Pavol Fabian

Hoci prvým veľkým rockovým festivalom bola akcia v Monterey v roku 1967, prelomovou udalosťou sa stal až legendárny Woodstock.

Počas štyroch dní od piatku 16. augusta do pondelka 18. augusta 1969  usporiadatelia Woodstocku očakávali okolo 60 000 návštevníkov. Nakoniec sa festivalu zúčastnil neuveriteľný pol milióna návštevníkov, hoci sa na cestu naň vydal celý milión.

Vystúpili hviezdy ako Joe Cocker, Canned Heat, Creedence Clearwater Revival, Crosby, Stills and Nash, The Grateful Dead, Arlo Guthrie, Jimi Hendrix, Jefferson Airplane, Janis Joplin, Santana, Joan Baezová, Ravi Shankar, The Who, Ten Years After, Blood Sweat and Tears a ďalší…

Woodstok sa stal vzorom pre usporiadateľov takmer všetkých nasledovných festivalov vrátane Kaščákovej Pohody.

Je tu však jeden veľký rozdiel, pre ktorý Pohoda rozhodne nemôže byť považovaná za nasledovníka legendárneho Woodstocku a zmanipulovaní účastníci Pohody sa nemôžu považovať sa slobodné a slobodne konajúce „recyklované“ deti kvetov.

Festival vo Woodstocku bol vyvrcholením desaťročia nepokojov a znamenal prebudenie americkej mládeže. Šesťdesiate roky sa vyznačovali hnutím za občianske práva, odporom proti vojne vo Vietname, nepokojmi v Chicagu v roku 1968 v Národnom zhromaždení demokratov a niekoľkými významnými atentátmi. Najpozoruhodnejšia bola druhá polovica dekády charakterizovaná bojom hodnôt a nárastom protiestablišmentových pocitov medzi mladými občanmi. Festival Woodstock ukázal, že kontrakultúra je živá a prosperujúca a že jej členovia sú uvedomelejší ako kedykoľvek predtým.  Mier, láska a porozumenie boli hlavnou ideou „detí kvetov“ – hippies, ktorí na festivale dominovali.

To všetko je presne pravý opak toho, čo účastníkom Pohody očkovali do hláv organizátori Pohody. Sprievodné podujatia a debaty so Zuzanou Čaputovou, Ivetou Radičovou, Danielom Lipšicom, účasť a aktivity Daniela Mila, Victora Breninera, Mirka Tóda, Magdy Vášaryovej, Štefana Hríba, Andreja Kisku, Juraja Kemku…. to všetko naznačuje v akom duchu sa tie debaty viedli.

Rozhodne nešlo o protivojnové naladenie ako vo Woodstocku, pretože napr. Zuzana Čaputová neslobodne, pod vplyvom amerického tútora z celej sily podporuje ďalšie a ďalšie dodávanie zbraní na Ukrajinu a tým eskaláciu vojny (navyše bez mihnutia oka podpísala nehoráznu zmluvu o pobyte amerických vojsk na Slovensku). V podobnom antimierovom duchu vystupujú a konajú aj ďalší spomínaní účastníci, z ktorých mnohí predstavujú establišment. A  ak nie sú práve príslušníkmi establišmentu, tak aj tak podporujú vládu, ktorá to tu už dva roky očividne vedie od desiatich k piatim. Takže aké boli na Pohode antiestablišmentové nálady? Ako sa môžu účastníci cítiť slobodne, ak podporujú neslobodnú vládu?

Na Pohode bolo len zopár mladých a hlúpych, ktorá si myslia, že sloboda je pritakávať a súhlasiť s tou sympatickou, usmievavou a udatnou Zuzkou, ktorá prišla medzi nás a chce nám samozrejme len a len dobre a myslia si, že sloboda je súhlasiť s tým statočným a čistým bojovníkom za spravodlivosť, ktorý napriek trestnému činu a podvodným machináciám sa stal špeciálnym prokurátorom.

Nuž ale to je celkom iná pozícia než akú zastával ten pol milióna hipíkov vo Woodstocku. Účastníci Pohody by sa mali hanbiť (a organizátori ešte viac).

Zdroj fotografie: autor článku