Pavol Fabian

Po internete koluje taká vtipnôstka, ktorá však má racionálne jadro a je vedecky potvrdená:

„Už sa vám niekedy stalo, že ste prišli do miestnosti s určitým zámerom a okamžite ste zabudli prečo? Až keď sa vrátite späť, väčšinou si spomeniete, aký bol váš zámer. Vyzerá to tak, že za všetko môžu DVERE!

Psychológovia z University Notre Dame (štát Indiana, USA) objavili, že prechod dverami spôsobí v mysli proces, ktorý nazývajú “ohraničenie udalosti”. Ten oddelí od sebe dve skupiny myšlienok. Náš mozog uloží myšlienky, ktoré sme mali v jednej miestnosti a pripraví nepopísanú stránku pre myšlienky v novom prostredí.“

Záver tej internetovej vtipnôstky znie takto:

„Bože, to sa mi uľavilo! Myslel som si, že som sklerotický trkvas a ono na príčine sú dvere…“

Teraz si zameňme slovo DVERE za slovo VOĽBY.

Voliči štyri roky uplynulého volebného obdobia zaznamenávajú nehorázne kauzy koaličných aj opozičných politikov, ich korupciu, osobné prospechárstvo a klamstvá, citlivo vnímajú jednotlivé podvody, nehospodárnosť v štátnej ekonomike, nadávajú v krčme na politikov/strany a zastrájajú sa, ako im to zrátajú

a potom

prejdú DVERAMI volebnej miestnosti a už si nepamätajú, čo vlastne chceli. Nepamätajú si, že to chceli vo voľbách nedôveryhodným politikom zrátať.

Hodia im to znova!

Konajú tak aj vďaka tomu, že umní imidžmejkri a marketingoví odborníci nakašírujú podvodníkov do ľúbivých obrazov tak, že ich špina a škvrny zmiznú ako v reklame na prací prášok. Verejnosť sa nechá tými rečami a obrazmi opantať, pretože, žiaľ, má krátku politickú pamäť. Vsugeruje sa jej, že voliť stranu s nižšími preferenciami je zbytočné, pretože je to vraj vyhodený hlas… Pritom tzv. veľké strany si na tisíce bilbordov môžu výrazným písmom tisíckrát napísať, že chcú zmenu (je jedno, či koaličné alebo opozičné), v skutočnosti žiadnu nechcú. Lebo zmena môže nastať len vtedy, ak sa zmení SYSTÉM! A takú zmenu presadzuje len strana, ktorá sa vďaka cielenému upozaďovaniu a ignorácii médií podľa nie veľmi dôveryhodných prieskumov (alebo práve vďaka nim!) zatiaľ (vraj) pohybuje pod hranicou vstupu do parlamentu.

Chcieť zmenu znamená nabrať odvahu a nebáť sa použiť rozum. Málokto sa vo DVERÁCH volebnej miestnosti vráti späť, aby si pripomenul „čo som to chcel“. Prekročia prah, vstúpia dnu a zrazu chcú hrať so starými hercami novú hru.

To však nejde!

V týchto voľbách sa treba rozhodnúť, či sa chceme ďalej rozhárane čľapkať v sračkách alebo hľadať nový konsenzus.

Voliť menšie zlo je nezmysel!

A nedať hlas niekomu, o kom oligarchiou ovládané média tvrdia, že to bude prepadnutý hlas je ešte väčší nezmysel.

Ak chceme zmenu, nemôžeme robiť nezmysly!

Vo februárových parlamentných voľbách kandidujú politické strany od č. 1 až po č. 25. Slovensku by prospelo, keby dopadli v duchu Evanjelia podľa Matúša: Prví budú poslední a poslední budú prví!