Potulky po Mauritánii 2. časť

Pred letiskovou budovou na vás už čakajú tri Toyoty Hillux. Nakladáme batohy na korbu a po asfaltke, ktorej z neznámeho dôvody miestni hovoria diaľnica zamierime k národnému parku Banc d´Arguin. Park je vzdialený 350 kilometrov.

Údajná diaľnica parametre autostrády rozhodne nemá, je to taká naša komunikácii 3. triedy so značne erodovaným asfaltovým povrchom miestami zafúkaná pieskom. Kúsok od letiska pokrýva diaľnicu súvislý, asi kilometer dlhý pieskový závej. Udatne s ním bojujú (až!) štyria robotníci vyzbrojení lopatami. S takouto výzbrojou a s ich tempom nemusia mať obavy zo straty zamestnania. Práca a tento závej im vydržia až do doby odchodu do penzie.

Po pár kilometroch sa asfaltka ešte viac zúži a pribudne množstvo výmoľov siahajúcich často až k nejestvujúcej stredovej čiare. Nie je jednoduché tu jazdiť. Naši šoféri sa vyhýbajú stále početnejším výmoľom ako bankový lupič laserovému zabezpečovaciemu systému. Ale aj tak sa pred autom zrazu zjavil hlboký výmoľ a protiidúci autobus zároveň. Šofér našej Toyoty stál pred Sophiinou voľbou. Zlomená poloos alebo čelná zrážka s autobusom?

Zvolil kompromis.

Výsledkom bolo, že sme v zlomku sekundy prišli o vonkajšie spätné zrkadielko.

Šoféri našich troch áut a šofér autobusu zastali a začali vzniknutú situáciu riešiť. Bez zvýšených hlasov, bez hádok, pokojne a najmä zdĺhavo. Až som sa čudoval, že z útrob autobusu niekto nedoniesol tradičnú kanvičku s čajom a nepodával k tomu rokovaniu občerstvenie.

Vystúpil som z auta a pri mne zastalo iné prechádzajúce. Jeho šofér stiahol okienko a oslovil ma:

„Russia?“

A kým som mu stačil odpovedať, pokračoval:

„Što zlučílos?“

„My razbíli zérkalo.“ odpovedám v jazyku, ktorým som bol prekvapujúco oslovený počerným Berberom, ktorého hlava bola zavinutá do modrého lithamu.

Záhadný rusky hovoriaci chlapík pokýval hlavou a zmizol v púšti.

Ďalšie dva dni sme  pokračovali v jazde bez ľavého vonkajšieho spätného zrkadielka. Doma by som si takéto jazdenie nedokázal dosť dobre predstaviť. Tu to až taký hendikep nie je, premávka je minimálna a keď po polhodine odbočíme do púšte, zrkadielko by len zbytočne kládlo odpor vzduchu.


Zdroj fotografií: autor textu (po kliknutí na fotografie sa tieto zväčšia)

Iniciátori by mali mať náklady zajtrajšieho zbytočného referenda zosobnené

03.07.2026

Zajtrajšie nezmyselné referendum by mali dostať k náhrade „hlbokooráči“ z Demokratickej strany (Naď, Šeliga, Heger, Galko, Hirman, Kiča, Nvotová…). Od samého začiatku aj im muselo byť jasné, že hlavná a prezidentom zamietnutá otázka je z hľadiska právneho nezmysel. V prípade druhej otázky (doživotná renta) by samotné náklady renty pre atentátom [...]

Jasný cieľ nového vizuálu Pravdy!

01.07.2026

Oddnes má web Pravda.sk nový vizuál. Voľakedy bol na ňom odkaz na pravdistický blog hneď v hornej lište. Aby ste sa dostali aj k článkom nie vždy politicky korektným a nie vždy dodržujúcim oficiálnu líniu ( i keď rôznej kvality), stačili na to dva kliky. Po čase zmenili vizuál a odkaz na blog sa dostal kdesi úplne naspodok, bolo potrebne dlho rolovať nadol, ale ešte bol [...]

Výlet do Nového Jorku – 15. časť

01.07.2026

V posledný deň pobytu v New Yorku sme vykonali druhý pokus o návštevu vyhliadkovej terasy Top of the Rock. Tentoraz bola obloha jasná ako čerstvo umyté okno v reklame na saponát a modrá ako pery českého turistu po troch hodinách v Tatrách v tričku a sandáloch. Ideálne podmienky na návštevu… akurát na vrchole vial prudký vietor, studený ako klimatizácia [...]

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 762
Celková čítanosť: 2857904x
Priemerná čítanosť článkov: 3751x

Autor blogu

Kategórie

Archív