Včera som sa stretol s budúcim českým premiérom

13. novembra 2024 20:36, Prečítané 1 779x, Pavol Fabian, Dianie okolo nás

Brniansky Klub svobodné diskuze usporiadal včera besedu s Danielom Sterzikom, ktorý je známejší pod menom Vidlák (slovenský ekvivalent = sedlák).

Sterzik je neuveriteľne činorodý človek. Vyštudovaný technik sa stal farmárom a od roku 2017 aj blogerom. Jeho blogy sú stále populárnejšie. Venuje sa v nich nielen českej politickej scéne, ale aj medzinárodnej politike. Píše veľmi ľahkým a zrozumiteľným štýlom, pritom so znalosťou veci. Je autorom niekoľkých knižiek, okrem toho založil Institut českého venkova. V uplynulom roku bol spoluorganizátorom veľkých demonštrácií poľnohospodárov v Prahe a iniciátorom projektu Nekrm hydru (myslí sa tým kŕmenie neobjektívnej verejnoprávnej Českej televízie koncesionárskymi poplatkami). Po posledných eurovoľbách sa stal asistentom europoslanca JUDr. Ondřeja Dostála, Ph.D., LL.M., ktorý kandidoval za hnutie Stačilo! Kateřiny Konečnej. Vďaka svojim pobytom v Bruseli prináša veľmi svieže a netradičné informácie o (ne)fungovaní tohto európskeho byrokratického molocha. Daniel Sterzik s hnutím Stačilo! spája aj svoje ďalšie aktivity. Je skvelým (a nezištným) organizátorom „hnutia odporu“. O jeho všestrannej činorodosti svedčí aj jeho päť detí, čuduj sa svete – s jednou manželkou.

Včerajšie stretnutie Klubu svobodné diskuze sa konalo v zadnej miestnosti brnianskej reštaurácie U Emila. Miestnosť bola natrieskaná do posledného miestečka (cca 100 ľudí). Vzduch nedýchateľný. Ľudia nielen sedeli, ale aj stáli všade, kde sa len dalo stáť – okolo stien a to napriek tomu, že oficiálna časť stretnutia trvala nezvyklo dlho – takmer tri hodiny a potom sa neformálne pokračovalo ďalej. Natrieskané bolo tak, že doslova, kto ďalší chcel vojsť dnu, už nemohol ani otvoriť dvere. No a vonku stál ešte dvoj až trojnásobok ďalších záujemcov (priložené fotografie o tom nesvedčia – sú urobené ešte pred začiatkom podujatia).

Cítil som sa ako v rokoch 1987 – 1989, keď som sa zúčastňoval, ako člen Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK), schôdzí základnej organizácie č. 6 a č. 16, spočiatku v malom domčeku na tmavom dvore na Markušovej ulici a neskôr v Osvetovej besede na Západnom rade v Horskom parku. Tam bola presne taká istá atmosféra – kombinácia akejsi nie nelegálnej, ale spoločensky a politicky netolerovanej činnosti a zároveň oduševnenia, nadšenia a viery, že to, čo robíme, je potrebné pre to, aby sa konečne niečo zmenilo. Dalo by sa povedať, že včera išlo o takmer rovnakú disidentskú atmosféru, presne takú, akú pociťovali ochranári v rokoch 1987 – 1989. Nie nadarmo sa vraví, že dejiny sa opakujú… Mali by sme si to uvedomiť práve v týchto dňoch, keď sa opäť blíži výročie Novembra…

Jediný rozdiel medzi stretnutiami na Markušovej ulici a stretnutím U Emila spočíval v tom, že v rokoch 1987 – 1989 na stretnutiach boli dve tretiny mladých a tretina starších. Dnes bol ten pomer opačný. Je to zvláštne, pretože v každej normálnej spoločnosti je predstaviteľkou a pretláčateľkou pokroku, revolučnosti a nádeje mladšia generácia tak, ako to bolo v rokoch 1987 – 1989. Od novembra 1989 sú však mladí ľudia vyše tridsať rokov už od základnej školy systematicky spracovávaní rôznymi zo zahraničia platenými mimovládkami, školským systémom, ktorý sa mimovládkam podvoľuje a v neposlednom rade aj všadeprítomnou hollywoodskou, často bezduchou produkciou nesúcou vo väčšine prípadov svoje podprahové podnety zamerané tým správnym, politicky korektným smerom. Niet sa teda prečo čudovať, ak sa medzi mladými rozmáha nekritický neoliberalizmus, progresivizmus, slniečkarstvo. Nič ich to totiž nestojí – stačí len pasívne prijímať. Skutočné pochopenie problematiky si vyžaduje aspoň minimálne štúdium nezávislých zdrojov, teda aj časovú obetu pre vec a je pochopiteľné, že toto nie je medzi mladými populárne (pri všetkej tej zábave, ktorou sú v duchu hesla chlieb a hry zahrňovaní).

Ostáva len dúfať, že po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta tento progresivistický tlak mimovládok a takmer všade rozlezených progresivistických úderiek (najmä v médiách) predsa len trochu ustane.

Rada čítam Sterzikove každodenné články, ktoré publikuje na svojej webovej aj facebookovej stránke:

https://www.vidlakovykydy.net/index.php/

https://www.facebook.com/profile.php?id=100083752573959

https://web.litterate.cz/venkov-sobe/

https://www.institutceskehovenkova.cz/

Obdivujem ho, pretože vyprodukovať každý deň podnetný článok, ktorý má hlavu a pätu a rozhodne nie je krátky, to si vyžaduje veľké nasadenie. Trošku som bol zvedavý, ako bude pôsobiť pri osobnom kontakte. Ale ukázalo sa, že Sterzik texty svojich článkov nekompiluje z iných zdrojov. On „ide“ zjavne zo svojej hlavy a zo svojich poznatkov. Je to očividne veľmi rozhľadený človek a ako sa ukázalo je aj rétoricky veľmi zdatný, disponujúci charizmou takou potrebnou pre politickú dráhu.

Domnievam sa, že v nadchádzajúcich českých parlamentných voľbách (október 2025) sa hnutie Stačilo! Kateřiny Konečnej, ktoré Sterzik podporuje a za ktoré predpokladám bude aj kandidovať, dostane do českého parlamentu, zatiaľ ešte nie ako víťaz. Víťazstvo príde až v ďalších parlamentných voľbách (2029), keď sa politika tohto hnutia a jeho praktické kroky v parlamente dostanú do širokého povedomia českých občanov. Neprekvapí ma, ak v roku 2029 hnutie získa ústavnú väčšinu (i keď v ČR je to vďaka dvojkomorovému systému zložitejšie) a bude zostavovať vládu. A práve Daniel Sterzik bude ideálnym premiérom českej vlády, pretože zatiaľ práve on pôsobí ako zjednotiteľ českej opozičnej scény. Nevidím nikoho iného, kto by premiérom mohol byť. Andrej Babiš je v očiach mnohých Čechov len trochu ľúbivejším variantom Petra Fialu. Babiš nadbieha voličom tým, že hovorí to, čo chcú ľudia počuť, ale často potom koná inak. A Kalousek sa ešte len rozhoduje, či do toho pôjde. Aj v Česku sa čím ďalej väčšiemu počtu ľudí začínajú otvárať oči a uvedomujú si, že NATO je zločinecká organizácia a Európska únia je ďalší omyl, ktorý sa len ťažko bude dať zreformovať.

Dnes už nie je čas na kompromisy. Ak chceme niečo zmeniť, musíme voliť ľudí, ktorí prinesú ozajstnú zmenu. A tou Andrej Babiš určite nebude.

Daniel Sterzik a hnutie Stačilo! spolupracuje so spolkom Svatopluk bývalého českého veľvyslanca vo Francúzsku, diplomata Petra Druláka aj s populárnym blogerom, oceneným niekoľko rokov po sebe ako Najlepší bloger iDnes.cz a autorom pätnástich kníh Ladislavom Větvičkom.

https://svatoplukzs.cz/

O tom, ako „funguje“ demokracia v Česku, ale nielen v Česku, ale v celej EÚ svedčí aj to, že Petr Drulák pre svoje názory a postoje dostal výpoveď z Ústavu medzinárodních vztahů. Větvičkovi, ako dlhodobo najúspešnejšiemu blogerovi iDnes.cz (publikoval tu 15 rokov), redakcia zo dňa na deň zrušila jeho blog a stovky článkov vymazala. Hovorí sa tomu cenzúra. Dnes Větvička bojuje o to, aby jeho čitatelia prešli spolu s ním na novú, výrazne menej propagovanú platformu, kde publikuje svoje články dnes:

https://www.ladikvetvicka.cz/

https://www.facebook.com/p/V%C4%9Bti%C4%8Dky-Ladika-V%C4%9Btvi%C4%8Dky-100063598635584/?locale=cs_CZ&_rdr

Nemožno sa čudovať, že ľudia cítiaci, kde je pravda sa tak stále viac odkláňajú od manipulujúcich médií hlavného prúdu a sledujú alternatívne zdroje.

To, čo sa včera dialo v brnianskej krčme U Emila, tomu sa za komunistov hovorilo ostrovčeky pozitívnej deviácie. Opäť tu teda máme ostrovčeky pozitívnej deviácie. Opäť tu máme ľudí, ktorí by sa dali označovať ako disidenti. A opäť je doba tehotná tým, aby došlo k radikálnej zmene, k revolúcii, ku ktorej aj naozaj dôjde, ak ľudia skutočne túžia po mieri.

Nedá mi, v tejto súvislosti, aby som nespomenul aj minulotýždňový knižný veľtrh Bibliotéka. To, že z roka na rok má knižný veľtrh slabšiu úroveň je všeobecne známe. Na tom tohtoročnom sa napríklad nezúčastnilo najväčšie slovenské vydavateľstvo Ikar, ale ani rad ďalších. Vraj na protest proti tomu, že veľtrh poskytol priestor vydavateľstvu Torden. A keď sa už nepodarilo toto vydavateľstvo vylúčiť z účasti, tak ho aspoň vykázali z hlavnej haly do vedľajšej, kde ako jediné z knižných vydavateľstiev bolo obklopené predavačmi šperkov (druhá súbežná akcia bratislavskej Incheby).

Faktom však je, že zo všetkých pódií určených na besedy s autormi kníh najväčší počet návštevníkov malo práve vydavateľstvo Torden. Zúčastnil som sa tu besedy s Petrom Tóthom, ktorý pripravuje knihu o Danielovi Lipšicovi. Samozrejme, progresivistická Bratislava by nebola Bratislavou, aby debatu nenarušili dvaja provokatéri z tábora tzv. slušnoľudí… takí dvaja malí agresívni cintulíkovia. Peter Tóth však situáciu s gráciou zvládol a veľmi inteligentne a zároveň slušne cintulíkovcov morálne znemožnil a poslal preč.

Aj tu, v stánku vydavateľstva Torden, mohol mať človek pocit, že je vylučovaný z ostatného diania a zároveň, že ide o ostrovček pozitívnej deviácie. I keď uznávam, že vydavateľstvo Torden okrem pôvodnej slovenskej literatúry, ktorú by nevydali iné slovenské vydavateľstvá, vydáva aj propagandistické a politicky nekorektné knižky najmä (ale nielen) ruského pôvodu. Ale tak to predsa v demokracii má byť! Človek má mať možnosť vybrať si zo všetkých názorov a utvoriť si ten svoj a nie, aby nám naši súčasní mocipáni hneď na začiatku rusko-ukrajinského konfliktu odstavili všetky ruské televízie a iné ruské zdroje informácií. Tomu sa hovorí cenzúra! To nemá s demokraciou nič spoločné.

https://torden.sk/

Doba je tehotná zmenou a doba Daniela Sterzika ešte len príde! Veď aj prvá ponovembrová vláda na Slovensku bola zostavená takmer zo samých ochranárov zo základnej organizácie SZOPK č.6. – z toho ostrovčeka pozitívnej deviácie.