Z plavby po zátoke Ha Long sme sa opäť vrátili do Tuan Chau, ale len preto, aby sme v prístave vyčkali na trajekt, ktorý nás odvezie na ostrov Cát Bà.
Spoločnosť na trajekte nám robila skupina veselých ázijských žien oblečených v červených tričkách s veľkou zlatou hviezdou na hrudi, čiže vlastne vo vietnamskej vlajke. Plavba trvala asi dve hodiny a nebolo takého miesta na lodi, na ktorom by sa veselé paničky stredného veku navzájom nevyfotografovali. Boli to fotografie typu: ja a kotva, ja a záchranné koleso, ja a lodné zábradlie, ja veselá v klobúku, ja veselá bez klobúka, ja v pukrlíku… Pamäťové karty ich fotoaparátov museli byť zahltené po pol hodine plavby ako hrdlo alkoholika na predvádzacej promoakcii nového alkoholu spojenej s ochutnávkou (Heger by o tom niečo mal vedieť).
Okrem toho sa s nami plavila aj jedna skutočne krásna kočka a tú fotil zas len jej frajer a potajme aj ja.
Ostrov Cát Bà, najväčší ostrov súostrovia, v západnej časti zátoky Ha Long a zátoka Ha Long sú súčasťou Tonkinského zálivu smutne presláveného ako miesto provokácie, ktorá slúžila Američanom za zámienku na vojnu proti Vietnamu.
Na južnom konci ostrova Cát Bà sa nachádza jediné väčšie mestečko rovnakého názvu, ktoré sa stalo rušným turistickým centrom, hoci donedávna bolo len obyčajnou rybárskou osadou. Opäť som musel skonštatovať, aké sme mali obrovské šťastie, že sme sem dorazili tesne po skončení proticovidových opatrení a napríklad v našom, pomerne luxusnom hoteli sme boli jediní návštevníci.
V meste a v jeho okolí pokračuje mohutná výstavba hotelových komplexov, takže ak si chcete ešte užiť to, kvôli čomu sa sem oplatí ísť, poponáhľajte sa. O rok, o dva to tu bude už úplne preonačené v mallorkovskom štýle a tým omnoho menej zaujímavé.
Dnes je ešte, našťastie, veľká časť ostrova v podstate neobývaná, resp. nachádza sa tu len niekoľko malých osád. Nájdete tu niekoľko spevnených ciest, niekoľko úzkych údolí zovretých husto zalesnenými vápencovými kopcami, ktoré miestami klesajú k pobrežným plážam zarasteným bujnou vegetáciou. V roku 1986 sa veľká časť ostrova a časť priľahlého mora stala súčasťou národného parku, ktorý má chrániť tunajší pestrý ekosystém – korálové útesy, pobrežné mangrovníkové porasty a stále zelené tropické lesy. O tom, že ide o pozoruhodné prírodné prostredie svedčí aj to, že v roku 2004 bolo celé súostrovie Cát Bà zaradené medzi biosférické rezervácie UNESCO. Divočina na ostrove Cát Bà ponúka ideálne podmienky pre adrenalínové športy – horolezectvo, turistiku, plavbu kajakmi, či pre preskúmanie krajiny horskými bicyklami či skútrami.
(Všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)
Zdroj fotografií: autor textu
Celá debata | RSS tejto debaty