Pavol Fabian

…Úspešný sovietsky vesmírny program za účasti psov-kozmonautov predstavoval pre Chruščova silný  propagandistický nástroj. Chruščov sa však zaslúžil aj o rozvoj chovu čiváv. Za oficiálny začiatok ich chovu v Rusku sa považuje rok 1959 kedy vrcholila studená vojna a chýlilo sa ku kubánskej kríze.

Kubánsky vodca Fidel Castro, spojenec Sovietskeho zväzu, bol ochotný prijať na svojom území ruské jadrové rakety. Keď ich Rusi naložili na lode a vyplávali na Kubu, Američanom sa to, pochopiteľne, nepáčilo. Svet bol na pokraji jadrovej vojny. V rámci diplomatických zdvorilosti vtedy Castro lídrovi Sovietskeho zväzu širokým gestom na znak priateľstva medzi národmi daroval dve dlhosrsté čivavy s vynikajúcim rodokmeňom: sučku a psa – Spenky Bambi Duke (Rusi ho volali Mišter) a Don Tessa Duchess (ju volali Mušinka).

Vďaka jednej z Chruščovových dcér sa v roku 1964 obe čivavy dostali do rúk kynologičky E. F. Žarovovej. Mišter sa úspešne uplatnil v plemenitbe, nakryl zo zahraničia dovezenú sučku Doll a z tohto spojenia vzišli prvé ruské čivavy s rodokmeňom. Castrom darovanú sučku Mušinku sa Žarovová neodvážila uplatniť v plemenitbe, pretože bola príliš drobná a mala už šesť rokov. Svoj život prežila u Žarovových ako domáci miláčik, bez vlastných šteniat.

Odkiaľ Castro zohnal na Kube čivavy nie je známe. Známe je však to, že za jeden zo symbolov kubánskeho bohatstva a aristokracie z čias predcastrovskej éry sa dal považovať havanský psík[1], obľúbený dekoratívny doplnok zbohatlíckych paničiek. Keď revolucionár Fidel Castro v roku 1959 zvrhol režim diktátora Fulgencia Batistu, s utekajúcimi predstaviteľmi nenávidenej buržoázie a aristokracie sa postupne z Kuby vytratil aj havanský psík. Havanský psík sa stal znakom prehnitého minulého režimu. Chovať ho, bol takmer zločin. Len vďaka tomu, že politickí utečenci prepašovali niekoľko psov do Spojených štátov, podarilo sa toto plemeno zachrániť, pretože po revolúcii sa ocitlo na pokraji vyhynutia.

Castro sa teda na jednej strane zaslúžil o rozvoj chovu čiváv v Sovietskom zväze a zároveň na Kube takmer vyhubil jedinú miestnu čistokrvnú rasu.

Sám mal záľubu v rotvajleroch. V časoch, keď len máloktorý obyvateľ Castrovej Kuby si mohol dovoliť kúpiť čistokrvného psa v zahraničí, dal si jedného na ostrov priviezť[2]. Krásne šteňa volajúce sa Orain de Urdaneta sa narodilo v španielskej provincii Guipúzcoa. Stálo 5 000 dolárov.

Castro chcel mať istotu, že jeho pes bude naozaj čistokrvný.  Zaobstaraním rotvajlera poverila kubánska spravodajská služba Delfina Fernandeza, bývalého agenta kontrašpionáže žijúceho pod krycím menom Otto v Madride. Jeho špecializáciou bolo nadväzovať dôležité ekonomické spojenia so španielskymi obchodníkmi. A tak teda nadviazal spojenie aj v istom obchode so zvieratami.

Rotvajler Orain pochádzajúci z vybraných rodičov musel predtým, než ho v júni 1999 previezli na Kubu, splniť prísne podmienky. V klinike Abeiro v La Coruni ho zverolekár dr. Manuel Angulo Moreno zaočkoval proti psinke, hepatitíde, leptospiróze, parvoviróze a besnote. Ďalšie doklady potrebné na vycestovanie psa na Kubu vystavila Mary Jaquete Pasco, asistentka na legalizačnom odbore španielskeho ministerstva zahraničných vecí v dokumente vydanom v Madride dňa 10. júna 1999.

Castro sa napokon svojho vytúženého rotvajlera dočkal.  K revolucionárovi s divokou bradou sa iste hodil viac, ako čivava, či havanský psík…

[1] Havanský psík alebo havanský bišonik, plemeno uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou FCI, patriace do skupiny č. IX. – Spoločenské psy.

[2] Táto možnosť bola vyhradená takmer výlučne len najvyšším funkcionárom režimu.

Viac sa dočítate v knihe Najlepší priateľ Hitlera alebo o psoch známych majiteľov, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve Perfekt. Náročky som vybral ukážku o Castrovi, pretože pravdistický blog sa v poslednom čase dosť zmenil a zameral sa viac na politikov a politikárčenie.  Kniha sa však zaoberá aj známymi osobnosťami z kultúry, vedy, športu…