Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Zastrelenie

Moravec, Emanuel (52) – český politik, vojak z povolania, teoretik vojenstva, publicista a minister školstva a ľudovej osvety protektorátnej vlády. Patril k najaktívnejším predstaviteľom českej kolaborácie s nacistickým okupačným režimom za Protektorátu Čechy a Morava v rokoch 1939 – 1945 a stal sa jej symbolom. Ako priaznivec ríšskeho protektora Reinharda Heydricha sa v roku 1942 stal členom protektorátnej vlády vo funkcii ministra školstva a ľudovej osvety. Po úspešnom atentáte na Heydricha sa stala Moravcova pozícia vo vláde ešte silnejšia. Prezident Hácha ani ostatní už nemali odvahu mu odporovať.

Keď 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, nasadol Moravec pred Kolovratským palácom, kde malo sídlo jeho ministerstvo do policajného nákladného vozu a odišiel na stretnutie so štátnym tajomníkom úradu ríšskeho protektora K. H. Frankom. Na Malostranskom  námestí sa ale nemecké autá dostali do paľby povstalcov a tak sa kolóna vydala na Pražský hrad cez Klárov. Vozidlu, v ktorom sedel Moravec sa cestou cez Chotkovu ulicu minul benzín, a tak vodič vystúpil. V tom okamihu Moravec vytiahol z vrecka revolver a v kabíne auta sa zastrelil. Vodič potom mŕtvolu zaviezol do budovy biskupského gymnázia na Winterovej ulici, kde sídlilo veliteľstvo pražskej poriadkovej polície. Na dvore gymnázia Moravcovo telo pochovali.

Nagumo, Čúiči  (57) – admirál japonského cisárskeho námorníctva. Pod jeho velením zaútočili japonské lietadlové lode na najdôležitejšiu americkú základňu v Tichom oceáne – Pearl Harbor. Japonské palubné lietadlá za niekoľko málo hodín potopili alebo na dlhý čas vyradili z boja všetky americké vojnové lode v Tichomorí.

V najväčšom bojovom stretnutí vojny v Pacifiku, v bitke o Midway, stratil admirál Nagumo štyri lietadlové lode a malú časť svojich najskúsenejších pilotov. Za vedenie tejto bitky zožal vlnu kritiky, ale napriek tomu zostal ešte veliteľom zväzu lietadlových lodí v bitke pri východných Šalamúnových ostrovoch a v bitke pri ostrove Santa Cruz.

V novembri 1942 ho prevelili do Japonska, kde velil námornej základni. Až v marci 1944 mu opäť zverili velenie menších námorných síl v oblasti Mariánskych ostrovov. Veliteľstvo týchto síl bolo umiestnené na ostrove Saipan, na ktorom sa 15. júna vylodila americká námorná pechota.

6. júla v bezvýchodiskovej situácii sa prehrávajúci admirál Čúiči Nagumo zastrelil revolverom. Asi nemal po ruke meč….

Pašek, Dušan (38) – slovenský hokejista, reprezentant ČSSR, prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja. Zastrelil sa vo vlastnej kancelárii.

V sobotu 14. marca 1998 mal vtedajší prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja a otec troch detí nabitý program. Okolo jedenástej odišiel z bytu. Hoci ho znepokojená manželka zháňala ešte v ten deň popoludní, našli ho až na druhý deň v Club hoteli Slovan, v jeho kancelárii. Vonkajšie dvere boli riadne pozamykané, dvere na Pašekovej pracovni iba pribuchnuté. Bývalý hokejista sedel nehybne v kresle so zakrvavenou hlavou. Na stole rozlúčkové listy. Dodnes sa zjavujú pochybnosti, či išlo o samovraždu…

Pérez, Alan Gabriel Ludwig García (69) – peruánsky politik. Vo funkcii prezidenta Peru úradoval dvakrát, v rokoch 1985 – 1990 a 2006 – 2011. Od roku 1985 bol predsedom stredoľavej politickej strany Alianza Popular Revolucionaria Americana – Partido Aprista Peruano.

Obvinili ho z brania úplatkov od brazílskej stavebnej firmy Odebrecht. Keď ho v stredu 17. apríla 2019 skoro ráno prišla zatknúť polícia do jeho domu v Lime, strelil si v spálni do hlavy. Okamžite ho previezli do nemocnice, trikrát podstúpil kardiopulmonálnu resuscitáciu, ale márne. Paradoxom je, že korupčné vzťahy s touto brazílskou firmou mali aj ďalší peruánski prezidenti úradujúci po roku 2001 – Alejandro Toledo (vo funkcii 2001 – 2006), Ollanta Humala (vo funkcii 2011 – 2016). Hoci boli obaja za svoj čin stíhaní, ani jeden z nich si život nevzal.

Potocki, Jan Nepomucen (54) – poľský prozaik, historik, archeológ, lingvista, cestovateľ, dobrodruh a dobrodruh aristokratického pôvodu.

Stal sa prvým Poliakom, ktorý sa po boku aeronauta Jeana Pierra-Francoise Blancharda  v balóne vzniesol do nebies ponad Varšavu. Zostavil archeologický atlas Ruska. Vedci si ho na rozdiel od cára Alexandra veľmi necenili a tak sklamaný gróf dal celý náklad jednej svojej knihy nahádzať do rybníka. Potocki napísal vlastné pokračovanie Príbehov tisíc a jednej noci, ktoré vyšlo v Petrohrade v rokoch 1804 bez udania autora. Gróf Potocki patril medzi slobodomurárov.

Posledných desať rokov života trávil na svojom hospodárstve v Podolí. Podľa legendy, v presvedčení, že sa z neho stáva vlkolak, spáchal Potocki samovraždu. Z kovu strieborného veka samovaru si vlastnoručne ulial guľku, ktorú mu posvätil dedinský kňaz. Tou si potom prestrelil hlavu. Skôr než to urobil, vyslovil údajne nasledujúce slová:

„Bože, ak si, zľutuj sa nad mojou dušou, ak nejakú mám.“

Pugo, Boris (54) – minister vnútra ZSSR, účastník puču konzervatívcov v roku 1991, (jeho kolegom – pučistom bol maršal Sovietskeho zväzu Sergej Achromejev, ktorý sa po neúspešnom puči obesil) Boris Pugo zastrelil najprv ženu a potom aj seba, keď si uvedomil, že puč zlyhal. Niektorí ľudia tvrdia, že Pugo aj Achromejev boli zavraždení a čin bol narafičený ako samovražda.