Pardon, pán prezident 3

František M. dlho nemohol zaspať. Z vedľajšej miestnosti k nemu doliehalo hlboké odfukovanie Máriinej matky. Podchvíľou sa ozvalo z kachlí puknutie dreva rozpáleného do červena.  Podľa zákonov logiky sa tak stalo vždy vtedy, keď na neho konečne prichádzali driemoty. Po ďalšom puknutí dreva si uvedomil, že okrem hučania ohňa a hlasitého odfukovania z vedľajšej izby počuje ešte čosi – tiché kroky. Zaostril oči do tmy a zbadal Máriinu siluetu ako kráča k jeho posteli a za chrbtom čosi skrýva. Ochrankársky výcvik mu inštinktívne vravel, že človek ukrývajúci čosi za chrbtom je nepriateľ. Automaticky zbystril pozornosť a ostal v strehu napriek tomu, že vidieť nebezpečenstvo v osobe, ktorú má chrániť, mu pripadalo absurdné.

„Stalo sa niečo?„ spýtal sa, keď prišla k posteli.

„Nemôžem zaspať… je príliš hlučná…„ povedala Mária H. a kývla rukou k druhej izbe. Usmiala sa.

„Aha.„ povedal nie príliš duchaplne. Na viac sa nezmohol.

„A tiež som uvažovala, či vám tu nie je zima. Ešte zostalo trochu slivovice na zahriatie.„ povedala a vytiahla spoza chrbta ruku ukrývajúcu fľašu.

„Pod takouto hrubou perinou sa to dá vydržať.„ povedal.

„Znamená to, že vám nemám naliať?„ spýtala sa tónom zvýrazňujúcim dôležitosť otázky.

„To som zas nepovedal…„ pokúšal sa vykorčuľovať z pasce, ktorú mu nastavila a usmial sa na ňu. Mária H. naliala do pohárikov, jeden mu podala a s druhým si sadla k jeho nohám na okraj postele.

„Na čo si pripijeme?„ spýtala sa. Chvíľu sa pokúšal niečo vymyslieť, ale na nič rozumné či vtipné neprichádzal. Napokon sa spýtal:

„A musíme si na niečo? Nemôžeme len tak?„

„To je dobrý nápad. Len tak. To sa mi páči. Len tak. Medzi rečou. Akoby mimochodom. Nevdojak.„ rozvíjala myšlienku a František M. netušil, o čom vlastne hovorí.

 

Toto je ukážka zo staršieho  textu „Pardon, pán prezident“, ktorý som sa v týchto dňoch vo forme e-knihy rozhodol vydať.

Ide o text, s ktorým som sa zúčastnil literárnej súťaže Román 2006, ktorú vyhlásil KK Bagala a jeho literárny agentúra LCA. Text postúpil do druhého kola (medzi 14 spomedzi 97 súťažných príspevkov), ale ďalej sa neumiestnil. Vydavateľa som preň nedokázal nájsť možno aj preto, že nebol celkom „korektný“. Pripúšťam, že s odstupom rokov je text možno trochu obsolétny, minimálne v tom, že namiesto eur sa v texte vyskytujú koruny…

 

Z hodnotenie porotcov literárnej súťaže:

  • Kvalitný satirický román fungujúci na fúzii stereotypov ľúbostného a spoločenského románu s komicko-idylickým koncom. Ľahko rozpoznateľné paralely k skutočným udalostiam a osobám.
  • Skvelá majstrovsky napísaná paródia na súčasné politické pomery, ktorá dokáže zamraziť i kultivovane pohnúť bránicou. Text je faktograficky prepracovaný do najmenších detailov, dokonca sviežo pôsobia i neobvyklé poznámky pod čiarou. Autor ale mohol priniesť viac prekvapujúcich zvratov a úplne sa vyhnúť neobratnému moralizovaniu v závere.
  • Ide o realistický spoločenský román (pripomína Jesenského Demokratov). Základným prvkom stvárňovania skutočnosti je v ňom humor (situačný i verbálny), ktorý je však miestami preexponovaný, násilný, ku koncu sa úplne stráca. Veľmi dobrá je štylizácia (využíva všetky vrstvy jazyka, lexika i poznámky pod čiarou, rýchle a dobré striedanie pozícií rôznych rozprávačov.
  • Rukopis s názvom Pardon, pán prezident je ďalším z radu textov v tomto súbehu, ktoré sú pokusom o satirické stvárnenie našej súčasnej reality, predovšetkým politického života spoločnosti. Zo všetkých, ktoré som čítal, ide o pokus najvydarenejší, preto je moje bodové hodnotenie pomerne vysoké. K dobru tohto románu treba pripísať, že je vtipný, dokáže čitateľa pobaviť a svojim spôsobom naozaj vyjadruje pocity súčasníkov, ktorým v našom geografickom priestore – stále takmer fatálne do existencie zasahuje politika.
  • Politická satira vychádza z konkrétnych reálií, miestami priam kľúčový román so sčasti dešifrovateľnými postavami. Autorove ambície však siahajú ďalej, vlastný príbeh je ironická fikcia s odvážne vymyslenou a naozaj nečakanou pointou. Po istých úpravách by si nepochybne našiel čitateľov.

Viac info na: https://www.pavolfabian.sk/

Súdy v Ekvádore fungujú lepšie. . .

10.09.2026

„Súd v Ekvádore v stredu odsúdil bývalého prezidenta tejto juhoamerickej krajiny Abdalu Bucarama a jeho syna Jacoba na deväť rokov a štyri mesiace odňatia slobody za spreneveru finančných prostriedkov, ktorá súvisela s obstarávaním liekov a zdravotníckeho materiálu počas koronavírusovej pandémie. Zároveň im uložil pokutu vo výške 9 640 dolárov, informuje agentúra [...]

Vplyv mimovládok klesá. . .

08.09.2026

Voľakedy dávno, pred rokmi, keď hrozilo, že Európska únia prijme zmluvu TTIP (Transatlantic Trade and Investment Partnership) – po slovensky Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo, sa mi do mailovej schránky dostala správa od nemeckej politickej občianskej a kampaňovej organizácie Campact, ktorá organizovala celoeurópsku petíciu proti prijatiu tejto zmluvy. Zmluva [...]

Ness

07.09.2026

Sympatická mi je dramaturgia vysielania Slovenského rozhlasu. Očividne sa im zapáčila rakúska speváčka Ness, a tak stále dávajú jej pesničku s názvom „Das Gute gewint“ (Dobro zvíťazí). Ak tú pesničku púšťajú, hneď po správach, v ktorých hovoria o drvivom víťazstve AfD v Sasku-Anhaltsku, má to pikantnú príchuť. https://www.youtube.com/watch?v=WoIZfxM5q2w

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 778
Celková čítanosť: 2921935x
Priemerná čítanosť článkov: 3756x

Autor blogu

Kategórie

Archív