Moldavsko a Podnestersko – 3. časť - Pavol Fabian - Blog

Moldavsko a Podnestersko – 3. časť

19. novembra 2022 09:00, Prečítané 3 000x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Prvým našim cieľom bol kláštorný komplex Orheuil Vechi nachádzajúci sa neďaleko rovnomennej dedinky. Vzdialený od hlavného mesta je 60 kilometrov severovýchodným smerom a cesta maršrutkou tam trvá 45 minút. Vodič nášho mikrobusu nám ochotne zastavil pred začiatkom dediny, pri moste cez riečku Răut a ukázal vyšliapaný chodník, ktorý vraj poskytuje najkrajšiu prechádzku celým komplexom vytesaným vo vápencovom masíve.

Mal pravdu.

Orheuil Vechi

Jaskynný kláštor sa týči nad zákrutou rieky Răut. Patrí k najvýznamnejším pamiatkam Moldavska. Na tomto mieste v štvrtom a treťom storočí pred naším letopočtom stála mohutná pevnosť, ktorú vybudovali geto-dácke kmene. V 14. storočí tu Štefan Veľký dal vybudovať pevnosť, ktorú krátko na to zničili Turci. V trinástom storočí tu vybudovali jaskynný kláštor pravoslávni mnísi, ktorí tu žili až do osemnásteho storočia. V roku 1966 sa sem nepočetná skupinka mníchov vrátila a komplex pomaly rekonštruuje. Celá lokalita má mimoriadny archeologický význam – to však nezodpovedným návštevníkom nebránilo zanechať na vápencových stenách množstvo nápisov.

K vytesaným skalným priestorom vedie neoznačený, ale výrazný chodník. Za nami sa po ňom pustilo aj osadenstvo výletného autobusu plného mladých Moldavcov. Na hrebeni, asi o kilometer ďalej sa nachádza pravoslávny kostol. Od skalných priestorov vedie chodník na vrchol hrebeňa smerom k nemu, ale je čoraz menej výrazný, až sa napokon stráca medzi skalami. Vydali sme sa po ňom, hoci väčšina mladých Moldavcov zostúpila späť k riečke Răut a kráčala ku kostolu po jej brehu.

Orheuil Vechi

Chodník v skalnatom teréne sa po čase úplne vytratil a my sme sa naslepo predierali pomedzi kríky vyzbrojené nepríjemnými pichliačmi, pomáhajúc si pri lezení v nestabilnej lámajúcej sa skale obomi rukami. A pod nami hlbina!

Myslím, si, že môj spolucestujúci oľutoval svoj súhlas s tým, že to skúsime tadeto. Ale napokon sme sa vyštverali až na vrchol. Po ňom vedie štrková cesta zjazdná autami až k pravoslávnemu kostolu Nanebovstúpenia Panny Márie, ktorý bol postavený v roku 1905 a dnes je kompletne a čerstvo zrekonštruovaný. Jeho súčasťou je pekná záhrada plná kvetín kontrastujúca s okolitou vyprahnutou krajinou. V okolí kostola sa v skalnom masíve nachádza viacero jaskýň fungujúcich ako kaplnky, či útočisko pre pustovníka. V jaskyniach možno uzrieť množstvo historických artefaktov a staroslovienskych nápisov z 90. rokov 17. storočia, ktoré svedčia o tom, že hajduci sa v jaskyniach ukrývali pred Osmanskou ríšou.

Možno si tu zakúpiť rôzne religiózne predmety, suveníry a do zvláštnych otvorov v skale (umelo vytvorených?) môžete vložiť lístoček so svojim želaním „utesnený“ patričnou mincou.

Pravoslávny kostol na hrebeni

Na skalnej terase sa vkladajú do steny lístočky so želaniami

Skalná stena s odkazmi

Dole, pod kostolom, v dedinke Butuceni, v dome č. 15 sa nachádza malé, voľne prístupné etnografické múzeum. Nájdete tu tiež dve sympatické reštaurácie v starom rurálnom štýle. Ponuka jedál je bohatá, ale boršč ma neuchvátil, uvarený bol v štýle závodná jedáleň, a pivo k dispozícii len nealkoholické…

Lokalita je pomerne hojne navštevovaná. Nečudo, že na parkovisku pred dedinou Butuceni chlapík vo fosforeskujúcej veste organizuje parkovanie prichádzajúcich áut. Je ochotný pomôcť aj nám a sám nám pristaví maršrutku smerujúcu späť do Kišiňova.