Potulky po Mauritánii 2. časť

Pred letiskovou budovou na vás už čakajú tri Toyoty Hillux. Nakladáme batohy na korbu a po asfaltke, ktorej z neznámeho dôvody miestni hovoria diaľnica zamierime k národnému parku Banc d´Arguin. Park je vzdialený 350 kilometrov.

Údajná diaľnica parametre autostrády rozhodne nemá, je to taká naša komunikácii 3. triedy so značne erodovaným asfaltovým povrchom miestami zafúkaná pieskom. Kúsok od letiska pokrýva diaľnicu súvislý, asi kilometer dlhý pieskový závej. Udatne s ním bojujú (až!) štyria robotníci vyzbrojení lopatami. S takouto výzbrojou a s ich tempom nemusia mať obavy zo straty zamestnania. Práca a tento závej im vydržia až do doby odchodu do penzie.

Po pár kilometroch sa asfaltka ešte viac zúži a pribudne množstvo výmoľov siahajúcich často až k nejestvujúcej stredovej čiare. Nie je jednoduché tu jazdiť. Naši šoféri sa vyhýbajú stále početnejším výmoľom ako bankový lupič laserovému zabezpečovaciemu systému. Ale aj tak sa pred autom zrazu zjavil hlboký výmoľ a protiidúci autobus zároveň. Šofér našej Toyoty stál pred Sophiinou voľbou. Zlomená poloos alebo čelná zrážka s autobusom?

Zvolil kompromis.

Výsledkom bolo, že sme v zlomku sekundy prišli o vonkajšie spätné zrkadielko.

Šoféri našich troch áut a šofér autobusu zastali a začali vzniknutú situáciu riešiť. Bez zvýšených hlasov, bez hádok, pokojne a najmä zdĺhavo. Až som sa čudoval, že z útrob autobusu niekto nedoniesol tradičnú kanvičku s čajom a nepodával k tomu rokovaniu občerstvenie.

Vystúpil som z auta a pri mne zastalo iné prechádzajúce. Jeho šofér stiahol okienko a oslovil ma:

„Russia?“

A kým som mu stačil odpovedať, pokračoval:

„Što zlučílos?“

„My razbíli zérkalo.“ odpovedám v jazyku, ktorým som bol prekvapujúco oslovený počerným Berberom, ktorého hlava bola zavinutá do modrého lithamu.

Záhadný rusky hovoriaci chlapík pokýval hlavou a zmizol v púšti.

Ďalšie dva dni sme  pokračovali v jazde bez ľavého vonkajšieho spätného zrkadielka. Doma by som si takéto jazdenie nedokázal dosť dobre predstaviť. Tu to až taký hendikep nie je, premávka je minimálna a keď po polhodine odbočíme do púšte, zrkadielko by len zbytočne kládlo odpor vzduchu.


Zdroj fotografií: autor textu (po kliknutí na fotografie sa tieto zväčšia)

Obyčajný súčasný Bratislavčan?

22.09.2026

Médiá v uplynulých dňoch priniesli informáciu, že na Trafalgar square v Londýne odhalili sochu Lady in Blue (Dáma v modrom) na jednom zo štyroch podstavcov na námestí. Je to bronzová socha černošskej ženy v modrých šatách, ktorá kráča. Autorkou je americká umelkyňa Tschabalala Self. Socha nemá zobrazovať konkrétnu historickú osobnosť. Autorka ju podľa vlastných [...]

Paradox

21.09.2026

Tak v tom nedemokratickom Rusku sa konali voľby, ale na demokratickej Ukrajine sa voľby konať nemôžu, lebo by Zelenského viac nezvolili a Ukrajinci by skoncovali s vojnou. A tak tam ďalej vyčíňa akýsi občan Volodymyr bez demokratického mandátu, zato s mandátom všetkých korupčníkov, západných bábkovodičov a iných hajzľov.

Brbt

18.09.2026

Rádio Slovensko 14,40 hod. Soňa Mačor Otajovičová: “ Ak by bol niektorý členský štát NATO napadnutý, ostatní členovia NATO by mu mus……. mali prísť na pomoc.“ Komický brbt, ktorý potvrdzuje klasickú povedačku: keď sa človek pomýli, aj pravdu povie.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 784
Celková čítanosť: 2948685x
Priemerná čítanosť článkov: 3761x

Autor blogu

Kategórie

Archív