Pavol Fabian

Najsť Austriacamp v Mondsee nebolo celkom jednoduché. Adresu uverejnenú na kempingovom webe (Achort 60) nikto nepoznal –  dokonca ani navigácia. A to sme ešte nemali istotu, či nás tam príjmu, pretože podľa informácii z webu, kemp končil sezónu 31.októbra a to bol presne deň, v ktorý sme ho hľadali. A potrebovali sme prespať aj ďalšiu noc…

Šéfka kempingu, nachádzajúceho sa mimo obce Mondsee (na opačnej strane jazera, smerom na St. Lorenz) však bola ústretová a prespať nás nechala, aj keď všetko svedčilo o tom, že kemping svoju tohtoročnú prevádzku naozaj končí. (Ceny v kempe: stan 7,30 eur, osoba 6,30 eur, auto 3,9 eur, auto nám nezarátala.)

Na druhý deň po príchode sme vyrazili autom smerom na Strobl, kde sme mali v pláne prejsť feratu Postalmklamm klettersteig s efkovým variantom. K ferate vedie z obce Strobl cesta, na ktorej sa vyberá mýtne, ale pri mýtnom domčeku nám vietor z plachát zobrala tabuľa s kriedovým nápisom: Ferata je dnes z technických príčin zatvorená! Pani vyberajúca mýto nám nepríjemnú správu potvrdila s povzbudením, že zajtra bude už opäť priechodná.

To bola síce dobrá správa, ale predpoveď počasia na zajtra nedávala veľa nádejí, že by sme tento steig vedený v úzkej kaňonovitej a už aj tak dosť vlhkej tiesňave, mohli za dažďa bezpečne a príjemne prejsť.

Ako náhradný program sme zvolili Drachenwand klettersteig. Znamenalo to vrátiť sa späť do St. Lorenzu a zaparkovať pred miestnou krčmou. Lenže na oficiálnom parkovisku pred krčmou s príznačným názvom Drachenwand (Dračia stena) bolo plno a návštevníkov veľa. Na včerajšej ferate Grosser Donnerkogel steig  (viď. TU) sme za celý deň stretli len dvoch Holanďanov (bol pracovný deň), ale dnes to tu vyzerá ako pri obliehaní Viedne Turkami v roku 1683. Parkovalo sa kdekade na poli a miestny aktivista vyberal dobrovoľné vstupné vo výške 2 eurá. (Ono ani tak nešlo o vstupné, ako o príspevok na údržbu feraty). Návštevníci hojne prispievali (aj my), ale doklad žiaden nedostali a tak mi vŕta v hlave, v ktorej krčme ten aktivista s červeným nosom sumu určenú na údržbu feraty stekucuje a či som to s tou údržbou dobre pochopil – či nemal na mysli údržbu hladiny alkoholu vo vlastnej krvi. Pritom, keby sme boli bývali vedeli, ako dnes dopadneme, nemuseli sme auto vôbec vyťahovať na cestu, pretože Drachenwand steig bol z nášho kempu vzdialený cca 2 kilometre a dosiahnuteľný prechádzkovým tempom po asfaltke za pol hoďku.

Pohľad z Austria campu na stenu Drachenwand steigu, vľavo na zväčšenej fotografii vidno okno Dračej diery

(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)

Prístup z obce k ferate vedie lesným chodníčkom a trvá približne 30 minút. Po oblečení kompletného feratového výstroja vás hneď na úvod čakajú dva rebríky tesne za sebou. Za nimi nasleduje vcelku jednoduché lezenie (A,B,C) s dostatkom vhodných miest na odpočinok. Skala je zabezpečená dostatkom vysekaných stupov a chytov.

Rebríky na začiatku feraty

Rebríky na začiatku feraty

Približne v polovici sa cesta rozdeľuje. Kto odbočí vľavo, vyberie si najťažšiu časť feraty hodnotenú ako C/D. Kto odbočí vpravo (a väčšina z toho množstva ľudí odbočila práve sem) vyberie si cestu možno o čosi ľahšiu, ale spestrenú atraktívnym lanovým mostom. Mierne sa kolísajúci most s drevenými stupmi je dlhý 20-30 metrov a je veľmi vzdušný, hĺbku pod ním odhadujem na cca 300 metrov. Postrehol som viacero ľudí, ktorí mali psychický problém vydať sa po ňom, lenže únikový variant na tejto ferate nejestvuje! Hneď za mostom je na skalnej stene upevnená lavička určená na odpočinok, pokiaľ o lavičkách na odpočinok máte práve takúto predstavu (sedíte na doske upevnenej na kovovej tyči zarazenej do steny chrbtom ku skale a pod vami je 300 metrov ničoho.)

Naznačená trasa feraty vrátane označenia lanového mostu

Detail lanového mosta

Lanový most

Za lanovým mostom sa obe varianty feraty opäť spoja a na vrchol zostáva prekonať už len pekný vrcholový hrebeň s vrcholovým krížom. Celé lezenie trvá asi dve hodiny.

Ferata poskytuje krásne pohľady na Mondsee. Pre vysokú návštevnosť však treba rátať s padajúcimi kameňmi (helma nevyhnutná) a tiež treba dobre kontrolovať čoho sa chytáte a na čo stúpate. Mnohé chyty/stupy sú uvoľnené a tak sa vám môže stať, že po ich zaťažení sa budete porúčať…

Na vrchole (1 060 m) sme prehliadli nádherný skalný útvar – Dračiu dieru. Ak by nás na ňu neupozornili rakúski spolulezci prišli by sme o nevšedný zážitok. Otvor v skale poskytuje opäť skvelý výhľad na Mondsee. Podľa legendy Dračia diera vznikla tak, že jedna z miestnych žien mala veľmi zlú povahu a preto ju odniesol čert. Lenže ten nezvládol prelet ponad skalnú stenu (asi mu tá jazyčnica kibicovala do šoférovania) a vybúral do steny okno, ktoré je tam dodnes.

Pohľad z vrcholu na Mondsee

Dračia diera

Zostup vedie po normálnej turistickej, dobre značenej ceste. Miestami je dosť strmá a zaistená lanami a rebríkmi. Keď si už myslíte, že zostup máte za sebou, čaká vás opätovné stúpanie, ktoré miestni priliehavo nazvali Dračia pomsta. Napriek tomu späť pri krčme by ste mali byť o hodinu po začatí zostupu.

Pivo v krčme s českou obsluhou je dobrá odmena za podstúpenú námahu.

Predpoveď počasie na ďalší deň sa, žiaľ, nezmenila, a tak sa večer vraciame domov. Svedectvo live kamier z Mondsee z nasledovného dňa nám dalo za pravdu, že to bolo dobré rozhodnutie.