Potulky po Mauritánii 2. časť

Pred letiskovou budovou na vás už čakajú tri Toyoty Hillux. Nakladáme batohy na korbu a po asfaltke, ktorej z neznámeho dôvody miestni hovoria diaľnica zamierime k národnému parku Banc d´Arguin. Park je vzdialený 350 kilometrov.

Údajná diaľnica parametre autostrády rozhodne nemá, je to taká naša komunikácii 3. triedy so značne erodovaným asfaltovým povrchom miestami zafúkaná pieskom. Kúsok od letiska pokrýva diaľnicu súvislý, asi kilometer dlhý pieskový závej. Udatne s ním bojujú (až!) štyria robotníci vyzbrojení lopatami. S takouto výzbrojou a s ich tempom nemusia mať obavy zo straty zamestnania. Práca a tento závej im vydržia až do doby odchodu do penzie.

Po pár kilometroch sa asfaltka ešte viac zúži a pribudne množstvo výmoľov siahajúcich často až k nejestvujúcej stredovej čiare. Nie je jednoduché tu jazdiť. Naši šoféri sa vyhýbajú stále početnejším výmoľom ako bankový lupič laserovému zabezpečovaciemu systému. Ale aj tak sa pred autom zrazu zjavil hlboký výmoľ a protiidúci autobus zároveň. Šofér našej Toyoty stál pred Sophiinou voľbou. Zlomená poloos alebo čelná zrážka s autobusom?

Zvolil kompromis.

Výsledkom bolo, že sme v zlomku sekundy prišli o vonkajšie spätné zrkadielko.

Šoféri našich troch áut a šofér autobusu zastali a začali vzniknutú situáciu riešiť. Bez zvýšených hlasov, bez hádok, pokojne a najmä zdĺhavo. Až som sa čudoval, že z útrob autobusu niekto nedoniesol tradičnú kanvičku s čajom a nepodával k tomu rokovaniu občerstvenie.

Vystúpil som z auta a pri mne zastalo iné prechádzajúce. Jeho šofér stiahol okienko a oslovil ma:

„Russia?“

A kým som mu stačil odpovedať, pokračoval:

„Što zlučílos?“

„My razbíli zérkalo.“ odpovedám v jazyku, ktorým som bol prekvapujúco oslovený počerným Berberom, ktorého hlava bola zavinutá do modrého lithamu.

Záhadný rusky hovoriaci chlapík pokýval hlavou a zmizol v púšti.

Ďalšie dva dni sme  pokračovali v jazde bez ľavého vonkajšieho spätného zrkadielka. Doma by som si takéto jazdenie nedokázal dosť dobre predstaviť. Tu to až taký hendikep nie je, premávka je minimálna a keď po polhodine odbočíme do púšte, zrkadielko by len zbytočne kládlo odpor vzduchu.


Zdroj fotografií: autor textu (po kliknutí na fotografie sa tieto zväčšia)

Súdy v Ekvádore fungujú lepšie. . .

10.09.2026

„Súd v Ekvádore v stredu odsúdil bývalého prezidenta tejto juhoamerickej krajiny Abdalu Bucarama a jeho syna Jacoba na deväť rokov a štyri mesiace odňatia slobody za spreneveru finančných prostriedkov, ktorá súvisela s obstarávaním liekov a zdravotníckeho materiálu počas koronavírusovej pandémie. Zároveň im uložil pokutu vo výške 9 640 dolárov, informuje agentúra [...]

Vplyv mimovládok klesá. . .

08.09.2026

Voľakedy dávno, pred rokmi, keď hrozilo, že Európska únia prijme zmluvu TTIP (Transatlantic Trade and Investment Partnership) – po slovensky Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo, sa mi do mailovej schránky dostala správa od nemeckej politickej občianskej a kampaňovej organizácie Campact, ktorá organizovala celoeurópsku petíciu proti prijatiu tejto zmluvy. Zmluva [...]

Ness

07.09.2026

Sympatická mi je dramaturgia vysielania Slovenského rozhlasu. Očividne sa im zapáčila rakúska speváčka Ness, a tak stále dávajú jej pesničku s názvom „Das Gute gewint“ (Dobro zvíťazí). Ak tú pesničku púšťajú, hneď po správach, v ktorých hovoria o drvivom víťazstve AfD v Sasku-Anhaltsku, má to pikantnú príchuť. https://www.youtube.com/watch?v=WoIZfxM5q2w

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 778
Celková čítanosť: 2922838x
Priemerná čítanosť článkov: 3757x

Autor blogu

Kategórie

Archív