Vietnam slovom aj obrazom – 7. časť - Pavol Fabian - Blog

Vietnam slovom aj obrazom – 7. časť

11. augusta 2022 18:43, Prečítané 1 480x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Na druhý deň sme zamierili mikrobusom 60 kilometrov južne od Hanoja do oblasti Huong Son na návštevu tzv. Parfémovej pagody (Thien Tru). Po príchode na miesto presadáme do člnov. Plávame popri ryžových poliach k silne komercionalizovanému výletnému miestu plnému stánkov s občerstvením a so suvenírmi.

Blížime sa k Thien Tru

Ponuke sme neodolali ani my. Zručný chlapík rýchlo zbavil ananás kôry a premyslenou rezacou technikou povyberal všetky problematické časti kôry (je mi ľúto, že som si ten postup nezaznamenal na kameru). K narezaným čerstvým plátkom ananásu pridal do igelitového vrecúška aj malý balíček červenkastej slanej zmesi na posypanie ovocia. Nie každému takéto ochutenie ananásu vyhovovalo. Vyskúšal som a mne sa to až tak nepriečilo.

V lokalite Thien Tru sa nachádza aj niekoľko veľkokapacitných vývarovní typu závodná jedáleň v Slovnafte. Našťastie, vďaka tomu, že sme do Vietnamu prišli len týždeň po tom, ako boli uvoľnené karanténne opatrenia, domácich turistov je tu minimum a zahraniční sme azda len my.

Inak sem, najmä v čase, pútnického festivalu (od 6. januára do konca marca) prúdia stovky tisíce ľudí. Takže, keď sme napokon po prehliadke miestnych pozoruhodností z núdze zvolili na obedovanie jednu z veľkokapacitných vývarovní, sedeli sme v nej sami. Ak som ju prirovnával k závodnej jedálni Slovnaftu, tak to prirovnanie pokrivkáva na obe nohy. Dizajnom to tu možno tak vyzerá (v závodnej jedálni Slovnaftu som v živote nebol!), ale nechce sa mi veriť, že by v Slovnafte pre zamestnancov varili tak chutne ako tu. A ako sme neskôr mohli zistiť, celý dvojtýždňový pobyt vo Vietname bol jedna gurmánska rozkoš, nech ste jedli v pouličnom stánku, či v luxusnejšej reštaurácii.

V tejto reštike mali k akváriu v alkoholovom roztoku naložené rôzne druhy zvierat a pre záujemcov sa z neho žufankou naberalo do štamperlíkov… toto som neskúsil…

Z prístavu sme sa vydali po schodoch do kopca k samotnej Parfémovej pagode. Je to budhistické pútnické miesto – rozsiahly komplex budhistických chrámov a svätýň vybudovaných vo vápencovom pohorí Huong Tich. Potočiť si tu môžete s veľkými modlitebnými mlynčekmi, ktoré sú však vo vietnamských budhistických svätyniach omnoho zriedkavejšie ako v Nepále. Od budhistického komplexu sa možno vydať do jaskyne Huong Tich. Umiestnená je pomerne vysoko v hore. Možno sa k nej dostať peši točitým vydláždeným chodníkom z oboch strán lemovaným predajnými stánkami.

Pohľad z lanovky na pútnickú cestu lemovanú plechovými búdami predavačov suvenírov

Parfémová pagoda

Ponúkajú všetko možné vrátane vonných tyčiniek, ktoré v jaskyni môžete zapáliť. V ponuke sú aj drobné vtáčiky, ktorých tu majú plné klietky. Za malý poplatok si vtáčika môžete kúpiť a pustiť ho na slobodu. Teda za malú sumu si môžete kúpiť pocit, že ste niekomu darovali slobodu. Akurát je otázne, či tie drobné vtáčiky nie sú nejako vycvičené a či sa po pustení na slobodu nevracajú späť ku svojmu predavačovi – či teda nie sú používané na biznis opakovane…?

K jaskyni sa dá dostať aj pomocou lanovky. Vzhľadom na prevýšenie, pokročilý čas, ale aj úmorné teplo sme zvolili tento „mastňácky“ spôsob dopravy aj my.

Od hornej stanice lanovky je to do jaskyne Huon Tich už len pár krokov. Nachádza sa v nej Vnútorný chrám (Chua Trong). Ide vlastne o obrovskú dieru do hory vyzdobenú sochami pochádzajúcimi z polovice 18. storočia. Nechýba ani prírodná výzdoba pozostávajúca zo stalaktitov a stalagmitov.

Počas spiatočnej plavby člnom (veslárkami sú tu takmer vždy ženy) sme boli upozornení, že okrem oficiálnej sumy za plavbu sa patrí dať veslárke aj trinkgeld okolo 20 000 dongov za osobu. Hoci sme sa šiesti poskladali na sumu 120 000 dongov, veslárka očividne nebola celkom spokojná. Nevedeli sme však dešifrovať, či jej nespokojnosť pramenila z výšky nášho trinkgeldu, alebo z nevýhodnej ústnej zmluvy medzi ňou a majiteľom a dohadzovačom člnkov v jednej osobe.