Východiskom pre túto zimnú túru je obec Pichl – Preunegg nachádzajúca sa v dachsteinskom regióne, 9 kilometrov západne od Schladmingu.
Tí najväčší dríči môžu auto nechať už v obci Pichl (cca 800 m.n.m.) a vyšliapať si to poctivo celé. Vzhľadom na to, že hovoríme o zimnej túre a prevýšenie po vrchol Rippeteggu je cca 1350 metrov, lepším rozhodnutím asi bude vyviezť sa autom až na koniec udržiavanej cesty do výšky cca 1370 metrov. Cesta vedie síce aj ďalej, ale v zime nie je udržiavaná a v lete sa na nej vyberá mýto.
Najpohodlnejší sa môžu autom vyviezť k údolnej stanici lanovky Preunegg Jet a vyviezť sa ňou. Lanovka vás vyvezie do výšky cca 1740 m.n.m. k celoročne otvoreným chatám Reiteralmhütte a Gasselhöhehütte.
Odtiaľ už naozaj treba šliapať po svojich.
Vzhľadom na to, že doma už po snehu nebolo ani chýru ani slychu, mal som pôvodne v úmysle vyhľadať via ferratu Franzi Klettersteig Reiteralm (C/D) a zistiť v akom je stave. Či prichádzajúca jar už odhalila spod snehu jednotlivé istenia a či by sa nedala preliezť.
Výška snehovej prikrývky priamo na mieste ma rýchlo vyviedla z omylu. Tu o prichádzajúcej jari ešte ani nechyrovali. Pravdou však je aj to, že vzhľadom na mizerné turistické značenie som cestu ku klettersteigu ani nenašiel a tak som sa rozhodol, že sa pokúsim absolvovať okruh spočívajúci v návšteve troch miestnych vrcholov: Gasselhöhe 2001 m.n.m., Rippetegg 2126 m.n.m. a Shober 2133 m.n.m.
Ani pri tejto verzii túry mi miestne turistické značenie nebolo nápomocné. Vlastne, po prvých dvoch, troch rot-weis-rot značkách som už nijaké ďalšie nenašiel! Musel som ísť intuitívne.
Od miesta kde som zaparkoval, som asi 500 metrov pokračoval ďalej po neudržiavanej Reiteralmstrasse a potom som nastúpil do pomerne strmého výseku lesa vedeného paralelne popri zjazdovke. Snehu bolo neúrekom a tak som vytiahol snežnice. Už po pár krokoch v snežniciach nemenovanej trojpísmenovej značky, som zistil, že keď raz plastové popruhy začnú vplyvom absolvovaných mrazov i vplyvom únavy materiálu praskať, treba ich vymeniť všetky a nie len tie, ktoré praskli. Po poslednej túre som sa zachoval ako typický „šetřílek“ a podľa toho som aj dopadol. Všetky nevymenené popruhy sa mi postupne roztrhli.
Nepoužiteľné snežnice som mohol zbaliť a ďalej pokračovať v topánkach. Našťastie, strmý výsek lesa sa nachádzal väčšinou v tieni a sneh bol ešte zmrznutý, takže nakoniec som si obul mačky a vydupal to až k hornej stanici lanovky Preunegg Jet v nich.
Od nej som pokračoval mierne doprava popri chate Gasselhöhehütte a potom stúpal popri zjazdovke až k hornej stanici Gasselhöhebahn II., ktorá sa nachádza už na vrcholovom hrebeni.
Od nej južným smerom (alebo doľava) som pokračoval po hrebeni vyratrakovanom až k tabuli označujúcej lanové nebezpečenstvo. Svah k vrcholu Gasselhöhe je pozvoľný a má hôľnatý charakter. Na vrchole vás privíta kríž a najmä sympatická lavička z masívneho dreva. Stretol som tam troch rakúskych skialpinistov. Chcel som od nich zistiť, či idú z Rippeteggu, a aké sú na hrebeni podmienky, keďže som bol bez snežníc, ale mali inú trasu. Napriek tomu mi jeden z nich tvrdil, že o hodinku som na Rippeteggu.
To by možno mohla byť aj pravda, ak by som mal snežnice funkčné. Čím ďalej som pokračoval po hrebeni bez nich, tým bol sneh hlbší a ja som sa stále viac prebáral miestami až po pás do snehu. Hrebeňom viedla stará bežkárska stopa, ktorá bola trocha pevnejšia, ale nemal som chuť kvôli svojmu pohodliu ju ničiť. Takže som sa plahočil popri nej, dôslednej sa vyhýbajúc ozrutným prevejom na východnej strane hrebeňa.
Lenže chôdza v snehu, pri ktorej sa každý piaty krok namáhavo vyhrabávate po pás zapadnutý do snehu vás časom omrzí. Navyše aj čas pokročil a k autu som sa chcel vrátiť za svetla. Približne v polovici hrebeňa medzi Gasselhöhe a Rippeteggom som to otočil.
Počas návratu autom do 25 km vzdialeného Flachau, kde sme boli ubytovaní, som sa zastavil v športovom obchode v pri údolnej stanici reiteralmskej lanovky s úmyslom kúpiť si náhradné popruhy k snežniciam. Lenže nemali. Vraj mi ich objednajú, ale netušia, kedy im ich dodajú. Rovnako som pochodil v ďalších dvoch obchodoch, ktoré som mal po ceste.
Na druhý deň som sa do Pichl-Preuneggu vrátil. Cestou som si reiteralmskom obchode požičal snežnice. Autom som sa tentoraz vyviezol k údolnej stanici Preunegg Jet, kde o pol deviatej ráno okrem môjho boli zaparkované len tri ďalšie autá a vyviezol som sa lanovkou.
Po svojich vlastných stopách som sa vydal na reprízu včerajšej nedokončenej túry. Vo fungujúcich snežniciach to bolo celkom iné labúžo. Na hrebeni nebolo ani nohy, obloha plechová a z hrebeňa nádherné výhľady na Dachsteinské trojčelie (Torstein, Mitterspitz, Hoher Dachstein).
O tri hodiny som stál na vrchole Rippeteggu. Pokračovať ďalej smerom na Shober som sa však už neodvážil. Ak by som chcem dokončiť okruh, musel by som na zostup použiť niektorý z vysnežených strmých žľabov, ktoré nevyzerali práve najbezpečnejšie a zostúpiť k hornej stanici lanovky Preunegg Jet v rekordne krátkom čase za pomoci lavíny sa mi nechcelo. Takže som sa vrátil po svojich vlastných stopách. Napriek tomu to bola nádherná túrka.
Základné info:
Príjazdové miesto: Pichl-Preunegg 799 m.n.
Východiskové body: Eiskarhutte cca 1700 m, Reiteralm 1741 m, horná stanica lanovky Preunegg Jet alebo Gasselhöhebahn II
Cena lanovky Preunegg Jet: 13 eur (ide o spiatočný lístok pre chodca, nie lyžiara! Nesmiete mať so sebou lyžiarsky výstroj!)
Čas: Od vrcholovej stanice lanovky po Rippetegg podľa podmienok a výstroja 2-3 hodiny
Náročnosť: ľahká, istá chôdza sa vyžaduje len v záverečnom úseku krátko pod vrcholom Rippeteggu, pozor na snehové preveje!
Pekná túrka. Škoda že sa nedajú ...
Celá debata | RSS tejto debaty