Ako nás nespláchlo v Aténach, 2. časť

4. decembra 2017 18:52, Prečítané 4 748x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Z Panatenaického štadióna sme zamierili na Akropolu. Tú asi nemožno vynechať už len z toho dôvodu, že kedysi o nej spieval aj Zdeněk Synchra (originál Mikis Theodorakis) https://www.youtube.com/watch?v=1r4q-7BujYY

Na hlavnom meste Grécka je sympatické to, že podobne ako v Ríme, všetko podstatné sa dá dosiahnuť peši. Netreba kupovať lístky na MHD a to tvrdím ako človek, ktorého pohybové možnosti začínajú byť obmedzované veľmi rýchlo sa blížiacim dôchodkovým vekom.

Na trase medzi spomínaným štadiónom a Akropolou, resp. štvrťou Plaka miniete chrám Dia Olympského a Hadriánov oblúk. Chrám Dia Olympského je/bol najväčší v Grécku a predstihuje aj Parthenón nachádzajúci sa na Akropole. Rozdiel je len v tom, že Parthenón ešte aj dnes vyzerá ako budova, kým z pôvodných 104 korintských stĺpov, ktoré tvorili chrám Dia Olympského sa zachovalo len pätnásť.

Chrám Dia Olympského

Za vstup do areálu chrámu Dia Olympského treba zaplatiť, ale ak ho chcete vidieť, či vyfotografovať, zvládnete to aj spoza plota. Vegetácia vysadená popri plote vám to má síce znemožniť, ale nie je vysadená všade dôsledne, takže tu odporúčam ušetriť na vstupnom.

Neďaleko je Hadriánov oblúk pochádzajúci z roku 131 po Kr. Ten je prístupný voľne už len z toho dôvodu, že leží takmer na jednej z hlavných aténskych tepien Andrea Singrou. Hadriánov oblúk označoval kedysi hranicu medzi starovekou časťou mesta a novými Hadriánovými Aténami.

Hadriánov oblúk

K hlavnému vchodu do areálu Akropole sa dostanete cez spomínanú štvrť Plaka. Ide o spleť úzkych uličiek, plných prastarých kostolíkov, predajní suvenírov a všakovakých sympatických kaviarničiek, reštaurácií a napísal by som aj taverien, ak by som si bol istý, aký tvar má toto slovo v druhom páde množného čísla.

Byzanstká kaplnka Agios Nikólaos Ragavás

Tu je namieste spomenúť podnik Zorbas na ulici Lissiou č. 15 kde sme sa zastavili na obed. Nachádza sa v azda najkrajšej časti Plaky, kde domy sú bohato obrastené rozkvitnutými bugenviliami, o nohy sa vám obtierajú prítulné mačky a čašníci sú príjemne vysmiatí a zhovorčiví.

Tento podnik a najmä šalát Zorbas nás natoľko uchvátil, že na druhý deň sme ho pre veľký úspech navštívili znovu. Rôzne druhy šalátov, ba i tzv. grécky ponúkajú dnes už aj naše pohostinské podniky, ale tu som sa presvedčil, že nejde len o to nahádzať do misky príslušné ingrediencie, ale ich aj navrstviť a uložiť tak, aby ste vždy, keď vidličkou načriete do iného konca misky zacítili inú, ale vždy nesmierne lahodnú chuť. No proste mňam!

Zorbas na ulici Lissiou č. 15

Pred vstupnou bránou do areálu Akropole neboli žiadne návaly turistov.

Tu musím trochu odbočiť od témy – v Aténach, rovnako ako v Ríme, sme boli v druhej polovici novembra. Má tú to výhodu, že hlavný turistický ošiaľ už pominul a nemusíte sa nikde tlačiť v masách selfíčkujúcich Aziatov, či arogantných Amíkov. Pritom počasie je ešte stále veľmi príjemné. Novembrový výlet do Atén má ešte jednu výhodu – pri návšteve mnohých pamiatok a múzeí sa vstupné znižuje na polovicu!

Najdominantnejší objekt na Akropole je bez pochýb Parthenón. Prepracujete sa k nemu cez monumentálny vchod nazývaný Propylaje a popri chráme Athény Niké. Je to zvláštny pocit, keď sa prechádzate okolo antických stĺpov, popri ktorých svoje sandálky drali takí ľudia, ako Sokrates (pozor, nejde o známeho brazílskeho futbalistu) či Platón. A zároveň žasnete, ako to s vtedajšími technickými možnosťami mohli postaviť za 9 rokov, keď novú budovu SND v Bratislave stavali 27 rokov a diaľnica do Košíc nie je dostavaná dodnes! Parthenón bol vybudovaný najmä ako schránka pre 12 metrov vysokú sochu Athény Partenos.

Akropola

Propylaje

Propylaje a chrám Athény Niké

Predsieň s karyatidami

Parthenón

V areáli Akropole sa nachádzajú aj ďalšie pozoruhodné objekty – dobre zachovalé Divadlo Heróda Attica, v podstatne horšom stave Dionýsovo divadlo, zvyšky Asklépiovej svätyne, dva korintské tzv. Južné stĺpy…

Divadlo Heróda Attica slúži dodnes. Zmestí sa do neho 2000 divákov a je vyhĺbené do skaly na južnom svahu Akropoly. Voľakedy bolo kvôli lepšej akustike a najmä, aby sa dalo hrať aj za nepriaznivého počasia prekryté cédrovou strechou.

V Grécku prežívajú amfiteátre tisícky rokov, v Bratislave sme si ich na hanbu všetky zrušili, lebo na tej „neplnohodnotne využitej“ pôde sa predsa dá postaviť niečo iné, niečo čo prináša ZISK!