Príjemná nenáročná túrka pre Záhorákov, prípadne Bratislavčanov. Východiskovým bodom je dedina Plavecký Mikuláš vzdialená od hlavného mesta cca 60 km.
Auto možno zaparkovať na novoupravenom námestí sv. Floriána, prípadne o kúsok vyššie a výhodnejšie – rovno pred krčmou.
Námestie sv. Floriána
Z námestia sa vyráža so zadnou časťou kostola za chrbtom po žltej značke doľava. Chodník vás po chvíli vyvedie z dediny a ocitnete sa v prevažne bukovom lese, v čase mojej návštevy dosť poznačenom ťažbou dreva. Krátke, ale pomerne strmé stúpanie vás po cca 20 minútach vyvedie na hrebeň, na ktorom vás prekvapí pekná lúčka s kvetinami a osamelými borovicami.
Žltá značka pokračuje doľava, po pár metroch prídete k skalným bralám nazývaným Kršlenica, nachádzate sa vo výške 518 metrov nad morom.
Pohľad z Kršlenice na Plavecký Mikuláš
Pod nami Plavecký Mikuláš
V diaľke Plavecký hrad
Odtiaľ sa treba vrátiť späť na miesto, kde ste vyšli z hory a pokračujete rovno cez lúku do ďalšieho lesa. Ešte stále sa držíte žltej značky. Po chvíli rezkej turistickej chôdze sa začnete znepokojene obzerať, či sa k vám nepripojil nejaký zemitý miestny drevorubač, ktorý pred odchodom do lesa zjedol chlieb s masťou a dvomi hlavami cesnaku. Váš nos totiž atakuje intenzívny cesnakový zápach. Či vôňa? Záleží na osobnom vzťahu k cesnaku. Keď sa rozhliadnete okolo seba zistíte, že kam až oko dovidí rastie medvedí cesnak – hotová plantáž.
Žltá značka pokračuje príjemne a nenáročne po vrstevnici až k miestu, kde sa stretáva s červenou – Štefánikovou magistrálou. Ak pokračujete ďalej po žltej (čo odporúčam) je to síce do kopca, ale dá sa to prežiť. Po dvadsiatich minútach vychádzkového tempa sa dostanete na vrchol hrebeňa Čiernej skaly do výšky 662 m. n. m. Odtiaľto je k dispozícii nádherný výhľad na opačnú stranu Karpát, na husté lesy smerom na Lošonec a Boleráz. Po žltej by sa dalo pokračovať až do Smoleníc, ale pretože sme auto nechali v Plaveckom Mikuláši, je zrejmé, že toto nebude naša voľba ďalšieho pokračovania túry.
Čierna skala
Po žltej sa vraciame späť ku križovatke s červenou a po nej pokračujeme doľava – to znamená juhozápadným smerom. Červená značka sa vnára do hustej hory tvorenej vysokými a iste aj veľa pamätajúcimi bukmi. Keď sa červená značka stretne so zelenou, odbočíme na chvíľu k studničke s pitnou vodou pri Mon Repose a občerstvíme sa. Zarasteným chodníkom zamierime k budove bývalej horárne patriacej kedysi Palffyovcom a dnes štátnym lesom – podľa toho aj vyzerá. Obídeme ju a ľutujeme, že nenašla svoje turistické využitie a najmä peniaze na údržbu a pokračujeme po zelenej značke smerujúcej dolu Mokrou dolinou späť do Plaveckého Mikuláša.
Mon Repos
Mon Repos
Po pár minútach chôdze nás smerovník upozorní, že naľavo od cesty sa nachádza voľne prístupná jaskyňa Deravá skala. Treba však k nej ísť do kopca. Ak aj nemáte kondíciu ako Peter Sagan a ste už z túrky unavení, ubezpečujem vás, že sa oplatí pozbierať posledné sily a tých pár metrov (cca 3 minúty) vyšliapať navrch. Deravá skala vás očarí svojou mohutnosťou a krásou.
Deravá skala
Na opačnej strane chodníka sa nachádza jaskyňa Tmavá skala, ale tá je verejnosti neprístupná.
Keď sa z jaskyne vrátite na chodník, čaká vás Mokrou dolinou už len príjemný zostup do dediny. Táto časť Plaveckého Mikuláša je veľmi malebná, väčšina domov síce pravdepodobne patrí už chalupárom, ale tí si zachovali rozum a teda aj doterajší ráz lokality.
V krčme pri kostole vám načapujú pivo (chvíľu to síce trvá, ale je chutné). Šoférom ponúknu Coffeu, čo je celkom chutný klon Kofoly. Domáci sú zhovorčiví, odpovedia na všetko, čo vás zaujíma, ba aj na to, čo nie.
Celá túrka vám pri odpočinkovom tempe chôdze zaberie cca 3 hodinky. Je to príjemný výletík, odporúčam.
Artefakt z jednej z plaveckomikulášskych záhrad
Celá debata | RSS tejto debaty