Pavol Fabian

Je dobré, že v Správe Štátnych hmotných rezerv (SŠHR) prebehla kontrola v súvislosti s nákupom antigénových testov na covid-19, lenže problém je v tom, že ani tá sa nezaoberala kľúčovou otázkou:

Prečo Matovičova vláda poverila nákupom testov Štátne hmotné rezervy? Prečo nenakupoval štát, zastúpený ministerstvom zdravotníctva napriamo?

Teraz nejde o to, či je riaditeľ firmy Eurolamb Lambda Peter Krajčovič Matovičov známy (hoci v podmienkach slovenského biznisu nič nie je náhodné), ale o to, že nákup bez prostredníka je vždy cenovo výhodnejší! To azda netreba nikomu vysvetľovať.

Ak sa o rok neskôr, v marci 2021, už mohlo nakupovať priamo od výrobcu (viď. obrázok), prečo to nešlo v októbri 2020?

Prečo sa to nedalo, keď za zhoršujúcej sa pandemickej situácie išlo aj o čas? Rokovanie bez prostredníka, okrem toho, že je lacnejšie, je určite aj rýchlejšie! Zvlášť, ak kórejská firma Biosensor, od ktorej sa testy nakupovali, sa správala tak, ako sa na zodpovedného biznismena patrí – preverovala si trnavskú firmu Eurolab Lambda a keď zistila, že jej obrat v roku 2019 bol len 32 000 eur zdráhala sa s ňou vôbec rokovať o takom veľkom kontrakte. Údajne musel zakročiť dokonca sám minister financií Heger a zaručiť sa Kórejcom, že Eurolab Lambda je dôveryhodná.

Nákup antigénových testov sa udial na základe uznesenia vlády č. 585/2020. Tak to aspoň vyplýva z oznámenia č. 36574 na webe Úradu pre verejné obstarávanie.(viď. obr.). Podľa tohto oznámenia išlo o kontrakt za 39 500 000,00 EUR bez DPH.

Lenže vládne uznesenie č. 585/2020 zo dňa 23. septembra 2020, na ktoré sa SŠHR aj UVO odvoláva, je formulované veľmi vágne, ba až neuveriteľne amatérsky. Svojim uznesením vláda síce ukladá predsedovi Správy štátnych hmotných rezerv SR realizovať tvorbu pohotovostných zásob – „Skríningové testy na diagnostiku ochorenia COVID-19“, ale nie je tam nijaká bližšia špecifikácia komodity a čo je zarážajúcejšie, nie je tam ani počet testov a najmä suma, ktorú je na to Matovič a spol. ochotný obetovať (viď obr.)

To je čosi také, ako keby šéf celoslovenského Tesca prikázal svojmu skladníkovi (a predseda Správy Štátnych hmotných rezerv nie je v podstate nič iné než skladník), aby nakúpil do potravinových obchodov do sortimentu ovocia slivky a skladník by slivky nakúpil, lenže sedemdecové spišské a do každého jedného Tesca (aj v Hornej Maríkovej) celý kamión.

Kto, kedy a ako rozhodol, že sa budú nakupovať práve tie testy, ktoré sa nakúpili a kto rozhodol, že sa ich nakúpi také obrovské množstvo a za takú cenu? Pretože súčasťou vládneho uznesenia č. 585/2020 bol aj materiál s názvom Návrh na úpravu materiálovej skladby a zabezpečenie pohotovostných zásob a v ňom sa odporúča kúpiť skríningové testy na diagnostiku ochorenia covid-19 v počte len(!) 500 000 ks. Nakúpilo sa napokon 13 500 000 ks a to je výrazne viac ako odporúčaných 500 tisíc..    (viď. obr.)

A toto kontrola Úradu na verejné obstarávanie zjavne neriešila!

Pri takomto pochybnom konaní Matovičovej vlády síce možno nešlo o porušenie zákona, ale s úplnou istotou išlo o krajne nehospodárny, neprofesionálny, časovo zdĺhavý postup, ktorý pravdepodobne nemal za primárny cieľ urobiť službu v prospech všetkých občanov, ale len v prospech niektorých privilegovaných, ktorí by sa dali zrátať na prstoch jednej či dvoch rúk.

O problematike Matovičovho a Krajčího (ne)menežovania coronakrízy počas uplynulého roka  sa bude dať viac dočítať v mojej knižke, ktorá v najbližších dňoch príde na pulty kníhkupectiev.