Gabčíkovské referendum povedalo viac

Slovenských ľavicových intelektuálov pobúril výsledok gabčíkovského referenda. Lenže 97% je taký jednoznačný výsledok, aký neviem či sa vyskytol v nejakom inom referende odkedy bol tento demokratický inštitút na Slovensku zavedený. V jednoznačnom výsledku necítim len odmietnutie utečeneckého tábora vo svojom katastri (čiže išlo o referendum, ktoré sa netýkalo ľudských práv), ale aj vyjadrenie širšej obavy z úplne mylného prístupu Európy k tomuto problému.

Iste, biednym treba pomáhať, ale ako sa v praxi zisťuje, kto je naozaj postihnutý vojnou? Dohovor o postavení utečencov sa vzťahuje na každú osobu, ktorá má odôvodnený strach z prenasledovania z dôvodov rasových, náboženských, národnostných… atď. Rovnako definuje pojmy ako „odôvodnený strach“ a „perzekúcia“. Lenže to sú do značnej miery vágne pojmy. Po roku 1968 aj od nás odišla vlna utečencov, ktorí o sebe vyhlasovali, že majú odôvodnený strach z prenasledovania z dôvodov rasových, náboženských, národnostných… atď. Ja tvrdím (a pokojne ma ukameňujte), že drvivá väčšina odišla z dôvodov ekonomických. Okupácia Československa bola totiž v porovnaní s tým, čo USA a ich západní spojenci stvárajú dnes vo svete – okupácia ako v bavlnke! (Zo 108 obetí vyše 20-ročnej sovietskej okupácie ČSSR 90% predstavovalo bežné obete dopravných nehôd s ruskými vojenskými autami!)

Ako sa teda dnes dá rozlíšiť, kto utiekol z Líbye, Iraku, Sýrie z ekonomických dôvodov a kto preto, že mu naozaj zbúrali strechu nad hlavou a prenasledujú ho? A ako sa v tom množstve utečencov rozoznať, kto prichádza s cieľom násilne so zbraňou v ruke šíriť islam po Európe? Veď i Dohovor o postavení utečencov hovorí, že „štatút utečenca nedostane ten, ktorého prítomnosť ohrozuje bezpečnosť štátu, v ktorom sa nachádza“. Nie je definované, akú bezpečnosť má na mysli. Vojensko-politickú? Či aj ekonomickú? Veď už v roku 1994 Strážnická a Šebesta v publikácii Človek a jeho práva v súvislosti s utečeneckou vlnou z NATO-m bombardovanej Juhoslávie napísali:

„Európske štáty, ktoré musia riešiť vlastné ekonomické problémy, vidia, že liberálno-demokratické zákonodarstvo sa musí prispôsobiť novej medzinárodnej situácii sprísnením kritérií na prijímanie utečencov a politických exulantov. Politici týchto štátov si uvedomujú, že ak sa nepodarí v blízkej budúcnosti nájsť politické a medzinárodnoprávne riešenie konfliktu v Juhoslávii (Iraku, Líbyi, Sýrii – dodal pf), vlna utečencov smerujúcich k nim zosilnie a môže viesť k vážnym politickým a sociálnym otrasom vo vnútri demokratických krajín Európy.“ Od roku 1994 sa Európa zjavne nepoučila, ba práve naopak…

Azda nikto nepochybuje, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré „musia riešiť vlastné ekonomické problémy“. Všetko cenné, čo za minulého režimu vybudovali naši rodičia sme za babku popredali tým, ktorí vytvárajú vojnové konflikty v Iraku, Líbyi, Sýrii… po celom svete. Naši rodičia musia žiť(?) z úbohých 200 eurových dôchodkov, ale my máme riešiť utečenecký problém a ešte k tomu takým rozšafným štýlom – vitajte bez ohľadu na to, či ste ekonomický alebo vojnový utečenec? Nie, nech si tie problémy riešia v prvom rade tí, ktorí počas dlhých rokov kolonizácie ťažili z postihnutých území a ktorí vytvorili z týchto krajín územia nepokoja! Slovensko nikdy nikoho nekolonizovalo, nevyužívalo, nerabovalo, na nikoho vojensky nezaútočilo.

Gabčíkovskí účastníci referenda s omnoho väčšou predvídavosťou ako naši politici a najmä naši ľavicoví intelektuáli vidia v prílišnej ústretovosti voči utečencom nebezpečenstvo podania prsta, po ktorom bude nasledovať celá ruka v podobe napr. vzniku etnických štvrtí v našich mestách, kam nebude radno „neetnickému“ Slovákovi z bezpečnostných dôvodov vstúpiť.

Lenže ono sa ľahšie bojuje (a je to aj osobne menej rizikové) za práva utečencov, ako proti neprávu tých, ktorí utečenecké vlny spôsobujú.

Obávam sa, že ak nedôjde k prehodnoteniu týchto postojov, tak ani nové nádejné politické projekty ľavicových intelektuálov nemajú šancu na úspech.

 

Cestovná správa o krátkom pobyte v trojhraničí SK-HU-UA – 4. časť

15.08.2025

Na spiatočnú cestu z Užhorodu do Bielu som sa rozhodol využiť kratšiu trasu s lanovými mostom. Cyklochodník viedol krásnou prírodou CHKO Latorica. Prekvapilo ma, že cca päťdesiat metrov od lanového mosta sa nachádza ďalší „most“ – tzv. produktovod, preklenujúci rieku pravdepodobne plynovým potrubím. Aj po ňom by sa dalo s bicyklom prejsť (s malými ťažkosťami). [...]

Cestovná správa o krátkom pobyte v trojhraničí SK-HU-UA – 3. časť

14.08.2025

Na svoju vyše stokilometrovú cyklocestu do Užhorodu a späť som vyrazil z obce Biel smerom do susednej obce Bačka. Navigácia aplikácie mapy.cz ma zaviedla hneď na začiatku do objektu na prekládku železnej rudy a ďalej som sa odtiaľ nevedel vymotať. Mapy.cz ma stále posielali odbočiť niekam na nejestvujúcu cestu. Až po niekoľkominútovom motaní sa sem a tam som zbadal [...]

Cestovná správa o krátkom pobyte v trojhraničí SK-HU-UA – 2. časť

13.08.2025

Za svoje útočisko som si na tri dni nezvolil Čiernu nad Tisou, ale vedľajšiu dedinu Biel (po maďarsky Bély). Ubytovanie som si vybral na bookingu – veľa iných ponúk v tejto lokalite nebolo. Názov ubytovania znie: Rybník Biel Bélyi Horgásztó. Bola to dobrá voľba! Nechcem tu teraz robiť reklamu a asi by som ani nemal. Svoje podrobné hodnotenie som poslal bookingu. Faktom však [...]

srbsko

V Srbsku zapálili kanceláriu Vučičovej strany. Násilnosti na protestoch podľa neho ohrozujú demokraciu

17.08.2025 14:55

Protesty proti vláde prezidenta Vučiča už štvrtý deň po sebe sprevádzalo násilie.

Melania Trumpová

Zverejnili „list mieru“, ktorý prvá dáma USA adresovala Putinovi

17.08.2025 13:45

Priamo však nespomína utrpenie detí na Ukrajine a v Rusku.

Gröhling, Raši

Gröhling: Po záchrankovom tendri ostali pochybnosti, bol to „kšeft desaťročia". Podľa Rašiho v celej veci nie sú víťazi ani porazení

17.08.2025 12:32

Politici debatovali v diskusnej relácii V politike spravodajskej televízie ta3.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 685
Celková čítanosť: 2533433x
Priemerná čítanosť článkov: 3698x

Autor blogu

Kategórie

Archív