. Nech je ako chce, s rukou držiacou tašku a natrčenou do diaľky akoby som blúdiacemu talianskemu turistovi ukazoval smer do… prichádzam k autu. Som pravák, takže prekladám potenciálne infikovanú igelitku do ľavej ruky a pravou vyberám z vrecka kľúč s diaľkovým otváraním. Otváram auto zároveň s myšlienkou, že práve som rukou držiacou tašku teoreticky mohol preniesť vírus nielen na kľúč, ale aj do vnútra vrecka nohavíc, v ktorom doteraz odpočíval. Otváram kufor (potenciálne infikovanou rukou). Potenciálne infikovanú igelitku vkladám do kufra auta, ktorý sa tým pádom stáva tiež potenciálne infikovaným. Z vrecka vyberám dezinfekčný sprej, postriekam igelitku ešte raz, postriekam potenciálne infikovaný otvárací mechanizmus kufra, postriekam si obe ruky a na záver si nastriekam dezinfekciu aj do potenciálne infikovaného vrecka nohavíc, z ktorého som kľúč vytiahol. Chladivá dezinfekcia vo vrecku okamžite navodí dojem akoby som sa pomočil. Sprej odkladám do vrecka a obe ruky triem o seba, kým dezinfekcia neuschne.

Nasadám do auta, štartujem a zamierim k domovu. Strihnem si to cez Kramáre, aby som videl koľko ľudí čaká pred odberovým miestom. Dnes tam stoja len dvaja vojaci v maskáčoch, ktorí dozerajú bohvie na čo. Obaja sú pomerne obézni, čo nevyhnutne vyvoláva otázky o telesnej a kondičnej pripravenosti našich ozbrojených síl. Možno to však nie sú členovia elitných jednotiek, ktoré vysielame kdekade po svete, aby sme si znepriatelili čo najviac moslimských komunít. Možno sú to len nejaké vojenské kancelárske krysy, ktoré vyhnali do ulíc za trest…

Zaparkujem pred domom a idem odniesť zásielku susedovi do vedľajšej ulice. Na tvár si dávam rúško a chystám sa vybrať z kufra igelitku. Lenže počas jazdy sa všetky škatuľky s liekmi z nezaviazanej igelitky porozsýpali po celom kufri. Obsah igelitky, ktorý som sprejom nestriekal, aby som papierové škatuľky neznehodnotil, som napriek tomu, že som ich vyhodnotil ako potenciálne infekčné, pozbieral nechránenými rukami a nahádzal späť do tašky. Tým som si ich opäť potenciálne infikoval. Sprejom som postriekal potenciálne infikovanú gumovú rohož kufra. Ruku som si zabudol postriekať a tým pádom rukou potenciálne infikovanou od škatuliek liekov som infikoval aj rukoviatky igelitky. To som si však uvedomil, až keď som stál pred susedovým domom.

Na záhrade ho nevidím a sused nemá na bráne zvonček, takže mu musím zatelefonovať, aby si prišiel lieky prebrať. Potenciálne infikovanou rukou siahnem do vrecka bundy po mobil (čím vrecko potenciálne infikujem) a zvolím susedovo číslo (čím zároveň potenciálne infikujem aj mobil) Vtom si uvedomujem, že sused má bránku zväčša len zahasprovanú a haspra je dosiahnuteľná z ulice. Ruším telefonický hovor, ktorý sused ešte ani nestihol prijať a potenciálne infikovaný mobil si vkladám do zadného vrecka nohavíc, čím potenciálne infikujem aj toto vrecko. Potenciálne infikovanú igelitku prekladám z potenciálne infikovanej pravej ruky do ľavej, čím potenciálne infikujem aj túto končatinu. Pravou rukou odsuniem haspru, čím som k lekárenským covidom na svojej pravej ruke potenciálne pripojil aj susedove covidy z haspry.

Sused zburcovaný zvonením, ktoré som predčasne zrušil, vychádza pred dom a pochopiteľne nemá rúško. Možno aj má, ale určite ho nemá na tvári – to by som si totiž všimol! Rýchlo opäť urobím ten polovičný telocvikársky cvik, pre ktorý som nenašiel adekvátny názov a odovzdávam mu potenciálne infikovanú igelitku. Neupozorním ho na túto skutočnosť, pretože človek, ktorý nemá na tvári rúško a logicky sa teda neobáva nebezpečnej kvapôčkovej nákazy nemôže väčší epidemiologický význam prikladať ani potenciálne infikovanej igelitke.

Sused je síce po nočnej, ale napriek tomu vyzerá, že by sa rád porozprával a možno aj popil (jeho žena je v práci, nemá kto dozerať na stav hladín vo fľaškách alkoholu udomácnených v ich pivnici). Zdvorilo odmietnem prijímať pod obojím (alkohol aj potenciálne covidy zo susedovho štamperlíka) a utekám na ulicu. Na ulici vyberiem dezinfekčný sprej, vydezinfikujem si obe ruky a zamierim domov. Vtom cítim vibrácie vo vrecku nohavíc. Vydezinfikovanou rukou vyberám potenciálne infikovaný mobil z potenciálne infikovaného vrecka a prikladám potenciálne infikovaný prístroj k doteraz azda neinfikovanému uchu. Tým sa razom stane aj ucho potenciálne infikovaným. Z mobilu sa ozve sused, ktorému som pred chvíľou odovzdal igelitku s liekmi.

Pýta sa ma, prečo mu volám?

Ja? Veď nevolám!

Ale voláš!

Pochopím, že potenciálne infikovaný mobil som si odložil do vrecka nohavíc nedostatočne vypnutý a trením mobilu sa akosi samovoľne podarilo vo vrecku vytočiť susedovo číslo.

Prepáč, to je omyl – vravím mu a vypínam teraz už znovu potenciálne infikovanou rukou potenciálne infikovaný mobil, ktorý som oddialil od potenciálne infikovaného ucha a vzápätí ho vkladám do potenciálne infikovaného vrecka bundy. Domov sa vraciam psychicky totálne zdeptaný, takmer celý potenciálne infikovaný a zrelý na prášky. Na potenciálne infikované prášky z potenciálne infikovanej igelitky, ktorú som odniesol teraz už potenciálne infikovanému susedovi.