Uplynula už takmer polhodina, odkedy Peter Luha vystúpil na vrchol. Krátko po ňom doliezol za ním aj Alino Horján. Luha sa s ním ťarbavo objal, nasnímali vrcholovú fotografiu, ale ďalšie sa už urobiť nepodarilo. Fotoaparát zamrzol. Lezci sa teda oddali pohľadom na okolité himalájske velikány, lenže Alino bol značne vyčerpaný. Nechcel sa na vrchole dlho zdržiavať, aby príliš nevytvrdol.
„Idem dole,„ oznámil Luhovi po chvíli.
„Hneď pôjdem za tebou, len si ešte vymením rukavice.“
Hľadanie rukavíc v batohu trvalo dlhšie ako predpokladal. Medzitým vrchol Makalu zahalila sivá oblačnosť. Luha sa vydal po Alinových stopách, ale svojho partnera stratil z dohľadu. Cítil únavu, nemal však nijaké obavy. Hoci sa viditeľnosť zhoršila, bolo takmer bezvetrie. Stopa, ktorú vytvorili cestou nahor ostala zachovaná a ako natiahnutá niť ho viedla do bezpečia.
Ovládol ho silný pocit zadosťučinenia. A nával šťastia. Vedel však, že takéto myšlienky musí odsunúť na neskoršie. Teraz je najdôležitejší bezpečný zostup. Aby prehlušil euforické nálady, sústredil myseľ na úvahy o tom, čo bude, keď sa vráti do Československa. Večne sa predsa živiť príležitostnými brigádami nemôže. Bude si musieť nájsť niečo serióznejšie. Ale čo? Jedno vedel isto — lezenia sa nevzdá.
Netrvalo dlho a z hmly, ktorá obklopovala všetko navôkol sa vynoril stan štvrtého tábora. Vyčerpane došiel k nemu a rozopol zips, no Alino v ňom nebol. Len odkaz, že pokračoval do trojky. Trochu ho to prekvapilo, pretože sa tak nedohodli, ale do zotmenia zostávali ešte najmenej dve hodiny. Rozhodol sa, že aj on bude pokračovať ďalej. Zjedol kúsok čokolády a vydal sa na ďalší zostup.
Po pol hodine sa začal zdvíhať vietor. Na rozohnanie hmly bol príliš slabý, ale zato dosť silný, aby zafúkal stopu. Čím ďalej bola menej zreteľná až ju napokon definitívne stratil.
Znepokojilo ho to. Zastal. Pár krát zakričal Alinovo meno.
Nijaká reakcia. Len sivá kulisa podfarbená fičaním vetra.
Nevedel, čo ďalej. Hľadať správny smer zostupu v tomto mlieku, navyše bez istenia na lane, bolo riskantné. Má sa vrátiť späť do stanu štvrtého tábora, prečkať v ňom do zajtra a dúfať, že sa počasie zlepší?
Rozhodol sa, že vykoná okruh okolo svojej pozície, s cieľom hľadať stopu. Namáhavo sa brodil v hlbokom snehu a pátral po šľapajach. Už sa zdalo, že plánovaný okruh dokončí, keď začul čudné puknutie. Okamžite si uvedomil, že je zle. Vzápätí sa snehový most pod ním prelomil a nasledoval pád do prázdna. To bolo posledné, čo si pamätal. Potom už len tma a ticho.
https://www.youtube.com/watch?v=XBqF9n1CyyE
Viac v knihe Muž, ktorý padol do trhliny, ale nie na hlavu, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve IKAR.
Vianočná súťaž o knihu:
http://www.outdoorfilmy.sk/clanky/sutaz-vyhraj-knihu-pavla-fabiana-o-fiktivnej-himalajskej-vyprave/
Celá debata | RSS tejto debaty