Pavol Fabian

V týchto dňoch sa máme zdržiavať čo najviac doma a nekontaktovať sa zbytočne s ľuďmi. Lekári nám pritom radia, aby sme išli do prírody, pretože vplyvom slnečného žiarenia vytvorený vitamín D je veľmi dobrý na podporenie imunity proti coronavírusu. Za týchto okolností je dosť problém nájsť v Bratislave prírodnú lokalitu, kde nestretnete nikoho, alebo len minimum ľudí.

Obľúbené výletné lokality Bratislavčanov (Železná studnička, Koliba, Kamzík, Kačín, dunajská hrádza…) sú plné ľudí a coronavírus sa tu musí rozhodovať na koho skočí s takým potešením, s akým sa ženy Borisa Kollára v zlatníctve rozhodujú po akom šperku za odmenu siahnu.

Dnešný tip na taký výlet v rámci Bratislavy, kde nestretnete veľa ľudí má dve alternatívy – cykloverziu a pešiu verziu.

Tentoraz budeme kopírovať slovensko-rakúsku hranicu až po Trojmedzie pri Čunove kde sa stretávajú hranice troch štátov: Slovenska, Rakúska a Maďarska.

Vhodné miesto štartu je veľké parkovisko pred divadlom Aréna, resp. pred cyklokrčmou s oficiálnym názvom Bufet pod starým mostom. Jeden z neoficiálnych názvov tejto krčmy je vytvorený podľa istej maliarskej potreby, resp. podľa ženy ľahších mravov, iný z neoficiálnych názvov sa začína slovami U troch… a doplniť treba pracovný nástroj ženy ľahších mravov.)

Tak azda teraz už viete, kde je štart dnešnej túry!

Bufet pod Starým mostom a divadlo Aréna v roku 2013 počas povodne

Treba priznať, že toto ešte nie je lokalita, kde by ste boli pred covidom v bezpečí. Cez víkendy sa tu premelie aj v časoch covidových množstvo ľudí. Ale ak si svižne pripravíte bicykel a vyrazíte rýchlo po cyklochodníku po Viedenskej ceste smerom k mostu SNP, koncentrácia ľudí bude klesať tak prudko, ako obsah alkoholu v nápojoch podávaných na bratislavských vianočných trhoch.

Pod mostom SNP treba odbočiť doľava na cyklochodník obchádzajúci areál Incheby a pokračovať až kým sa nedostanete k nadchodu nad Einsteinovou ulicou. Na nadjazd vyšliapete na bicykli, na druhej strane diaľnice môžete z nadchodu zísť aj výťahom. Samozrejme, za predpokladu, že bude funkčný a za predpokladu, že máte pri sebe dezinfekčný prostriedok, ktorým si vydezinfikujete prst stláčajúci tlačidlo výťahu. Ak dezinfekčný prostriedok nemáte, môžete použiť aj rukavicu. Rukavica je dobrá nielen na to, aby sa covid z výťahového tlačidla nepreniesol na vás, ale aj preto, že vo výťahu nezanecháte odtlačky prstov, ak vaša manželka, ktorú ste donútili ísť s vami na cyklotúru začala rebelovať už v tejto fáze a vy ste sa rozhodli ju zabiť.

Od nadchodu pokračujete po tzv. Bajanovom chodníku kde je vyznačená cyklotrasa. Bajanov chodník vás dovedie až k petržalskej železničnej stanici a ďalej pokračujete po Kopčianskej ulici rovno von z mesta. Áut aj ľudí stále viac ubúda. Dokonca aj cyklistov je tu minimálne, pretože drvivá väčšina sa z neznámych dôvodov koncentruje na oboch dunajských hrádzach.

Kopčianska ulica prechádzajúca priemyselným areálom končí slepo. Po pravej strane od nej sa nachádza múzeum v prírode, v ktorom sa nachádza Pechotný zrub B-S 8 “Hřbitov”, najväčší a najsilnejšie vyzbrojený ťažký objekt v Bratislave. Išlo o súčasť obranného systému vybudovaného v 30. rokoch minulého storočia ako reakcia na nástup Hitlera k moci. Na Slovensku bolo v období rokov 1936 -1938 postavených niekoľko stovák podobných objektov, z ktorých sa zachovalo niekoľko desiatok v údolí rieky Moravy, v Bratislave, v Komárne a ojedinele popri južnej hranici s Maďarskom. Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. Bunkre tam kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu.

Ďalej sa tu nachádza protitanková stena a protitanková priekopa a najmä vojenský cintorín, ktorý vznikol počas 1. svetovej vojny v roku 1916 ako doplnok vojenského lazaretu, kde ležali zväčša ťažko ranení vojaci Rakúsko-Uhorskej monarchie, ale aj iní vojaci bojujúcich strán. Na cintoríne je pochovaných v samostatných hroboch 331 mŕtvych vojakov, deviatich identifikovaných národností.

Vojenské múzeum na Kopčianskej

Vojenské múzeum na Kopčianskej

Vojenské múzeum na Kopčianskej

Vojenský cintorín na Kopčianskej

V areáli múzea môžete stretnúť viacej ľudí, ale iste to nebude taká koncentrácia, aby sa to podobalo ploche strahovského štadióna počas spartakiády. Predsa len, nie je to celomestsky známa bratislavská lokalita.

Od konca Kopčianskej ulice doľava odbočuje cyklotrasa kopírujúca slovensko-rakúsku hranicu. Zablúdiť sa v podstate nedá. Trasa je pomerne dobre značená a nemali by ste sa omylom dostať na rakúske územie, čo by teoreticky mohlo znamenať po návrate 14 dňovú karanténu. Chodník s asfaltovým povrchom vás dovedie až k železničnej staničke v Kittsee, pravda tá sa nachádza už pár metrov za hranicou.

Železničná stanica v Kittsee

Tu sa trasa napája na cestnú komunikáciu č. 1020 spájajúcu bývalé colnice v Kittsee a v Jarovciach. Nadjazdom prejdete ponad diaľnicu a pod ním sa budete musieť rozhodnúť čo ďalej. Cyklotrasa pokračuje kopírujúc štátnu hranicu, ale prechádza cez lokalitu zvanú Sysľovské polia. Ide o chránené vtáčie územie. Od apríla do augusta tu hniezdi vzácny drop fúzatý. Pred ďalším pokračovaním cyklotúry stojí stĺp s nenápadným upozornením, že cyklistom je vstup zakázaný. Legislatívne je však tento pokyn podľa mojich skúmaní nejednoznačný. V každom prípade, ak sa rozhodnete pokračovať ďalej, mali by ste rešpektovať ochranu vzácneho vtáka, neodbočovať z chodníka a nepôsobiť rušivo. Ak nechcete vtáky vyrušovať a rozhodnete sa za nadjazdom obísť Sysľovské polia cez obec Jarovce, treba si uvedomiť, že sa vraciate cez colnicu, ktorá je teraz kvôli covidu opäť strážená a policajti spolu s vojakmi, ktorí tu patrolujú, vás budú môcť považovať za ľudí prichádzajúcich z Rakúska. Nevyhnete sa teda kontrole dokladov, dôkladnému vypočúvaniu a v prípade, že naďabíte na aktívneho človeka, ktorý za vrchol svojho celoživotného snaženia považuje získanie uniformy, môžete sa dostať do problémov karanténneho charakteru. V dnešných covidových dňoch to teda vychádza tak, že menšie problémy budete mať, keď budete pokračovať po zakázanom (?) cyklochodníku cez Sysľovské polia.

Označenie chráneného vtáčieho územia

Nezvyčajný pohľad na pustú diaľnicu počas veľkonočného víkendu

Nezvyčajný pohľad na pustú diaľnicu počas veľkonočného víkendu

Nezvyčajný pohľad na pustú diaľnicu počas veľkonočného víkendu

Keď sa dostanete na úroveň Rusoviec (spoznáte to podľa rusoveckého nadjazdu ponad diaľnicu) chránená oblasť končí. Tu sa od cyklotrasy odkláňa viacero poľných ciest (kamenistých aj asfaltových), takže tu môžete do sýtosti krúžiť po alternatívnych trasách, akurát pozor na to, aby ste nechtiac neprekročili rakúsku hranicu! Toto je už naozaj lokalita, kde stretnete človeka len vtedy, keď túto možnosť budete cielene vyhľadávať. Čiže celá oblasť medzi Rusovcami a Čunovom za líniou diaľnice je vhodná na bezpečný bezcovidový výlet.

Tí, ktorí neholdujú cyklistike sa sem môžu vydať aj pešo. Do Rusoviec sa možno doviezť autobusom č. 90, resp. 91 (vystúpiť treba na zastávke Vývojová). Od zastávky autobusu potom vaše kroky povedú po Vývojovej ulici popri rusovskom Miestnom úrade (po pravej strane) a neskôr po prekročení železničnej trate popri poľnohospodárskom družstve Dunaj (po ľavej strane). Nikam neodbočujete, stále kráčate ďalej a keď vyjdete z obce po pravej strane miniete bývalú strelnicu a raketovú základňu (dnes je tu sídlo miestneho oddelenia Polície SR). Asfaltová cesta vás dovedie až k nadjazdu ponad diaľnicu, ktorý je uzatvorený závorou a zaopatrený značkou zakazujúcou vstup cyklistom. Zmysel tejto značky je nejasný, nikto ju aj tak nedodržiava a policajti to akceptujú. Keď peší návštevníci za diaľničným nadjazdom budú pokračovať ďalej rovno za nosom napoja sa na cyklotrasu, ktorú sme opísali v predchádzajúcom texte.

Pešia trasa z Rusoviec, objekt bývalej strelnice

Pešia trasa z Rusoviec

Pešia trasa z Rusoviec

Pešia trasa z Rusoviec

Pešia trasa z Rusoviec

Pešia trasa z Rusoviec

Pešia trasa z Rusoviec , závora na nadjazde cez diaľnicu

Pešia trasa z Rusoviec , policajná stanica

Pešia trasa z Rusoviec, policajná stanica

Odtiaľ je to k Trojmedziu už len cca 2 kilometre. Keď sem dorazíte, asi len málokto si odpustí obísť hraničný kameň v bode styku hraníc troch štátov koldokola a v priebehu pár sekúnd navštíviť tak tri európske štáty. Za takúto návštevu Rakúska vás azda nikto nebude karanténovať… Pravda, za predpokladu, že nenarazíte na aktívneho človeka, ktorý za vrchol svojho celoživotného snaženia považuje získanie uniformy. Naraziť na takého môžete, pretože pozdĺž celej opísanej trate v dnešných covidových dňoch určite stretnete viacero patrolujúcich policajných áut míňajúcich štátny benzín na pozorovanie dropov fúzatých a cyklistov.

Hraničný ihlan na Trojmedzí

Trojmedzie

Trojmedzie

Trojmedzie

Ak preferujete bezcovidový výlet, tak návrat by mal byť po tej istej trase. Dalo by sa pochopiteľne prejsť na dunajskú hrádzu, ale tam športuje jeden covid vedľa druhého a rozdiel medzi nimi je len v tom, že jeden behá, druhý inlajnuje a tretí bicykluje. Ďalšia možnosť návratu je po cestnej komunikácii č. 2 (výpadovke do Rajky). Táto je však pre peších absolútne neatraktívna a pre cyklistov tiež nič moc, pretože byť zmietnutý kamiónom do priekopy je len o trochu lepšia smrť ako byť udusený covidovým obojstranným ťažkým zápalom pľúc.

Cyklisti, ktorí sa nemusia vrátiť k svojim v Rusovciach zaparkovaným autám, môžu zvoliť alternatívnu návratovú trasu. Vrátia sa opísanou trasou k Jarovciam, ale nie až k onomu nadjazdu, za ktorým číhajú hraniční policajti! Po horšej poľnej ceste odbočia do Jaroviec o jeden diaľničný nadjazd skôr. Prekľučkujú sa dedinou a po asfaltke č. 1020 sa vracajú akoby do Bratislavy. Skôr ako prekročia železničnú trať však možno odbočiť doľava na nekvalitnú nespevnenú stavbársku cestu, ktorá pravdepodobne vznikla v súvislosti s rozoberaním Umelého kopca a s výstavbou sídliska Slnečnice. Táto cesta vás bez kontaktu s covidmi dovedie až do miesta, kde kedysi za minulého režimu vybudovali základy depa plánovaného bratislavského metra.

Stavbárska cesta popri Umelom kopci

Späť k parkovisku pred divadlom Aréna sa odtiaľ už musíte prekľučkovať viac-menej intuitívne. Ťažko radiť, kde stretnete covidov najmenej. Petržalčania zavretí v panelákoch nevedia vydržať a tmolia sa kdekade po sídlisku. Azda najlepšie je kopírovať Chorvátske rameno a vyhľadávať jeho málocovidové úseky.

Celá cyklotrasa od parkoviska pred divadlom Aréna po Trojmedzie a späť meria cca 30 kilometrov a vedie zväčša po celkom kvalitných chodníkoch s asfaltovým povrchom. Motaním sa po bočných cestičkách (poľných aj asfaltových) na západ od Rusoviec si trasu môžete predĺžiť o ľubovoľný počet kilometrov.

Pešia verzia od zastávky autobusu MHD na Vývojovej ulici po Trojmedzie a späť meria okolo 8-10 kilometrov.

Zdroj fotografií: autor textu

(všetky fotografie po kliknutí na ne sa zväčšia)