Pavol Fabian

Pozorujúc svojho psa na prechádzke mi napadla úvaha, aký je vlastne rozdiel medzi politikom a psom?
Na prvý pohľad žiaden.

–    Obaja začínajú na písmeno p.

–    Obaja sa tvária, že sú najlepšími priateľmi človeka (je na zvážení čitateľa, kto z nich to myslí úprimnejšie).

–    Obaja hrabú. Pes, keď sa vyser…, hrabe nohami vždy od seba a politik hrabe vždy ku sebe, dokiaľ všetko nedoser…

Sem-tam sa mi stane, zvlášť, keď sa pozabudnem a nestihnem pred odchodom do práce vyvenčiť labradorku Bosú, že som nútený zobrať ju so sebou do práce – veterinárnej ambulancie. Bosá z nej nemá strach. Chodí tam rada a kým neprídu klienti, nechávam ju po nej voľne behať. Keď prídu, zatvorím ju v kancelárii – za dverami s matnou sklenenou výplňou, cez ktorú nič nevidí. Len počuje – hrozivé zvuky ako vrčanie, štekanie, zavýjanie, zvuky zápasu s neprispôsobivým pacientom… Netuší, kto je za dverami, šípi len to, že sa tam deje niečo nepríjemné. Pokojne si môže predstavovať, že vyšetrovaným zvieraťom vo vedľajšej miestnosti je hoci hrôzostrašná gorila.
Obyvatelia Slovenska sú v podobnej situácii – spoza dverí svojich príbytkov počujú, cítia a šípia, že vo vláde, v parlamente, vo Fondoch šarapatí Gorila. Nevidia ju, lebo ju nikto nevyšetril a zatiaľ ani nijako zásadne nevyšetruje.
Preslávený nemecký zoológ Alfred Brehm (1829–1884), autor rozsiahleho diela Život zvierat, o gorilách okrem iného napísal: „Gorila obyčajná (Gorilla gorilla) je stavbou tela ešte bližšia človeku ako šimpanz. Podobá sa mu najmä dlhým zálaktím a širokou dlaňou.“ Tá široká dlaň je signifikantná – presne ako naši politici ochotní s nastavenou dlaňou vyhovieť finančným skupinám.
Brehm rozoznáva gorily nížinné (Gorilla gorilla) a gorily vrchovské (Gorilla beringei). Píše, že vrchovská je pomerne neškodná, ale nížinná napadne aj človeka. Podotýkam, že sídlo vlády, parlamentu, Fondu národného majetku, či Penty je v Bratislave, teda na Podunajskej nížine. O nebezpečnosti tých nížinných písal už Brehm…
Nemecký zoológ opísal jednu scénu zo života vzácnych opíc takto:“…Goriliemu samcovi samica a dvoje mláďat oberali a nosili ovocie. Ak to nerobili dosť rýchle, alebo ak samy priveľa žrali, prísny otec rodiny ich bil po hlavách…“ Myslím si, že aj toto je podarená ponáška na uplynulých 20 rokov v slovenskej politike.
Záverečný citát z Brehmovho Života zvierat síce v prvej vete dáva nádej, ale druhá veľmi optimistická nie je: „…Napriek mohutnej postave a hroznej sile je gorila málo odolná, od strelných rán a rozličných chorôb rýchle zhynie. Nevie ani dobre liezť po stromoch, ani nie je vytrvalým bežcom, no je nebezpečným protivníkom, ktorého nepremôže ani spojená sila viac ľudí.“
Ak by nemala pomôcť ani spojená sila protestujúcich ľudí, som ochotný v záujme odhalenia goríl nasadiť aj vlastného psa (Bosá s tým súhlasí). Niet toho Boha, aby ich nevyňuchala a nepohrýzla do zadku!

Zdroj obrázku: http://www.123rf.com/stock-photo/gorilla.html