Pavol Fabian

Samovraždu s využitím zemskej príťažlivosti rozoberá v románe Sérotonín aj známy francúzsky spisovateľ Michel Houllenbecq. Hrdina jeho príbehu chce skoncovať so životom v noci, aby ho nezastavil pohľad na betónové priestranstvo pod oknom, pretože nedôveruje vlastnej odvahe. Priebeh udalostí mal byť podľa jeho plánov krátky a dokonalý (dôležitosť týchto dvoch parametrov sme zdôrazňovali aj v tejto príručke).

Houllenbecqov hrdina by hneď po príchode do svojho bytu stlačením gombíka vytiahol roletu, snažiac sa zbytočne nepremýšľať by zamieril k oknu, otvoril posuvné dvierka a skočil – a bolo by. Románového hrdinu dlho odrádzal samotný pád. Predstavoval si, že sa celé minúty bude vznášať vo vzduchu a že si postupne uvedomí, ako sa mu v momente dopadu nevyhnutne roztrieštia všetky orgány, pocíti absolútnu bolesť a že ho s každou ďalšou sekundou vo vzduchu ovládne totálna zverská hrôza, ktorú nezmiernia ani milosrdné mdloby.

Hlavná postava Houllenbecqovho románu nemala, žiaľ, k dispozícii túto príručku a preto musela problematike uskutočnenia samovraždy skokom z okna venovať dlhé vedecké štúdium. Ako píše – nakoniec sa mu vyplatilo:

„Výška h, z ktorej voľne padá telo za čas t, sa dá presne vypočítať podľa vzorca h = ½ gt², g  je gravitačná konštanta, z ktorej sa dá čas pádu pre výšku h vypočítať ako √2h/g. Vzhľadom na výšku (takmer rovných sto metrov) tejto budovy a skoro zanedbateľný odpor vzduchu by mal pád trvať maximálne štyri a pol sekundy, ak by sme naveľa zahrnuli aj odpor vzduchu; takže niet sa čoho báť: s niekoľkými pohármi calvadosu človek pravdepodobne nemá ani čas myslieť. Keby ľudia poznali toto jednoduché číslo, na svete by bolo určite viac samovrážd. Štyri a pol sekundy. K zemi sa budem rútiť rýchlosťou 159 km/h, čo už nebola taká príjemná predstava, ale dobre, dopadu som sa nebál, fyzika s istotou potvrdila, že to nepotrvá dlho.“

Z uvedeného úryvku vyplýva, že nie je jednoduché dôkladne zvládnuť teoretickú prípravu samovraždy skokom z výšky. Adept takejto samovraždy evidentne musí mať záľubu buď vo fyzike alebo v calvadose. Vo všeobecnosti však možno povedať, že čím vyššie miesto na skok zvolíte, tým väčšia šanca na úspech.

Na skok možno využiť:

• vysoký dom
• vysoký strom
• kameňolom, prírodnú priepasť
• vysoký stožiar
• most, železničný viadukt
• lietadlo

Ak by ste chceli skočiť z vysokého domu a zároveň sa riadiť podľa poučky – čím vyššie, tým lepšie – tak najvyššia budova na Slovensku sa práve dokončuje v Bratislave, bude mať 47 nadzemných podlaží a dosiahne 168 metrov. Ide o tzv. Eurovea tower. Zatiaľ však nie je dokončená a teda ani otvorená. V prípade, že by ste ju chceli použiť, museli by ste si zadovážiť firemný pracovný overal a zamiešať sa medzi pracovníkov stavby – a to už sa nám to trochu komplikuje…

Druhá najvyššia budova u nás je tzv. Nivy Tower vysoká 125 metrov.

Tretia je Národná banka Slovenska merajúca 112 metrov. Vzhľadom na charakter budovy je dosť nepravdepodobné, že by vám ochrankári umožnili voľný pohyb v nej. Jedine, ak by ste pred budovu pristavili cisternový fekál a ochranke tvrdili, že ste do podzemného trezoru banky priviezli ďalšie doplnenie tam sa nachádzajúcej štátnej rezervnej komodity.

Potom je tu ešte Panorama tower 1 a Panorama tower 2 s rovnakou výškou ako budova Národnej banky.

No a samozrejme, je tu aj televízna veža na Kamzíku s absolútnym slovenským výškovým rekordom 194 metrov.

Mimobratislavskí záujemcovia o samovraždu skokom z výškovej budovy budú opäť frflať a hovoriť o bratislavocentrizme a budú mať pravdu. Budú nadávať na vládu, že opäť vytvára lepšie podmienky pre bratislavských samovrahov ako pre ľudí z hladových dolín. Pozorným sledovaním činov vlády však nevyhnutne dospejete k záveru, že jej opatrenia doženú človeka k samovražde rovnako účinne, či už býva v Novej Sedlici alebo v hlavnom meste.

Ak by sa vám výška najvyšších slovenských budov málila a boli by ste ochotní vycestovať (zvýšite tým nákladovú položku samovraždy!), najvyššia budova na svete sa nachádza v Dubaji, v Spojených arabských emirátoch. Nazýva sa Burdž Chalifa a je vysoká 828 metrov. V jej výške je však zarátaná aj anténa. Najvyššie poschodie sa nachádza vo výške 624 metrov. Neviem aké inštitúcie v dubajskom mrakodrape sídlia, ale predpokladám, že ani v tejto budove sa potenciálny samovrah nebude môcť pohybovať len tak mirnix-dirnix. Nehovoriac o tom, že vo výškových budovách tohto typu bývajú okná prispôsobené len na pozeranie, ale nie na vetranie. Teda ani na skákanie.

Samozrejme iniciatíve a ambíciám sa medze nekladú, ale bežný radový samovrah sa asi bude musieť uspokojiť s budovou podstatne nižšou.