Pavol Fabian

Covidové obdobie je obdobie plné stresu. Nútený pobyt doma si všetci chceme nejako spríjemniť. Neviem ako u koho, ale u nás sa to deje aj prostredníctvom zvýšeného nákupu sladkostí. Odborníci vravia, že negatívne pocity často zaháňame sladkosťami, najmä pri nedostatku serotonínu. Ten je považovaný za hormón prispievajúci k pocitu pohody a šťastia. Jeho nedostatok sa prejavuje sklesnutou náladou, depresiou a poruchami spánku.

Serotonin je teda niečo ako marihuana. Tú však zoženiete ľahšie, akurát som si nie istý, či aj díleri drog nemajú na príkaz Matovičovej vlády home office… Ak áno, máte so zháňaním marišky problém. A serotonín veru v lekárni tiež nekúpite hoci sú v týchto dňoch otvorené bez obmedzení. Nič také sa totiž nevyrába. Ako najdostupnejší hormón šťastia a účinná droga sa v takom prípade javí obyčajná fidorka (alebo 1 542 ďalších produktov v oddelení sladkostí najbližšieho hypermarketu).

Dá sa teda povedať, že v časoch covidového stresu viac siahame po sladkostiach, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje tak, že väčšina z nás úspešne mikasovatie.

Všetky sladkosti sú totiž z hľadiska priberania značne rizikové. Extrémne rizikové sú však gumové cukríky typu Haribo! Nebezpečné sú najmä vtedy, ak máte v ústach nainštalovanú zubnú korunku. Gumové bonbóny všetkých značiek sú dokonca ešte o stupienok nebezpečnejšie ako Mamut glue (moderné, vysokopevné lepidlo na báze MS polymérov). Ak reklamný slogan vraví, že Mamut glue prilepí i ťažké predmety mamuťou silou, tak gumový cukrík odlepí zubnú korunku silou dinosauriou!

Prekvapuje ma, že množstvo domácich kutilov, ale aj podkutých profesionálov, ak potrebuje dobré lepidlo, zamieri do všelijakých tých predajní s názvami Baumax, OBI, či Rohatý potok (preklad slova Hornbach do slovenčiny) a nakupuje v oddelení stavebnej chémie. Pritom omnoho účinnejšie a navyše aj lacnejšie lepidlo kúpite v Tescu v oddelení cukroviniek.

Gumový cukrík vám oddrapí zubnú korunku od zuba istejšie ako nacistický dozorca v Osvienčime (pritom ani nemusí byť zlatá!)

Niekto možno nad takým problémom len mávne rukou. Lenže v dnešnej coronavírusovej dobe, keď sa niekomu niečo také stane, je to čistá katastrofa!

Väčšina zubárov je na houmofisoch!

Zubné ordinácie sú zatvorené.

Čo takí zubári robia v rámci home office – to sa môžeme len dohadovať. Ak sú vlastníkmi záhradky, môžu sa azda venovať zubom na hrabliach, ak majú trvalé bydlisko v paneláku zubom na hrebeni. Len neviem, či ich to dostatočne napĺňa? Zaplombovaný zub na hrebeni som ešte nevidel. Nehovoriac o tom, že len máloktorý zubár má doma v byte zubárske kreslo so všetkým, čo k tomu patrí. Hoci, kedysi v dávnej minulosti som z dôvodu časovej núdze navštívil istého zubára, čo mal zubné kreslo doma. Fungovalo na šliapací pohon! Poviem vám, bol to zážitok ako od Hitchcocka!

Ale nie o tom som chcel…

Ak nejakí zubári dnes vôbec pracujú, ošetrujú výhradne bolestivé akútne stavy. A zubná protetika v podstate nefunguje vôbec.

Keď si teda nejakým činom v časoch covidovej krízy strhnete zo zuba korunku, najdôležitejšie je – nezhltnúť ju! Ak ste vlastníkom korunky, ktorá vám pokrýva sprava doľava kontinuálne všetkých 16 zubných kýpťov, o ktorých sa vaša mamička voľakedy počas vášho detstva s nadšením vyjadrovala, že sú to perličky – tak takú korunku azda neprehltnete. Pretože v tom prípade, pri takto disponovanom hltane, by ste sa už dávno zadusili pri obhrýzaní obyčajného kuracieho stehna.

Ak však máte korunku pokrývajúca len jeden alebo dva zuby, takú môžete prehltnúť takmer bez povšimnutia.

Moja korunka je presne tohto typu.

Dokázal som si ju nasadiť naspäť, ale už to pochopiteľne nebolo ono. Veď aj klobúk si na hlavu nasadíte bez problémov, ale prvý vetrík typu Katrina vám ho odfúkne do susedného štátu. Mnou nasadená korunka cez deň síce držala, mohol som s ňou dokonca aj jesť, ale keď sme si líhali spať, manželka ma nútila, aby som si ju na noc vybral z úst. Až úzkostlivo sa obávala, aby som o ňu neprišiel.

Priznám sa, že som ju veľmi neposlúchal. Spával som s korunkou v ústach. Len jediný raz moja pani domŕzala tak intenzívne, že som si zubnú náhradku ostentatívne vybral z úst a položil som ju na kúsok skrkvaného papierika na nočný stolík.

Čo myslíte, ako to dopadlo?

Manželka ráno v záchvate svojho obvyklého upratovacieho pudu nahnevane schmatla z nočného stolíka zdrap papiera, ktorý tam podľa nej nemal čo hľadať a nevšimla si, čo mám na ňom odložené. Korunka sa stratila. Vyparila sa tak, že jej zmiznutie by lepšie nedokázal naaranžovať ani slávny David Copperfield.

Hľadali sme ju asi dve hodiny. Pátrací tím v zostave dvoch ľudí rozvinul v spálni rojnicu a systematicky prehľadával miestnosť od severozápadného perimetra k juhovýchodnému. Pri hľadaní nezvestnej Z. K. (zubnej korunky) pátrací tím používal najmodernejšie výdobytky pátracej techniky, ako sú výkonné LED svietidlá, magnety umiestnené na konci teleskopickej tyče, chirurgické peány na uchopenie predmetov v neprístupných miestach, chýbala nám už len termokamera a prístroj na nočné videnie… Nad pátracím tímom sa namiesto policajného vrtuľníka vznášal prízrak blížiaceho sa rozvodu.

Korunku som napokon našiel.

Manželke padol kameň zo srdca. Manželstvo bolo zachránené, ale len pod jednou podmienkou. Nahlas musela pripustiť, že korunka je najbezpečnejšie uschovaná v mojich ústach!

S návštevou zubára som otáľal takmer dva týždne. Obával som sa rizika infekcie pri zákroku. Predstavoval som si, že moje dokorán rozďavené ústa by na covidy mohli pôsobiť akoby som ich vítal chlebom a soľou. Nehovoriac o zubárovi, ktorý by sa nad moju ústnu dutinu musel skláňať s pocitom, že nezodpovedne nazerá ponad okraj krátera aktívnej sopky vyvrhujúcej tisíce nebezpečných magmaticko – covidových sopečných bômb. Navyše moja doterajšia zubárka, s ktorou som bol roky spokojný, je ako Bugatti Atlantic 57SC – dodnes dizajnovo aj technologicky neprekonaný automobilový šperk, žiaľ rokom výroby sa už zaradila medzi veteránov. Odišla na zaslúžený odpočinok. Trvalo mi ďalší týždeň, kým som našiel novú zubárku ochotnú môj problém riešiť.

Možno by ste povedali, veď odlož si korunku a vyrieš problém až coronavírusová kríza pominie, lenže koniec nákazy je v nedohľadne a ak nie je korunka dlhší čas nasadená, ďasno sa môže zmeniť a už vám viac nebude pasovať. Celý proces odtlačku a výroby korunky by ste museli absolvovať odznovu, čo by bola strata nielen časová, ale najmä finančná.

Ak vám padne korunka z jednotky a dvojky vpravo hore, ako sa to stalo mne, tak je to hotová katastrofa, najmä ak v niektorej z komerčných televízií moderujete program o vylepšovaní zovňajšku alebo pracujte v recepcii na Klinike krásy. Ja som však penzista a v našej vekovej kategórii padnutá korunka až tak neprekáža, pravda ak nie ste kráľ Harald V. Tomu keby sa zakotúľala, iste by ju hľadali omnoho intenzívnejšie, ako tú moju. 83-ročnému nórskemu panovníkovi ju v Štokholme v roku 1818 vyrobil zlatník Olof Wihlborg a okrem ametystov, chryzoprasov, smaragdov, rubínov a opálov ju na prednej strane vyzdobil veľkým zeleným turmalínom.

K zubárke ma objednali na presnú hodinu. Objednaniu predchádzal telefonický rozhovor, počas ktorého som sa cítil ako Zoltán Andruskó pri krížovom výsluchu:

„Neboli ste posledných 14 dní v zahraničí? Nemáte v okruhu blízkych pozitívnu osobu na covid-19? Koľko máte rokov? Akými ochoreniami trpíte? Aké lieky užívate? Je naozaj nevyhnutné, riešiť váš zub? Nemohlo by to počkať? A ak teda musíte prísť, príďte s vlastným rúškom a vlastným perom!“

Po vstupe do ordinácie ma uvítali dve osoby neznámeho výzoru a kým neprehovorili aj takmer neznámeho pohlavia. Obe boli od hlavy až po päty zakuklené v niekoľkých vrstvách igelitu vrátane kapucne, ktorá bola súčasťou vrchného odevu. Zdravotníčky pri každom kroku šušťali ako mikroténové vrecúško, keď sa ho v obchode snažíte švrdlaním rozlepiť, aby ste doň mohli naklásť rožky. Na rukách mali gumené rukavice. Na očiach plastové ochranné okuliare, na nose respirátor. Pred očami a pred nosom plexisklový ochranný štít. Pripadal som si ako na pľaci pri nakrúcaní hollywoodskeho katastrofického filmu Nákaza.

Skôr než sa mnou začali zaoberať, musel som podpisom na tlačive (vlastným perom) potvrdiť všetky tie údaje, ktoré som im už povedal telefonicky. Potom ma usadili do kresla a dali mi ochranné okuliare. Každý iste uzná, že najdôležitejšia pre vzťah lekára a pacienta je vzájomná dôvera. Pre pacienta je dôležité vidieť do lekárovej tváre, keď vám oznamuje nepríjemné správy fatálneho významu – napríklad, že u vás badať katastrofálne príznaky absencie zubu múdrosti, alebo keď vám oznamuje cenu zákroku. Keď z ošetrujúceho lekára vidíte len oči a aj to len nezreteľne, cez troje ochranných vrstiev, k budovaniu dôvery to veru neprispieva.

Moja nová zubárka spolu so sestričkou však odviedli perfektnú prácu. Obe boli milé, trpezlivé a keby sa vybalili z toho igelitu verím, že aj krásne.

Vďaka im.