Heli-Kraft Klettersteig

19. augusta 2017 19:19, Prečítané 4 223x, Pavol Fabian, Hory

(po kliknutí na fotografie sa zväčšia)

Ráno v kempe v Lunz am See sme sa prebudili a sotva sme zbalili stany, začalo pršať. Autom sme sa presunuli do 30 kilometrov vzdialeného Hochkaru a čím viac sme sa k nemu blížili, tým sa počasie zhoršovalo. V duchu sme kvôli nemu už vzdávali náš dnešný úmysel preliezť ferratku Heli-Kraft Klettersteig označovanú stupňom obtiažnosti C/D.

Východisková obec pre túto ferratu je malá obec Lassing. Lyžiari, navštevujúci v zime Hochkar to tu poznajú.

Lesnou cestou sa vyveziete až k hornému parkovisku pri staniciach štvormiestnych sedačkových lanoviek. Dole, pri ceste je tabuľa oznamujúca, že mýto sa na tejto ceste nevyberá, zároveň sa tam však nachádza viacero dopravných značiek zakazujúcich vjazd. Nedbali sme na ne a urobili sme dobre. Nedbal na ne nikto.

Keď sme pri hornom parkovisku na konci lesnej cesty zaparkovali, ešte stále lialo, ale zdalo sa, že sa to trhá. Boli sme tu prví, ale postupne prichádzali ďalšie autá a s nimi aj lepšie počasie. Ľudia však smerovali buď k lanovkám alebo na turistické chodníky. Na ferratu sme sa chystali len my. Smerovníky k ferrate tu nie sú takmer žiadne, takže som sa musel ísť poradiť s obsluhou lanovky. Žena šéfujúca v strojovni sa na mňa pozrela ako na zjavenie: „To chcete ísť v takomto počasí na steig? Veď počkajte kým sa vyčasí!“

Uvedomovali sme si, že mokrá skala nie je nič po čom by sme túžili, ale husté mraky sa rýchlo strácali za hrebeňom hory a z opačnej strany bola už len jasná obloha. Z parkoviska pred lanovkou Draxlerloch (ak stojíte zospodu čelom k nej) sa vydáte doprava k o čosi vyššie položenému parkovisku a potom okolo hotela Almgasthof smerom na juhozápad lesnou cestou. Po chvíli sa vám po ľavom boku otvorí pohľad na stenu, ktorou je Heli-Kraft Klettersteig vedený.

Prvý pohľad na stenu, v ktorej je ferrata Heli-Kraft vedená

Z lesnej cesty treba odbočiť doľava a vychodenou cestičkou cez suťovisko sa dostať pod skalu. Celá ferrata je vlastne približne 350 metrov dlhým traverzom skalného brala, pričom jej tvorcovia viedli cestu esíčkovitým spôsobom, aby ste sa čo najviac naliezli. Nástup je pomerne strmý a možno by bol aj technicky náročný, keby v skale nebolo množstvo železa. Dosť dobre som nepochopil označenie ferraty stupňom obtiažnosti C/D. pretože zatlčené železá a kramle poskytujú takmer nenáročnú „prechádzku“ skalou. Po úvodnom strmšom stúpaní pokračuje cesta dreveným hranolom zaveseným na dvoch lanách, ktorým máte prekonať miesto pod miernym previsom. Brvno sa vám pod nohami hojdá, ale nie je to neprekonateľné. V trase ferraty sa nachádzajú aj dva krátke lanové mostíky.

Šípkou označené zavesené brvno

Množstvo železa v stene

Nástup je strmší…

Príjemná ferrata je vedená na severnej strane hrebeňa, takže do steny sa neopiera slnko, preto je vhodné ju absolvovať najmä za horúcich letných dní. Naopak, za zimných podmienok môže byť veľmi nebezpečná.

Jeden z dvoch lanových mostíkov

Ďalší lanový mostík

Po zdolaní feraty sa možno popod lanovku vydať k jej vrcholovej stanici a odtiaľ buď na vrchol Hochkaru (1 808 m.n.m.) označeného krížom alebo opačným smerom okolo telekomunikačnej budovy k novým vyhliadkovým terasám a oceľovému “nepálskemu“ mostu.

Samotné lezenie vám zaberie približne hodinu, prístup k ferrate cca 40 minút, zostup cca 25 minút. Za prelezenie ferraty sa vám horstvo odmení krajinársky zaujímavými pohľadmi z vrchola Hochkaru.