Potulky po Mauritánii 2. časť

Pred letiskovou budovou na vás už čakajú tri Toyoty Hillux. Nakladáme batohy na korbu a po asfaltke, ktorej z neznámeho dôvody miestni hovoria diaľnica zamierime k národnému parku Banc d´Arguin. Park je vzdialený 350 kilometrov.

Údajná diaľnica parametre autostrády rozhodne nemá, je to taká naša komunikácii 3. triedy so značne erodovaným asfaltovým povrchom miestami zafúkaná pieskom. Kúsok od letiska pokrýva diaľnicu súvislý, asi kilometer dlhý pieskový závej. Udatne s ním bojujú (až!) štyria robotníci vyzbrojení lopatami. S takouto výzbrojou a s ich tempom nemusia mať obavy zo straty zamestnania. Práca a tento závej im vydržia až do doby odchodu do penzie.

Po pár kilometroch sa asfaltka ešte viac zúži a pribudne množstvo výmoľov siahajúcich často až k nejestvujúcej stredovej čiare. Nie je jednoduché tu jazdiť. Naši šoféri sa vyhýbajú stále početnejším výmoľom ako bankový lupič laserovému zabezpečovaciemu systému. Ale aj tak sa pred autom zrazu zjavil hlboký výmoľ a protiidúci autobus zároveň. Šofér našej Toyoty stál pred Sophiinou voľbou. Zlomená poloos alebo čelná zrážka s autobusom?

Zvolil kompromis.

Výsledkom bolo, že sme v zlomku sekundy prišli o vonkajšie spätné zrkadielko.

Šoféri našich troch áut a šofér autobusu zastali a začali vzniknutú situáciu riešiť. Bez zvýšených hlasov, bez hádok, pokojne a najmä zdĺhavo. Až som sa čudoval, že z útrob autobusu niekto nedoniesol tradičnú kanvičku s čajom a nepodával k tomu rokovaniu občerstvenie.

Vystúpil som z auta a pri mne zastalo iné prechádzajúce. Jeho šofér stiahol okienko a oslovil ma:

„Russia?“

A kým som mu stačil odpovedať, pokračoval:

„Što zlučílos?“

„My razbíli zérkalo.“ odpovedám v jazyku, ktorým som bol prekvapujúco oslovený počerným Berberom, ktorého hlava bola zavinutá do modrého lithamu.

Záhadný rusky hovoriaci chlapík pokýval hlavou a zmizol v púšti.

Ďalšie dva dni sme  pokračovali v jazde bez ľavého vonkajšieho spätného zrkadielka. Doma by som si takéto jazdenie nedokázal dosť dobre predstaviť. Tu to až taký hendikep nie je, premávka je minimálna a keď po polhodine odbočíme do púšte, zrkadielko by len zbytočne kládlo odpor vzduchu.


Zdroj fotografií: autor textu (po kliknutí na fotografie sa tieto zväčšia)

Boli to oni!

04.09.2026

Tak tu najnovšie máme prípad dronov v Lipsku. Ak si aj odmyslíme, že ten dron bol len trochu vyspelejší ako detská hračka, celá tá vec pôsobí značne nedôveryhodne. Ako inak, opäť sa vyrukovalo so správou, že za lipským dronom stojí Rusko. Kto iný?! Samozrejme, bez akéhokoľvek dôkazu! Nemecká vláda tvrdí, že to najpodstatnejšie – napojenie na ruskú tajnú [...]

Jadrová vojna? Malina!

03.09.2026

Tiež vám zostáva rozum stáť nad tým, ako Európska únia burcuje do vojny s Ruskom? Najprv KoZa (tzv. kolektívny Západ) rozšíril NATO až k hraniciam Ruska, napriek tomu, že sľúbil, že to robiť nebude, k tomu sa pridala Ukrajina, ktorá po Západom inscenovanom prevrate na Majdane začala diskriminovať ruskojazyčné obyvateľstvo na východe Ukrajiny. Môže sa niekto [...]

Prečo nie SŠA?

02.09.2026

Jeden môj kamarát a aj zopár diskutujúcich pod blogom mi vyčítalo, že v sérii článkov o svojej ceste do New Yorku som namiesto ustáleného termínu USA použil skratku SŠA. Chápem, že mnohí ma budú pokladať za prepiateho národovca, fanatika, dezoláta a najmä za Don Quijota bojujúceho proti veterným mlynom. Ak sa však bavíme o Spojených štátoch, niet [...]

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 775
Celková čítanosť: 2914773x
Priemerná čítanosť článkov: 3761x

Autor blogu

Kategórie

Archív