Pavol Fabian

Stalo sa už „dobrým“ zvykom, že naši novinári tzv. hlavného prúdu, čiže mainstreamoví dennodenne prinášajú negatívne správy o činoch vlády premiéra Roberta Fica. Netvrdím, že Fico robí všetko dobre. Žiadna vláda nerobí všetko dobre. Každá vláda sa dá kritizovať, ale títo, tzv. žurnalisti, dennodenne programovo kydajú na vládu aj kvôli hocijakým malichernostiam a nepodstatnostiam, ktoré účelovo vyhrabú aj spod zeme. A ak sa im nič nepodarí vyhrabať, tak si pokojne aj vymyslia, teda klamú. Už je to za tie roky únavné…

Ak teda slovenská žurnalistika funguje takto, tak v takom prípade cítim potrebu napísať aj čosi opačné, pretože čuduj sa svete, sú veci, ktoré Ficová vláda robí dobre. A samozrejme sa o nich nepíše. O jednej chcem napísať.

V týchto dňoch Štátna veterinárna a potravinová správa aj vláda SR postupne uvoľňujú protislintačkové opatrenia.

Prvý prípad slintačky sa vyskytol 21. marca tohto roku v  Medveďove. Posledný 4. apríla v Jurovej. Odvtedy uplynulo dosť času, aby sme sa mohli nádejať, že slintačku a krívačku už máme za sebou. Ak to porovnám s ostatnými epidémiami slintačky na našom území či inde, tak sa dá povedať, že vláda spolu so slovenskými veterinármi situáciu zvládla vynikajúco! Vyriešila tento problém v priebehu jedného mesiaca!

Ostatné veľké epidémie na našom území alebo v Európe, porovnateľné z hľadiska toho, že vtedy aj teraz hospodárske zvieratá na území neboli zavakcinované, trvali v lepšom prípade rok, v horšom dva roky. Vírus sa postupne motal po území, prevaľoval sa z okresu do okresu a zvieratá padali v státisícoch.

Len pre porovnanie – v roku 1952 v rámci celej ČSR slintačka postihla vyše 5 900 obcí a podarilo sa ju zlikvidovať až v nasledujúcom roku. Priame a nepriame škody boli obrovské.

Pri výskyte SLAK-u v roku 1972-1973 sa nákaza vyskytla celkove v 173 ohniskách. Vďaka mimoriadnym opatreniam sa nákazu podarilo lokalizovať a v priebehu prvých piatich mesiacov jednotlivé ohniská postupne zlikvidovať. Najciteľnejšie straty boli vo veľkochovoch ošípaných, kde uhynulo 100 tisíc prasiat.

V roku 2001 došlo k rozsiahlej epidémii slintačky a krívačky vo Veľkej Británii, ktorá zasiahla viac ako 2 000 chovov dobytka. Bolo utratených približne 5,8 milióna zvierat, čo spôsobilo straty vo výške 13 miliárd amerických dolárov.

Takže porovnajme: Na Slovensku SLAK vyriešený za mesiac, dokopy 6 ohnísk, utratených zvierat odhadom do 15 000.

Niekto môže namietnuť, že sa nedá porovnávať vtedajšia doba s tou dnešnou, pretože vtedy sa vnímavé zviera chovalo takmer v každom dvore a nákaza poľahky preskakovala cez plot z domu do domu. Dnes, žiaľ, súkromne chová už len minimum ľudí.

To je síce pravda, ale na druhej strane si treba porovnať aj mobilitu ľudí vtedy a dnes. V roku 1972 (posledná veľká epidémia na Slovensku) pripadalo na 100 000 obyvateľov  okolo 1000 automobilov, dnes je to 46 296 áut na 100 000 obyvateľov. Každý týždeň sa presúva stotisíc prevažne východniarov len do Bratislavy a ďalší na západné Slovensko a cez víkend zas späť. Ohromne sa rozmohla cyklodoprava, zdieľané kolobežky, bajky či skútre, ľudia vďaka nízkonákladovým aerolinkám lietajú po Európe hore dole… celkovo je mobilita obyvateľstva omnoho väčšia ako pred 50 rokmi a táto okolnosť podľa mňa čiastočne kompenzuje rizikový faktor, ktorý som spomínal ako prvý.

Z môjho pohľadu teda Slovensko (vláda a veterinári) zvládli SLAK priam excelentne (napriek NEVYHNUTNÉMU utrácaniu zvierat) a všetci opozičníci, čo prskali, nenávistne štvali a spochybňovali každé opatrenie (Čaučík z KDH, Hlina zo SAS, Šimečka a Štefunko z PS, dokonca aj koaličný Huliak z Národnej koalície) by sa mali JUDr. Robertovi Ficovi, Ing. Richardovi Takáčovi a MVDr. Martinovi Chudému, riaditeľovi ŠVPS verejne ospravedlniť.

A najviac by sa mala ospravedlniť až hystericky vystupujúca poslankyňa Holečková z KDH, SAS-ky alebo v ktorom trucpodniku sa momentálne tá osoba nachádza, pretože keby sa mali konať výberové konania na miesto zakopania zvierat podľa želania a predstáv tejto v problematike nezorientovanej poslankyne, tak by infekčné kadávery dodnes ležali niekde na kope, vírus z nej by sa šíril po Slovensku širinu-marinu a kravu by deti mohli vidieť len vypchatú v Prírodovednej expozícii Slovenského národného múzea.

zdroj foto: autor textu