Moldavsko a Podnestersko – 6. časť - Pavol Fabian - Blog

Moldavsko a Podnestersko – 6. časť

22. novembra 2022 10:29, Prečítané 1 547x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

V posledný deň pobytu sme si naplánovali ešte návštevu Milestii Mici. Lietadlo nám odlietalo o 16,50, ale dovtedy by sme mali stihnúť prehliadku vinárstva absolvovať. Návštevu spolu s ochutnávkou sme si dojednali ešte z domova prostredníctvom internetu a vzhľadom na nutnosť presunu na letisko sme si zvolili prvý možný termín o desiatej dopoludnia, hoci väčšina návštev sem chodí poobede alebo skôr k večeru a ochutnáva tu vína až do polnoci.

Do dedinky Milestii Mici vzdialenej z Kišiňova juhozápadným smerom okolo 20 kilometrov sa opäť presúvame maršrutkou.

Milestii Mici

Z mikrobusu nás šofér vyhodil na hlavnej ceste odkiaľ k vinárstvu bolo potrebné šliapať ešte asi kilometer po vlastných. Vo vstupnej dvorane vinárstva vás upútajú dve fontány, v jednej strieka do čiaš červené a v druhej biele víno. Keďže vinárstvo v Milestii Mici je svetový unikát zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov, očakával som, že tu bude plno návštevníkov. Opak bol pravdou a okrem nás dvoch sa na exkurziu po vinárstve nikto ďalší nechystal. Presne o desiatej naša dvojica nasadla na elektrovláčik a pridala sa k nám sprievodkyňa, ktorá nám poskytla výklad.

Milestii Mici

Milestii Mici je najväčšia vínna pivnica na svete. Podzemné chodby vytesané vo vápencovom masíve (pôvodne išlo o bane na vápenec) majú okolo 250 kilometrov, dnes sa však pre účely uskladnenia vína využíva len 55 kilometrov z nich. Stála ročná teplota sa tu drží medzi 12 – 14°C a spolu s vysokým stupňom vlhkosti poskytuje perfektné podmienky na skladovanie vysoko kvalitného vína. Uskladnených je tu okolo dvoch miliónov fliaš. Viac ako 70% uložených vín je červených, 20% bielych a asi 10% dezertných. Mnohé svetové osobnosti (napr. John Kerry, či Vladimír Putin), ktoré tu víno nakúpili, si ho tu nechali uskladnené, pretože sú tu mimoriadne vhodné a stabilné klimatické podmienky a len v prípade potreby si dávajú posielať fľašky špecializovaným kuriérom.

Podzemné priestory sú rozdelené do ulíc a každá z nich má pomenovanie po nejakej odrode vína (cabernet, sauvignon, pinot…), v každej kóji je presný popis o aké víno ide, aký ročník, z akej produkčnej plochy.

Milestii Mici

https://www.youtube.com/watch?v=cifUN3LWVX8

Jazda pivničnými priestormi v Milestii Mici

Po polhodinovom jazdení podzemnými chodbami, ktoré miestami dosahovali hĺbku až 80 metrov pod povrchom sme dorazili do priestorov určených na degustáciu. Na stole sme už mali prichystaných sedem čiaš naplnených tromi bielymi, tromi červenými a jednou sortou dezertného vína. K tomu na zahryznutie ovčí syr, kuracia rolka, bravčový a hovädzí jazyk, údené mäso, zelenina a typické zapekané moldavské koláče z lístkového cesta plăcinte.

Moja doterajšia skúsenosť s ochutnávkou vo vinných pivniciach bola taká, že na degustáciu vám väčšinou nalejú len za hlt, za dva. Tu každá zo siedmych čiaš obsahovala takmer dve deci vína. Sprievodkyňa nám o každom z ponúkaných vín porozprávala a potom sa decentne vzdialila. K stolu sa priblížila dvojica postarších krojovaných muzikantov (husle a ťahacia harmonika) a zahrali pár moldavských folkových hitov. Po zistení odkiaľ sme, pridali Tancuj, tancuj vykrúcaj a Matuškove Sláviky z Madridu…

Po predjedle nasledoval hlavný chod – francúzska bravčová krkovička s pečenou zeleninou. Ako dezert sa podávali sladké palacinky z fialového cesta so smotanovým syrom a polosušenými slivkami plnenými orechom. Mňam!

Na záver nám vyrobili problém – každému venovali fľašu červeného vína.

Milestii Mici

Palacinky v Milestii Mici

Guinnessovský certifikát

Podarované fľaše sme do lietadla kvôli bezpečnostným predpisom zobrať nemohli. Jediná možnosť, ako ich zužitkovať bola – vypiť ich. Lenže veľa času na pijatiku sme už nemali. Po návrate z Milestii Mici na kišiňovskú centrálnu autobusovú stanicu sme zamierili rovno na zastávku trolejbusu č. 30, ktorý nás odviezol na letisko (mimochodom, cena lístka 2,50 MDL, ktorá tu platila pred rokom stúpla na 6 lei).

Na letisku sme si našli za rohom hlavnej budovy diskrétne zákutie a kamarát otvoril svoju fľašu. Statočne sa dal do konzumácie obsahu. Ja som na to nemal ani pomyslenie. Ochutnávka vín v Milestii Mici (takmer 1,5 litra) a bohaté jedlo mi zaplnili žalúdok tak, že sa doň už viac nezmestilo. Aj kamarát nezvládol vypiť viac než dve, tri deci. Rozhodol som sa svoju fľašu niekomu venovať. Vybral som si na to peknú policajtku, ktorá práve išla, aj so svojim kolegom, okolo nás. Pristúpil som k nej a vysvetlil jej, že fľašu nemôžem zobrať na palubu lietadla a vypiť ju tiež nevládzem, tak by som jej ju chcel venovať.

„Ale ja som v službe! A v uniforme! Nemôžem fľašu zobrať!“ poučila ma a pohľadom nenápadne skúmala, kde sú na budove umiestnené kamery.

„Nechajte fľašu tu na lavičke!“ navrhla mi.

Lenže mne sa nechcelo fľašu len tak niekde nechať, a dúfať, že ju ktosi objaví. Chcel som ju dať konkrétnemu človeku – to som jej aj povedal. Policajtka sa pozrela na svojho kolegu a v očiach jej zrazu zaihral šibalský výraz:

„No, veď ju nechajte tu na lavičke…“

Pochopil som, že prevziať fľašu odo mňa nemôže. Ale nájsť počas pochôdzky podozrivý predmet na lavičke, to je priama výzva, aby ho zaistila a odniesla na dôkladné preskúmanie.

Verím, že im chutilo.