Pavol Fabian

Z odposluchu súkromného (záujmy štátu nepoškodzujúceho) telefonátu Andreja Danka sa smeje celé Slovensko. Lenže čo je na celej veci najalarmujúcejšie? Obsah telefonátu alebo skutočnosť, že niekto niekoho odpočúva a potom „v pravý čas“ účelovo zverejní súkromný rozhovor majúci za cieľ znížiť preferencie politického protivníka?

Odpoveď je jednoznačná: alarmujúce je to, že tu niekto vykonáva a zneužíva takéto odposluchy!

Ďalšia otázka je, kto odposluch vykonal? Logika veci smeruje k domácemu/slovenskému páchateľovi, čiže ako sa to prezentuje, že ku Kočnerovi, alebo teda aspoň k tzv. Kočnerovej knižnici, ktorú zverejnila na svojej webovej stránke organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP). Tá vraj disponuje celým Kočnerovým vyšetrovacím spisom. A práve z tohto zdroja čerpali Aktuality.sk, ktoré ako prvé priniesli záznam telefonického hovoru medzi A. Dankom a Zsuzsovou. Ako sa však k vyšetrovaciemu spisu dostala organizácia OCCRP? Kto ten spis vyniesol a prečo nebol za to potrestaný? Prečo sa to nevyšetruje? A vyniesol ho vôbec niekto?

Nie je všetko inak?

Pred ďalším čítaním chcem upozorniť, že môj text sa neopiera o žiadne konšpiračné zdroje, ale o informácie z verejne dostupných zdrojov, najmä z mainstreamových médií.

Ako sa každý na webovej stránke spomínaneho Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP) môže presvedčiť  TU , ide o organizáciu, ktorú podporujú okrem iných Nadácia otvorenej spoločnosti (áno, to je ten George Soros), ďalej Úrad Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) a ministerstvo zahraničných vecí USA. Minimálne dve posledné majú napojenia na americké tajné služby.

Z toho vyplýva, že zdroj Dankových odposluchov môže byť veľmi… rôzny.

V októbri 2013 vyšlo vďaka bývalému spolupracovníkovi tajných služieb USA Edwardovi Snowdenovi, ktorý sa dnes ukrýva kdesi v Rusku najavo, že agenti americkej Národnej bezpečnostnej služby (NSA) dlhé roky monitorovali komunikáciu z osobných mobilov 35 svetových lídrov, ktorých kontakty im ponúkli nemenovaní predstavitelia vlády a Pentagonu. Podľa dokumentu boli agenti inštruovaní, ako majú získavať informácie, pričom odpočúvanie nebolo ojedinelé, ale išlo o bežnú prax!

Vysvitlo, že americké tajné služby odpočúvali okrem iných aj Angelu Merkelovú, jedného z najvernejších spojencov Spojených štátov. Odpočúvali ju až kým to nezistila administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu. Na jeho pokyn sa potom údajne VÄČŠINA(!) sledovacích programov, vrátane monitorovania Merkelovej ukončila.

Lenže noviny Bild am Sonntag s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje napísali, že Obama nebol taký nevinný! O sledovaní Merkelovej vedel najmenej od roku 2010, keď ho mal o celej operácii osobne informovať šéf NSA Keith Alexander. Predstavitelia NSA ale popreli aj toto tvrdenie. Zo Snowdenových dokumentov vyplýva, že NSA zaznamenala aj hovory vyše 70 miliónov francúzskych občanov (t.j. celá francúzska populácia) a na rôznych úrovniach monitorovala aj hovory v Rusku, Brazílii, Mexiku, Austrálii, najviac však v Afganistane, Pakistane, Iráne, Saudskej Arábii a Iraku.

Ak NSA dokáže monitorovať 70 miliónov Francúzov, prečo by nedokázala monitorovať 5 miliónovú hŕstku Slovákov? Alebo aspoň 100 – 200 slovenských vrcholných predstaviteľov či iných záujmových osôb?

Nahnevaná nemecká kancelárka Merkelová, keď vyšlo najavo, že NSA už v roku 2002 odpočúvala aj telefón vtedajšieho nemeckého kancelára Gerharda Schrödera sa stretla s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom a spolu vážne uvažovali o možnosti vytvoriť európsku komunikačnú sieť, ktorá by zabránila prechodu elektronickej pošty a ďalších údajov cez USA, čím by sa zabránilo jej monitorovaniu zo strany Spojených štátov.
Lenže o pár rokov neskôr, presne 12. 6. 2015 prokuratúra v Berlíne oznámila ukončenie vyšetrovania údajného odpočúvania mobilného telefónu kancelárky Merkelovej zo strany tajných služieb USA. Podľa generálneho prokurátora Haralda Rangeho dôvodom ukončenia bol nedostatok dôkazov potrebných na otvorenie súdneho procesu.

Skutok sa nestal! Pritom ho priznal aj americký prezident Obama!

Skutky sa nestávajú zjavne aj mimo územia SR!

Nemecký týždenník Der Spiegel neskôr zistil a odhalil aféru okolo spolupráce medzi nemeckou tajnou službou BND a NSA, podľa ktorej mala BND koncom roka 2013 vykonávať špionážne aktivity v rámci Európy pre NSA.

V nemeckom Bundestagu bol vytvorený parlamentný vyšetrovací výbor skúmajúci aktivity americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) a nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) voči spojencom. Vo februári 2017 pred ním vypovedala nemecká kancelárka. Vo svojom vystúpení povedala, že o postupe BND voči spojencom v roku 2013 nič netušila až do marca 2015.

Lenže to už z Merkelovej jej nahnevanie vyprchávalo a prechádzalo skôr do frustrácie až rezignácie (iste aj pod vplyvom toho, že nemá pod kontrolou svoju vlastnú tajnú službu) a vo svojej výpovedi relativizovala: „Nájsť správnu rovnováhu medzi slobodou a bezpečnosťou je stále dôležité!“

Kancelárka nezabudla dodať pár slov o neakceptovateľnosti vzájomného špehovania medzi spojencami, lenže to bolo asi tak všetko.

Vyšetrovacia komisia Bundestagu (nemecký parlament) mala počas troch rokov k tejto problematike okolo 100 zasadnutí. Svoju záverečnú správu plánovala zverejniť koncom júna 2017. Nakoniec sa na spoločnej záverečnej správe nedokázali členovia komisie zhodnúť a do parlamentu dali hneď tri správy! Koaličná správa tvrdila, že k špehovaniu nedošlo, opozičná, že došlo a treťou správou sa stala kniha Patricka Sensburga, predsedu vyšetrovacej komisie, ktorá vyšla mesiac pred oficiálnym ukončením vyšetrovania(!) a v nej v zhode s koalíciou tvrdí, že ku špehovaniu a porušeniu práv občanov Nemecka nedošlo.

Záverečné správy Bundestagu:  TU

Žurnalistická informácia o záverečnej správe:TU

V tejto súvislosti komicky vyznieva aj americké ťaženie proti technológiám čínskej telekomunikačnej a hardwarovej spoločnosti Huawei. Bývalý grécky minister financií Janis Varoufakis naň odpovedá: „Predstava, že Číňania nás budú sledovať je smiešna. Kto presne odpočúval telefón Angely Merkelovej? Číňania alebo naši priatelia spoza Atlantiku?“

Čo si o tom všetkom teda myslieť?

Kto sa len trochu zaujíma o to, ako funguje svet, musí si dať niektoré veci do spojitostí. Málokto pochybuje, že terajšia slovenská vláda Američanom veľmi nevyhovuje. I keď minister zahraničných vecí Lajčák sabotuje veci ako môže, táto vláda napriek nemu americké základne na území Slovenska viac nechce ako chce. Táto vláda nešíri nezmyselnú rusofóbiu, naopak aj vďaka Dankovi chce mať s Ruskou federáciou dobré vzťahy. Nie, nechce byť vazalom Ruska, ale chce mať s ním dobré vzťahy ako s ktorýmkoľvek iným štátom na svete! To Američanom zjavne nevonia a cieľ je teda jasný – na Slovensku treba zmeniť vládu, aby sme sa definitívne dostali do totálnej závislosti od USA.

Toto je kľúčová téma februárových volieb!

Iste, témou volieb je aj veľká miera korupcie v štáte, ale tá má v tomto prípade až druhoradý význam, pretože predstava o tom, že títo sú korupční a tamtí nebudú je naivná ako obrazy Henriho Rousseaua.

Netvrdím, že v Dankových odposluchoch mali prsty americké tajné služby. S najväčšou pravdepodobnosťou v tom majú prsty Kočner so Zsuzsovou. Ale ak by vyšlo najavo čosi iné, vôbec by ma to neprekvapilo. Lenže to by tie úniky informácií musel niekto vyšetrovať!

Aký je teda záver?

Nemecká prokuratúra vyšetrovanie uzavrela s tým, že nemá dostatok dôkazov, vyšetrovacia komisia nemeckého parlamentu vydala tri rôzne správy s úplne odlišnými výsledkami a úmysel Angely Merkelovej a Francoisa Hollanda vytvoriť od USA nezávislú európsku telekomunikačnú sieť išla tiež do stratena. Politika EÚ je naďalej v podriadenom, ba vazalskom postavení voči Spojeným štátom.

A postoj slovenských politických strán?

Voči odpočúvaniu a zverejňovaniu Dankovej súkromnej komunikácie sa ohradil len R. Fico a SNS. Ostatní sa rehocú a tešia, ako národniarom padajú percentá a nijako sa od odpočúvania ako metódy politického boja nedištancovali! Trubanovo Progresívne Slovensko má dokonca vo svojom programe vytvorenie tzv. Centra pre hybridné hrozby a dezinformácie – cenzorskú organizáciu, ktorá bude určovať, ktorý názor je správny a asi aj to, ktoré odpočúvanie zverejniť a ktoré nie.

Toto je dnešné Slovensko. A medzi hlavnými kandidujúcimi politickými stranami sa len prácne dá nájsť taká, ktorá má v programe sebavedomejšiu politiku Slovenska a nielen Slovenska ale aj Európskej únie (do čoho by sa dal iste zahrnúť aj Merkelovou opustený projekt európskej komunikačnej siete),

Zdroj fotografie: autor textu